„Jiminshii vnímaj.” ozval sa Tae.
„Hm? Čo si hovoril?” pozrel som sa naňho.
„Dnes si mimo už od rána drobec. Čo sa deje?” prezrel si ma.
„Len som sa zamyslel.” usmial som sa.

Popravde som už od rána premýšľal nad Taem. Konkrétne prečo nestarne. A to že je duch v tom asi nemá až tak veľkú rolu. Teda akože má, ale isto v tom bude niečo viac. A ja to chcem zistiť. Len neviem ako.

„Tae? Ako je to so starnutím u vás?” pozrel som sa naňho.
„Na čo ti to bude hm?” dvihol obočie.

Všimol som si, že trošku zmeravel.

„Len tak. Celkom ma to zaujíma.” pousmial som sa.
„Jiminshi.. nič zaujímavé to nie je.” pousmial sa.
„Ale no taaak.” fňukol som.
„Naah ono záleží na tvojom živote predtým. Lebo potom už nestarneš. Ale sú vínimky. Viac ti netreba vedieť.” usmial sa.

„Ale veď prečo mi to nepovieš celé?” fňukol som.
„Pretože nie všetko môžem povedať drobec.” pousmial sa.
„Fajn. Ale aj tak to nie je fér.” fňukol som.
„Možno sa to dozvieš.” tajomne sa usmial.

Musím uznať, že ma to veľmi zaujíma. A hlavne prečo mi to nemôže povedať celé. Ja to zistím. Musím.