Deň svadby Lindy a Martina sa nebezpečne blížil a Linda začínala každým dňom viac a viac panikáriť. Dolaďovala posledné úpravy, prehodnocovala zasadací poriadok, spochybňovala svoje šaty. Martin mal čo robiť, aby to s ňou vydržal.

"Linda šalie!" so Samom sme mali konečne večer len pre seba a trávili sme ho už našim zaužívaným spôsobom. Maratónom Priateľov.

"Chúďa, je úplne vystresovaná."

"A čo chudák Martin? Včera ho vyhodila von z domu, pretože na záchode nedal dole dosku!"

"Čože?" začala som sa rehotať.

"To nie je smiešne, ten chudák chlap sa musel hodinu prechádzať, kým ho pustila naspäť dnu."

"Linda je v strese. My ženy to máme ťažšie," bránila som ju.

"Aj tak nechápem celý ten zbytočný humbuk okolo svadby, toľko pozvaných ľudí, drahá výzdoba, dary... Nie je najpodstatnejšie, že sa pred oltárom stretnú len dvaja ľudia, ktorí sa chcú brať? Načo pozývať ďalších ľudí? Je to akt medzi dvomi zaľúbenými, ktorí chcú spojiť životy, nič viac ako seba k tomu nepotrebujú," zamyslel sa.

"Mám rovnaký názor. Ale každý to berie inak. Niekto si želá veľkú honosnú svadbu, niekto chce svadbu len v kruhu rodiny a niekto sa poberie do Vegas a zosobáši sa. Je to individuálne."

"Linda a Martin sú iní ako my dvaja, ale prajem im to. Krásne sa dopĺňajú."

"Je z nich krásny pár. Čo ty, pripravený na svoju povinnosť svedka?"

"Budeme tam len stáť, až tak veľa povinností nemáme!"

"To sa pekne mýliš, Friedman. Máš tú najdôležitejšiu úlohu, musíš priniesť obrúčky," som si istá, že na túto vec zabudol.

"Molnárová, bez teba by som na to úplne zabudol. Musím ich nájsť."

"Nájsť? Ty nevieš kde sú? Chceš aby ti Linda odtrhla hlavu?!"

"Molnárová, klídek! Niekde v mojom byte budú," pokojne mi odpovedal a ďalej sa pozeral na televíziu.

"Okamžite vstaň! Musíme ich nájsť. Vieš si predstaviť, ako bude Linda vyvádzať, keď zajtra zistí, že si ich stratil? Zabije teba, Martina a potom aj všetkých prítomných hostí," pohla som sa a ťahala ho za ruku, aby sa postavil aj on.

"Ty o Linde rozprávaš, ako keby bola Godzilla!" vtipkoval.

"Veď teba prejde smiech. Len pred chvíľou si mi vravel, čo urobila Martinovi kvôli nezloženej doske na záchode," tentoraz som v ňom už vzbudila strach a postavil sa ísť hľadať obrúčky do svojho bytu.

Prehľadali sme každý možný kút, každú jednu skriňu a posteľ. Obrúčok nikde. Ako keby sa pod nimi zľahla zem. Ak ich do zajtra nenájdeme, obávam sa toho, čo nám Linda urobí.

"Sam, ty si strašný. Ako si nemôžeš pamätať, kam si ich dal?" karhavo som sa ho spýtala, keď sme obaja pokolenačky prezerali jeho podlahu. Keby nás teraz niekto videl, myslel by si, že nám úplne hrablo.

"Ja neviem. Mám toho v poslednej dobe veľa. Bol som s Miou, keď mi ho Martin dával do rúk. Rozptyľovala ma a..." rýchlo sa postavil a otvoril svoj šatník, v ktorom boli už teraz zavesené aj veci tej fifleny. V podstate k nemu bola už nasťahovaná.

"Mia má už u teba aj veci?" neodpustila som si otázku.

"Povedala, že to bude praktickejšie. V poslednom čase tu často prespí a keby sa ešte musela ponáhľať do svojho bytu pre nové oblečenie, zbytočne by jej to zabralo čas. Má tu len maličkosti," jasné, maličkosti. Jeho veci boli schúlené v jednom kúte, zatiaľ čo tie jej vlastnili takmer celý obsah skrine. Prečo nevidí, ako s ním manipuluje?

"Super," ironicky som poznamenala, no on si to nevšimol. Kutral sa vo svojej komode, kde mal uložené spodné prádlo a ponožky.

"Aleluja!" do rúk si vzal čiernu ponožku, v ktorej bola zabalená červená zamatová krabička.

"Do ponožky? To ako vážne?"

"Náhodou je to skvelá skrýš. Kríza zažehnaná. Spadla mi skala zo srdca."

"Hovorí sa kameň," opravila som ho.

"V tomto prípade to bol veľký kus skaly. Nechcem myslieť na to, ako by Linda zúrila, keby sa dozvedela, že nemá obrúčky."

* * * * * * * *

Ráno som vstala, naložila svoje šaty do auta a rýchlo bežala za Lindou. Mala som ju vyzdvihnúť u nej doma a potom sme mali naplánovaného kaderníka a kozmetičku.

Na Lindinej tvári boli znaky únavy a tvárila sa nervózne.

"Všetko dopadne v poriadku! Už sa nestresuj. O tri hodiny budete spolu s Martinom tancovať v strede tanečného parketu, krájať tortu a hlavne, budete zosobášení!"

"Martin ma musí neznášať. Pred dvomi dňami som ho vyhodila z domu kvôli doske! Doske! Taká banalita a ja som z toho robila takú vedu. Som hrozná," na Lindu doľahol všetok stres z posledných dní a rozplakala sa.

"Neznáša? On už tvoje šialenosti pozná a miluje ťa. Želá si, aby bol dnešný deň ten najkúzelnejší. Vzchop sa!" teraz zaberie len drsná láska.

"Bela, veľmi si vážim, že ťa mám. Ďakujem, že si mi s organizovaním tohto všetkého pomáhala."

"To je predsa samozrejmosť. Si moja najlepšia kamarátka."

V salóne na nás už čakali, Linda nebude mať závoj a tak sa kaderník rozhodol zakomponovať do jej účesu jemné biele kvietky, ktoré sa ťahali pozdĺž jej nízkeho drdolu až dozadu, pričom vpredu jej kaderník nechal po stranách jemné natočené pramienky vlasov. K Lindiným šatom sa hodil romantický a prirodzený mejkap, preto sa vizážistka rozhodla dodať Lindinej tvári trochu sviežosti prostredníctvom rozjasňovača na lícnych kostiach, pričom použila lícenku, aby opticky vyformovala jej tvár, na oči použila maskaru a nežné očné tiene a pery pretrela leskom staroružovej farby. Linda bola nádherná.

"Si nádherná nevesta. Martin pri oltári odpadne!" chválila som ju.

"Teraz je rad na tebe! Šup, šup!" ponáhľala ma sadnúť si do kresla.

Linda si želala, aby družičky mali vo vlasoch tiež kvety a ja som ako svedkyňa nechcela vyčnievať z radu, takže som kaderníkovi povedala, aby ich aj do môjho účesu nejako zakomponoval. Kaderník nasledoval moju požiadavku, vlasy mi vyžehlil a následne ich prebehol kulmou, aby spôsobil romantické vlny. Dva predné pramene stiahol dozadu, pričom mi do rybieho vrkoča postupne zaplietol bledomodré drobné kvietky. S mejkapom som sa to tiež rozhodla nepreháňať a rovnako sa rozhodla pre romantický look.

V salóne sme strávili zhruba dve hodiny a rýchlo sa ponáhľali domov prezliecť sa. Lindin účes k jej romantickým čipkovaným šatám nádherne ladil. Všetko bolo pripravené na svadbu, Martin a všetci prítomní už boli v kostole. Linda dorazila so svojim otcom ako posledná na bielom veteráne, na ktorom bola pripevnená biela kytica ruží v tvare srdca.

Martinovej tváre by ste sa krvi nedorezali. Nahodil úplnú pokerface a bolo jasné, že pri pohľade na Lindu len potláča slzy. Linda sa počas prejdenia uličkou nervózne usmievala a pevne držala ruku svojho otca. My so Samom sme stáli po ich boku a ja som ešte aj držala na rukách malú Lili odetú v bielych saténových šatách a na hlave mala rozkošnú bielu mašličku. Nič nechápala, ale bola prekvapujúco kľudná a len sa na všetkom usmievala. Bola príliš malá na to, aby chápala, k akému veľkému kroku v ich vzťahu jej rodičia smerujú.

So Samom sme sa na seba počas celého obradu usmievali a ku záverečnej časti som mala slzy v očiach. Keď si Linda a Martin navzájom vymenili obrúčky, ktoré im Sam podal, už som sa neovládla a nebrala ohľad na svoj dokonalý mejkap. Rozplakala som sa.

Po vymenení obrúčok ich kňaz vyzval na spečatenie ich sobášneho sňatku prvým manželským bozkom. Von z kostola už uličkou prechádzali ako manžel a manželka, a všetci prítomní hostia sa postavili a začali na nich hádzať farebné konfety.

"Dali sme to!" kričala už pred kostolom šťastná Linda a zdvihla Martinovi ruku, aby všetkým ukázala jeho obrúčku. Po obrade sme sa na autách pobrali na kaštieľ, na ktorom sa konala záhradná hostina. Lukas ma už čakal opretý o svoje auto a vyzeral sexy ako nikdy predtým. Čierny smoking, biela košeľa a bledomodrý motýlik, ktorý ladil k mojim šatám.

"Bol to nádherný obrad!" postavil sa od auta a otvoril mi galantne dvere.

"Najkrajšia svadba!"

"Tuším ťa to trochu dojalo," doberal si ma v aute.

"Len trochu," zaklamala som.

Cesta na kaštieľ našťastie netrvala dlho. Pred vstupom už boli nastúpení hostia, ktorí čakali na novomanželský pár. V rukách sme všetci mali bublifuky a pri príchode na nich vyfukovali veľké farebné bubliny v tvare srdca. Linda a Martin sa smiali a ostali trochu prekvapení, pretože bublifuky neboli v pláne, dohodla som sa na nich s ostatnými prizvanými hosťami bez Lindinho súhlasu. Po vyfukovaní bublín sme im všetci začali gratulovať, objímať ich a fotiť sa. Martin zdvihol Lindu do náručia a odviedol ju ku stolu v altánku. My sme ich nasledovali a ja som postupne začala obdivovať ich perfektnú výzdobu ladenú do bielo-levanduľovej farby.

Stoličky s bielymi návlekmi boli previazené levanduľovými stuhami a na stoloch biele obrusy, na ktorých boli postavené krištáľové sklenené vázy s levanduľami. Pri strieborných príboroch boli menovky, na ktorých boli pripevnené umelé levandule. Všetky stoly boli umiestnené pod veľkým bielym altánkom a okolo bola samá zeleň, pričom na stromoch boli zavesené lampióny v levanduľovej farbe a malé žlté svetielka na reťaziach. Jednoducho všetko na tej výzdobe kričalo romantikou. Linda a Martin si sadli za vrchol stola a ich rodičia sedeli vedľa nich. My s Lukasom sme sedeli pri jednom stole so Samom a Miou, ktorú som si všimla prvýkrát od začiatku obradu. Už teraz som chápala, prečo má Sam červeného motýlika. Mia mala na sebe červené obtiahnuté šaty s hlbokým výstrihom a ešte hlbším rozparkom na boku.

Prípitok zložil Lindin otec, ku ktorému sa neskôr pridal aj Martinov. Po prípitku nasledoval prvý chod, tradičná kuracia rezancová polievka. Linda a Martin sa navzájom kŕmili a my sme ich povzbudzovali k bozku.

"Manželia na parket!" zvolal do mikrofónu dídžej, na čo sa obaja inštinktívne zdvihli a postavili sa na tanečný parket, v čom im začala hrať pesnička od Johna Legenda, All of me.

Všetci sme si zastali do kruhu, ktorého stred tvorili Linda a Martin a tlieskali im do rytmu. Martin chytil Lindu za ruku a začali tancovať valčík. Pred týždňom obaja panikárili, že spolu ešte nikdy netancovali a že si len urobia hanbu a dnes im to išlo od ruky. Ladne sa pohybovali a boli perfektne zosynchronizovaní. Po chvíli si z mojich rúk vzal Martin malú Lili a tancovali všetci traja spolu. Vyzerali tak spokojne a šťastne, musí byť úžasné niekoho milovať tak veľmi, ako sa milovali oni dvaja navzájom.

Zábava bola v plnom prúde, všetci hostia sa dobre bavili a tancovali. Ja som bola takmer neustále pri Lukasovi a Sam pri Mii. Trochu ma zamrzelo, že sme si ešte nezatancovali, ale nechcela som byť násilná a vedela som si predstaviť, ako by na mňa Mia zazerala, keby som prišla Sama požiadať o tanec. Išla som si pre drink, keď som začula známe tóny, dídžej práve začal hrať pesničku od Eda Sheerana, Thinking out loud. Našu pesničku!

When your legs don't work like they used to before
And I can't sweep you off of your feet
Will your mouth still remember the taste of my love
Will your eyes still smile from your cheeks

And darling I will be loving you 'til we're 70
And baby my heart could still fall as hard at 23
And I'm thinking 'bout how people fall in love in mysterious ways
Maybe just the touch of a hand
Oh me I fall in love with you every single day
And I just wanna tell you I am

So honey now
Take me into your loving arms
Kiss me under the light of a thousand stars
Place your head on my beating heart
I'm thinking out loud
Maybe we found love right where we are

Sam ku mne pristúpil a za ruku ma viedol na tanečný parket. Keď sa na mňa usmial a ruku mi položil na chrbát, moje srdce poskočilo. Ja som si položila obe ruky na jeho krk a pozrela sa mu presne do očí. On sa nesmelo zasmial a viedol ma. Pomaly sme sa pohybovali do tónov melódie a smiali sa ako blázniví. Nič iné okrem nás neexistovalo. Nebola tam žiadna Mia a Lukas, len my dvaja a tento okamih. Už dlho som necítila jeho dotyk na svojej pokožke a nevidela takto zblízka jeho veľké modré oči. Oprela som sa o jeho hruď a Sam ma ešte pevnejšie stisol. Neviem, kde sa to v nás všetko vzalo, ale ani jeden z nás sa nechcel vymaniť z náručia toho druhého. Niečo na Samovom náručí bolo, niečo, čo si nedokážem vysvetliť, ale chcem v ňom stráviť večnosť.

"Molnárová, ďakujem za tanec," prebral ma z mojej eufórii a uviedol naspäť do reality. Rýchlo som sa od neho odtrhla.

"Som prekvapená, že sa pamätáš," srdce mi stále bilo ostošesť a ja som sa snažila ignorovať ho.

"Je to naša pieseň. Ako by som mohol zabudnúť? Už navždy, keď ju budem počuť, spomeniem si na teba. Mimochodom, si nádherná," pochválil ma a mne sa roztriasli nohy. Čo sa to so mnou deje? Správam sa ako školáčka, ktorá dostala prvú jednotku!

"Ty tiež nie si na zahodenie," len, čo som to dopovedala, vtrhla do našej konverzácie Mia a odtiahla ho späť na tanečný parket. Po zvyšok večera sme už neprehovorili ani slovo, Sam by možno aj chcel, ale tá potvora si ho držala pevne pri tele.

Ku sklonku večera si Linda uvedomila, že stále nehádzala kyticu a tak sme sa na jej pokyn všetky nezadané postavili na trávnik. Ja som nikdy nemala takéto veci rada, ale Lukas ma prinútil, aby som si zastala aj ja. 

"Raz, dva, tri!" rátala a hodila kyticu za sebou do davu rozvášnených družičiek a prítomných žien. Môžete trikrát hádať, komu sa podarilo kyticu chytiť.

"Mám ju! Mám ju!" výskala Mia s kyticou v rukách, Sam k nej pristúpil a pobozkal juj, na čo impulzívne všetci začali tlieskať a oslavovať "tento jej veľký úspech".  

Na svadobnú rozlúčku sme sa ku polnoci raz a znovu zhromaždili a slávnostne zdvihli svadobné prskavky, ktoré najväčšmi ocenila Lili, ktorá sa rozkošne smiala a na Lindiných rukách sa krútila a obzerala na všetky smery. A aby sme noc ukončili vo veľkom štýle, nechýbal ani polnočný farebný ohňostroj.

"Nádherná svadba," túžobne som zajasala a oprela sa o Lukasa, ktorý mi poskytol svoje sako. Môj pohľad okamžite hľadal Sama, ktorý stál na druhej strane s Miou v náručí. Takto to už bude stále? Nebudeme sa môcť kvôli nej ani len zhovárať? Do očí sa mi vtesnali slzy a zabolelo ma srdce.