Bol som celý mokrý. Ak sa pýtate prečo, mám jednoduchú odpoveď. Susedov pes. No proste.. šiel som po nejaký dopis alebo čo to bolo. No a ja som sa samozrejme neobliekol normálne. Čiže tak ako mi Tae kázal samozrejme bundu. No ja som šiel len v mikine a tenkých teplákoch.

No šiel som ku schránke ale zrazu som skončil na zemi. Skočil na mňa susedov pes. Bol šťastný, že ma vidí. Sused bol milý. Starý človek. Ospravedlňoval sa, ale ja som si z toho nič nerobil. Iba som sa s úsmevom postavil zo snehu, pohladil som psíka a suseda som ubezpečil, že som v poriadku.

No v poriadku som bol kým som nevošiel dnu. Samozrejme, že Tae si musí všimnúť všetko. Čo znamenalo, že ma zjazdil. No tak trochu sme sa pochytili.

„Nie si tu náhodou preto aby si mi spríjemnil sviatky? A nie ma buzeroval.” zamrmlal som a šiel som do izby.

-

Neprešla ani polhodina. Bolo mi ľúto, že som zbytočne vybehol naňho. Šiel som dolu, ale nikto nikde. Ani hore.

„Tae.. prosím. Nehnevaj sa.. mrzí ma to. Nehnevaj sa prosím.. nechcel som byť hnusný.” fňukol som a zalial som si čaj.

-

„Občas by si mal skôr premýšľať a potom hovoriť a konať.” ozval sa nadomnou hrubý hlas.

Ani neviem kedy som zaspal. Chcel som ho objať, pretože som si uvedomil, že to je Tae. Lenže.. mne až neskoro došlo, že ho objať nemôžem. Skončil som na zemi.

„Davaj pozor prosím ťa. Ešte si ublížiš.” povedal.
„Mrzí ma to.. chýbal si me TaeTae.” zamumlal som a dal som si ohriať čaj aby mi Tae nevidel do tváre.

Mám pocit, že sa to začalo trošku viac motať.. mal byť len duch vianoc. Ale mne chýba. No toto bude zaujímavé.