Do vyhľadávača som si skúsil napísať Taeho meno. Avšak problém bol, že som nevedel jeho priezvisko. No to mi však moc nezabránilo v hľadaní, keďže mi tam vybehli aj nejaké účty na sociálnych sieťach a aj fotky.

Musím uznať, že ma poriadne striaslo. Bolo celkom zvláštne nájsť tam Taeho fotky, keď je vlastne duch.

„Mňa udivuje aký si ty zvedavý.” ozvalo sa za mnou a trhol som so sebou.
„Č-čo?” pozrel som sa na miesto skadiaľ šiel hlas.

Bol to samozrejme Taehyung.

„Ono keď ti človek nechce niečo povedať vždy to má svoje dôvody. Už to neskúšaj hľadať dobre?” povedal.

Znel klasicky ale jeho oči ho prezradili aj napriek tomu, že mal na tvári poloúsmev, tak jeho oči skrývali trošku starosti a hnevu.

„Nehnevaj sa na mňa prosím ” zamumlal som.
„Nehnevám sa. Ale už to nehľadaj. Možno sa raz dozvieš pravdu.” dal mi perníček do pusy.

Mám pocit, že sa mi páči.. ale to by nemal asi..