Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

Kapitola 5

"Už sa cítiš lepšie? pýtal sa Sam na druhý deň ráno, keď som išla vyhodiť odpadky.

"Ani neviem," hanbila som sa priznať, že mal včera pravdu.

"Máš dnes nejaké plány?"

"Nie."

"Tak ťa vyzdvihnem presne o dve hodiny, niekde spolu pôjdeme."

"Prečo si myslíš, že s tebou niekde pôjdem?"

"Pretože sa z nás včera stali kamaráti, a pretože nie neberiem ako odpoveď. Mimochodom, mohli by sme začať od začiatku? Ja som Sam Friedman. Teší ma." 

"Bela Molnárová," podala som mu s úsmevom ruku späť.

Ďalej som sa s ním nesnažila argumentovať. Koniec koncov som potrebovala vypadnúť zo svojho bytu a svojich myšlienok.

* * * * * * * *

O dve hodiny som počula Samove klopanie na dvere.

"Nemysli si, že sa z tohto vyvlečieš, dobre počujem, že si pri dverách."

"Ani som to nemala v pláne," vyšla som z dverí a zabuchla ich.

"Kam to vlastne ideme?" spýtala som sa v aute.

"Nechaj sa prekvapiť."

"Prekvapiť? Vôbec ťa nepoznám, kľudne by si mohol byť aj sériový vrah."

"To je pravda, to by som mohol. Rovnako ako by som mohol byť kvetinár alebo učiteľ."

"Nič o tebe neviem a ty vieš o mne takmer všetko, to nie je fér. Ani si mi nepovedal čo robíš."

"Nepýtala si sa," odpovedal a ja som sa odrazu cítila trápne. Je pravda, odkedy sa nasťahoval, stále som ho len ignorovala a neprejavila ani štipku záujmu spoznať ho.

"Práve preto sa pýtam teraz," odvetila som.

"Študujem podnikový manažment a ekonómiu. Vlastne tento rok končím."

"Doktorandské štúdium?"

"Áno, denná forma trvá 3 roky, ale ja som na externom. Toto je môj piaty rok."

"Tento rok obhajuješ svoju dizertačnú prácu?"

"Áno, v auguste. Interkultúrny marketing."

"Bojíš sa?"

"Samozrejme, keby som sa nebál, bolo by to čudné. A čo ty? Koľko rokov ti ešte zostáva?"

"Teraz som vo štvrtom ročníku, takže budúci rok končím."

"Vždy si chcela byť právničkou?"

"Od mojich  dvanástich rokov. A môj otec je tiež právnik, takže celkom logické. A ty?"

"Ja som si prešiel rôznymi fázami. Ešte v deň, keď mi dorazila obálka s prijímacím listom, som stále nevedel, čo chcem robiť."

"A prečo si sa teda rozhodol nastúpiť?"

"Môj starý otec mi prehovoril do duše. Vždy som si ho z rodiny najviac vážil a nechcel som ho sklamať. Boli sme si blízki a keď sa dozvedel, že ma prijali na vysokú, bol nadšený. Ale koniec koncov som rád, že som sem prišiel, mám to tu rád. A to je najhlavnejšie."

"Tvoj starý otec je dobrý človek. Ale nepovedala by som, že je z teba taký mäkkýš."

"Už včera som ti povedal, aby si nesúdila knihu podľa obalu."

Zvyšok cesty sme premlčali. Bola som rada, že som sa o Samovi dozvedela niečo nové. Aj keď som si to nechcela priznať, začínal mi byť sympatický.

Útulok. Sam ma priniesol do útulku pre zvieratá.

"Tak a sme tu."

"Útulok?"

"Myslel som si, že sa ti zíde akési rozptýlenie a čo dokáže človeka najlepšie rozptýliť ako zvieratá?" povedal s úškrnom na tvári.

"Chystám sa sem už odvtedy ako som do tohto mesta prvýkrát prišla, ale nikdy mi nevyšiel čas," bola som totiž príliš zaneprázdnená sama sebou, v duchu som si povedala.

"No vidíš. Plním ti sny."

"Vždy si takýto skromný?"

"Snažím sa."

A bola to pravda. Pomáhať nevinným tvorom je to najlepšie na rozptýlenie.

"Ahoj, Sam. Už som si myslela, že dnes neprídeš," povedala postaršia žena s dlhým zapleteným vrkočom a zjavne Sama dobre poznala.

"Ako by som mohol neprísť. Ty a tieto zvieratá ste mojim najobľúbenejšími bytosťami!"

"Ešteže tak. Lebo by si ma nahneval."

"Bela, toto je Iris. Iris, Bela."

"Rada ťa spoznávam, tak si si konečne našiel priateľku?"

Skoro mi zabehlo. Ja a Samova priateľka? Ešte včera som bola presvedčená o tom, že ho neznášam.

"Nie som jeho priateľka, ale susedka."

"A čoskoro moja najlepšia kamarátka," odvetil hneď za mnou Sam.

"Tak sa pustime do práce," odvetila Iris a ukázala prstom na zvieratá, ktoré už boli okolo nás a nedočkavo čakali, kým ich nakŕmime.

Bolo mi jasné, že Sam sem chodieval často, keďže sa pohyboval s ľahkosťou a istotou a vedel, kde sa všetko nachádza. Až teraz som si všimla, že je odo mňa a Iris aspoň o hlavu vyšší, pripadala som si oproti nemu ako taký väčší trpaslík. Sam mal modré oči a blond krátke a strapaté vlasy. Väčšina žien by ho považovala za príťažlivého, ale môj typ to zrovna nebol. A kvôli tomu som si dokázala predstaviť, že by sa možno, raz, stali z nás najlepší kamaráti.

* * * * * * * *

"Ďakujem," povedala som v aute na ceste domov.

"A za čo?"

"Za dnešok, za včerajšok. Že si sa pokúsil zlepšiť mi náladu, aj keď som bola až doteraz taká zlá susedka. Prepáč mi moje správanie."

"Vážne?! Ty si sa ospravedlnila?! Neverím!" odvetil opäť s úškrnom.

"Si dobrý sused."

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro