Jimin pov.

Ráno som sa zobudil a šiel som sa samozrejme dať nejak dokopy. Už prezlečený a umytý som zišiel dolu s tým, že si urobím niečo na raňajky.

No ale v tom ma zastavila vôňa z kuchyne. Nechápal som, tak som vošiel potichu do kuchyne.

Stál tam Taehyung.. ako- normálny človek?- počkať čo? Nechápal som.

„Dobré ráno Chim.” usmial sa Tae.
„T-ty si- a-ako- ” koktal som.
„No na pár hodín sa môžem akoby premeniť na človeka, ale stále som duch.” vysvetlil a položil tanier na stôl.
„A-aha” zamumlal som.

„Poď sa napapať, a potom ťa vezmem von.” usmial sa.
„Kam?” posadil som sa na stoličku.
„Uvidíš.” mrkol na mňa s úsmevom.
„Ale teraz už papaj.” roztrapatil mi vlasy.
„Um- mhm” prikývol som a začal som papať.
„Dobrú chuť.” začal po sebe upratovať.
„Kujem.” zamumlal som s plnou pusou.

-

Keď som dojedol, chcel som to umyť, ale Taehyung ma predbehol.

„Choď sa obliecť zatiaľ.” usmial sa Tae.
„Ale-” chcel som namietnuť niečo.
„Jimin. Povedal som, že sa choď obliecť ja to umyjem ju?” povedal a ja som zmizol v chodbe.

Eeeee akože úprimne- radšej som šiel. Akože asi by mi nič neurobil, ale použil tón aký používa Jin hyung pre varovanie. Čiže stále milý ale dá väčší dôraz.

„No môžme ísť?” spýtal sa Tae, keď prišiel ku mne už oblečený.
„T-ty si už oblečený? ” nechápavo som  dvihol obočie a snažil som sa dať si šál, ale nedržalo mi to.
„Jiminshi. Už som vravel. Nie som úplný človek aj keď mám teraz takú podobu. Neviem ako to vysvetliť.” pousmial sa a podišiel ku mne.

Vzal mi šál a uviazal mi ho. Cítil som ako sa mi krv nahrnula do líc.

„No poď.” dal mi ešte čiapku a otvoril dvere.
„Nedávaj si ju dolu. Vonku je zima.” povedal, keď sa na mňa pozrel.
„Fajn.” zamumlal som a vyšiel som von.

Zamkol som, keď vyšiel aj Tae a šli sme do obchodu.

„Tak mi napadlo.. vyrobíme vlastný veniec hm?” spýtal sa Tae a ja som prikývol.
„Taaaaak. Poď.” chytil ma za ruku a trochu ma potiahol k obchodu.

Keď sme kúpili potrebné veci, šli sme ešte kúpiť niečo na jedlo a pobrali sme sa domov.

Rozhodli sme sa s Taem, že si dáme oddych keďže hlavne ja som premrzol a že zajtra urobíme veniec.

Musím uznať, že Tae je milý. Myslím, že ho budem mať rád.