Krátko po novom roku sa Sam konečne dočkal vytúženého odňatia sadry z nohy. Ešte stále však nemal istý krok a musel sa podopierať barlami. Ja som ho každý deň vodievala cestou do práce na zdĺhavé rehabilitácie a počas obednej prestávky ho vyzdvihla domov.

"Bela, som ti len na príťaž! Cítim sa ako malé dieťa, ktoré sa len teraz učí chodiť!" sťažoval sa, keď nasadal do auta po svojom už desiatom dni rehabilitovania.

"Aká príťaž, prosím ťa? Mal si komplikovanú zlomeninu, je normálne, že je pre teba ťažšie opäť nadobudnúť istotu pri chodení. Veď takmer polroka si svoju ľavú nohu nepoužíval!"

"Viem, ale už ma to začína štvať! Doktor mi povedal, že pravdepodobne nestihnem úvod sezóny!"

"Pravdepodobne! Nepovedal to na isto, ostávajú ti tri mesiace. Stále sa môžeš dostať do formy!" povzbudzovala som ho.

"V tejto situácii si len ťažko dokážem predstaviť, že si opäť sadnem na motorku. Nohu si takmer vôbec necítim. Aspoňže do práce nastupujem už o týždeň."

"S takou nohou?" zháčila som sa a na chvíľu pustila ruky z volantu.

"Otec ma že vraj vo firme potrebuje a beztak nemám doma čo robiť. Už ma ide z toho poraziť, zmena prostredia mi len pomôže."

"Si si istý?"

"Tých niekoľko schôdzok s partnermi zvládnem aj s jednom chromou nohou!" žartoval.

"Nie je chromá, len dočasne nespôsobilá!"

"To je rovnaká vec!" smial sa.

"A ako to prebiehalo na rehabilitácii? Opäť boli okolo teba flirtujúce sestričky, ktoré ti akože chceli pomôcť?"

"Molnárová, nežiarli. Nemôžem za to, že na mňa ženy letia."

"Tvoja skromnosť nepozná hraníc. Aby si vedel, každá žena na teba neletí. Práve jedna taká sedí teraz vedľa teba."

"Jasné, len si to ďalej nahováraj, Molnárová. Môjmu šarmu tiež nedokážeš odolať. Kvôli tomu sú z nás teraz najlepší kamaráti, zlomil som nakoniec aj teba," týmto ma dostal. 1:0 pre neho.

"Pretože si bol nesmierne otravný a začať sa baviť s tebou bola jediná možnosť."

"Lebo som neodolateľný. Len si to priznaj a uľaví sa ti."

"Friedman, už ma neštvi!" zdvihla som hlas a obaja sme vybuchli do smiechu.

"Veď dobre. Mimochodom, spoznal som jedno dievča a pozval ju na rande," frajersky sa uškrnul.

"A? A kedy vlastne si ju stretol? Veď nikam nechodíš!"

"Hovorím ti, že na mňa ženy letia. Chodí na rehabilitácie, mala zlomenú ruku a od začiatku sme si padli do oka."

"Takže tvoju ponuku prijala?"

"Dohodli sme sa na túto sobotu. Musíš mi poradiť, kam ju mám zavolať!" naliehal.

"A prečo ti mám radiť ja?"

"Si žena! Kam by si chcela ísť na prvé rande?"

"Nie každá žena je rovnaká! To ti na nej tak veľmi záleží, že chceš aby to bolo špeciálne?" prekvapila som sa. Veď sa sotva poznali dva týždne.

"Je skvelá! A chcem ju spoznať viac, čo ty vieš, možno bude budúcou matkou mojich detí!"

"To by si nebol ty, keby si nepreháňal. Nič o nej nevieš," krotila som jeho nadšenie.

"Zaiskrilo to medzi nami. Proste z nej mám dobrý pocit."

"Tak to musí byť vážne. Že by sa nám Samko do niekoho zabuchol?"

"Nie. Na to je skoro. Ale možno časom z toho niečo bude a preto potrebujem tvoju radu!"

"Ja mám rada pikniky. A najkrajšie sú tie pri západe slnka. Vtedy sa všetko zdá byť romantickejšie. Moje ideálne rande by bolo teda niečo medzi tým. Ale ona je iná, možno pikniky nemá vôbec rada a radšej by šla do kina."

"Piknik je skvelý nápad. Odnesiem ju na miesto, kde sme mali my svoj prvý piknik!" trochu ma zabolelo, že chce dievča, ktoré pozná tak krátko, odniesť na naše špeciálne miesto, ale nič som mu nepovedala. Koniec koncov, má na to právo. Aj tak to miesto objavil on.

"A ako sa vlastne volá?" spýtala som sa, hoci ma to vôbec nezaujímalo.

"Mia. Je módnou návrhárkou, kvôli ruke si musela dať pauzu."

"Volá sa Mia Chovancová?" opýtala som sa, pretože jej módnu značku som poznala, hoci sa mi jej štýl tvorby veľmi nepáčil. Jej kúsky boli na môj vkus až príliš extravagantné.

"Poznáš ju?" prekvapene na mňa vyvalil oči.

"Iba jej značku. A prečo si mi o nej nepovedal už skôr?"

"Nevedel som, či z toho niečo bude. Nechcel som veci unáhliť."

"A desať dní sa ti zdá ako dosť dlhá doba na pozvanie niekoho na rande?" dobiedzala som.

"V tomto prípade áno. Sme rehabilitační kamoši. A keby som ju nepozval, vyčítal by som si to," dopovedal a pomaličky vystúpil z auta, pričom sa podopieral už len jednou barlou.

"Snáď vám to vyjde," pristúpila som k nemu a zdvihla povzbudilo oba palce na rukách.

* * * * * * * *

SOS! Ihneď príď ku mne!

Prišla mi ráno správa od Sama, keď som vychádzala zo sprchy. Rýchlo som si navliekla župan a mokré vlasy prehodila do uteráku.

"Čo sa deje?" vtrhla som do jeho spálne, kde na posteli bol vyhodený takmer celý jeho šatník.

"Emergency! Vôbec neviem, čo si mám obliecť!" zúfalo sa hodil na posteľ.

"Ty si snáď horší ako žena! Kvôli tomuto si vyrušil moju rannú sprchu?" pobrala som sa na odchod.

"Nie, Bela! Musíš mi pomôcť!" prosil a chytil ma za nohu, aby som nemohla odísť.

"Vonku je zima, takže aj tak nebude vidieť, čo máš na sebe oblečené! Vlastne, ako bude prebiehať váš piknik na snehu?" až teraz som si uvedomila, že piknik v tomto počasí nie je ideálny nápad.

"To som už vyriešil. Blízko nášho miesta je obojstranná lavička so stolom, tam si vyložíme jedlo. V lete by to bolo romantickejšie, ale čo už!"

"Tieto džíny, červený kašmírový sveter a túto rifľovú košeľu. A tvoj outfit je na svete! Nemáš za čo!" vyložila som mu veci na posteľ a zívla som si.

"Budem v tom vyzerať dobre?" váhal.

"Ty v ničom nevyzeráš dobre!" doberala som si ho.

"No ďakujem ti veľmi pekne!" zobral si veci uložené na posteli a pobral sa do kúpeľne.

"Už si hotový? Nemám celý deň!" kričala som mu do kúpeľne, pretože tam bol už podozrivo dlhú dobu.

"Nebuď nedočkavá. Krása nejaký čas trvá!" vyšiel z kúpeľne a mne padla sánka, čo som na sebe samozrejme nedala znať.

"Môžem už teraz konečne odísť? Si pripravený, moja úloha sa skončila," vstala som z fotelky, na ktorej som doteraz sedela a namierila si to k dverám.

"Ak bude to rande totálne fiasko, napíšem ti správu a ty mi akože zavoláš nejakú dôležitú informáciu, pre ktorú budem musieť odísť, dobre?" prosil a zatváril sa neisto.

"Nehovoril si snáď, že to medzi vami iskrilo?"

"To áno, ale nikdy nevieš. Urobíš to pre mňa? Pekne prosím?" obrátil na mňa tie svoje veľké modré oči.

"Fajn! Ale budem to mať u teba!"

"Ďakujem!" rýchlo ma objal a ja som odišla do svojho bytu.

Budem úprimná, po celý čas som sa pozerala na svoj mobil a dúfala, že uvidím prichádzajú správu od Sama s volaním o vyslobodenie z jeho príšerného rande. Nič také sa nestalo. Na rozdiel od toho sa jeho rande s návrhárkou Miou ešte pretiahlo. Večer mi okamžite priebeh ich romantického rande prišiel zreferovať a nešetril expresívami. Rozplýval sa ako školáčka, ktorá práve dostala svoj prvý bozk od najkrajšieho chlapca v ročníku. A vtedy mi došlo, že to s Miou myslí naozaj vážne.

* * * * * * * *

 "Už sa neviem dočkať, kedy sa roztopí tento hnusný sneh! Malú musím stále naobliekať a ver mi, nikdy to nie je príjemné ani pre jednu z nás!" sťažovala sa Linda, keď sme sa spolu chystali na prechádzku, pričom sa snažila obliecť malú Lili, ktorá sa neustále vrtela.

"Tiež už mám tohto počasia po krk! Lili si snáď vôbec neužila slniečka!" obrátila som sa jej k tvári a Lili sa na mňa pozrela svojimi hnedými očami. Čoraz viac mi pripomínala Lindu, s ktorou som posledný mesiac trávila pomerne dosť času.

"To je negatívom narodenia sa v septembri!"

"Bože, rastie ako z vody! Len pred chvíľou si bola na pôrodnej sále a už má polroka!"

"Už je maminkine veľké dievča! Však, Lili?" maznavým hlasom sa jej spýtala a prehodila si ju na ruky, Lili si len mrmlala a stále sa usmievala.

"Veľmi sa na teba podobá!"

"To mi hovoria všetci, Martinovi to už začína liezť trochu na nervy. Že vraj si teraz musíme urobiť ešte jedno, aby sa podobalo na neho. A najlepšie chlapca! No určite, čo som dojná krava?" položila Lili na brucho a prisadla si k nej.

"Už teda nechceš ďalšie dieťa?" zvedavo som sa vypytovala.

"Neviem, možno po čase. Teraz určite nie. S Lili mám plné ruky práce! Veď len včera som ju na chvíľu položila na koberec a ja som si odbehla do kuchyne pre mlieko a ona nikde! Skoro som dostala infarkt. Našťastie som ju hneď zbadala prikrčenú za fotelkou!" sťažovala sa a Lili začala vydávať nezrozumiteľné zvuky ako ma-ba-ma-ba. Obidve sme sa zasmiali.

"A ako idú prípravy na svadbu?"

"Kaštieľ je už dohodnutý. Na výzdobe sme sa už tiež ako tak dohodli. Len ten cirkevný obrad ma štve, Martinova mama s tým nedá pokoj. Pravdepodobne nás oddá farár až potom sa presunieme do kaštieľa. Mimochodom, už by som sa chcela pustiť do hľadania šiat, môžem s tebou počítať, však?"

"To je predsa samozrejmosť! Už sa neviem dočkať! Budeš krásna nevesta!" vzala som do náručia malú Lili, kým Linda vyberala kočík z predsiene.

"Stále nie som vo forme! Musím schudnúť aspoň päť kíl, možno aj viac," zaparkovala kočík a vložila do neho Lili.

"Nevymýšľaj! Máš skvelú postavu! Musíme ti nájsť perfektné šaty!" bolo pre mňa dôležité, aby mala Linda a Martin peknú svadbu, záležalo mi na nich a z Lindy sa postupne stávala moja najlepšia kamarátka.

"Na zozname hostí som ti nechala plus jedna."

"S kým by som asi tak išla? Nikoho nemám!"

"Máš stále tri mesiace. Dovtedy si niekoho nájdeš. Nechápem, ako ťa môžu chlapi nechať voľnú. Keby som na ženy a nie som zasnúbená, bola by si moja prvá voľba!" žartovala.

"Keby som na ženy, tiež by si bola moja prvá voľba!" rehotali sme sa.

"A čo Sam? Stále je pobláznený do tej návrhárky?"

"Trávia spolu veľa času, ale stále mi ju nepredstavil."

"Určite je to len nejaká namyslená čúza!" posmešne vyhlásila.

"Linda!" napomenula som ju, ale zasmiala som sa.

"Čo? Netvár sa, že si o nej nemyslíš to isté."

"Ešte som ju ani nestretla. Nemám na ňu žiaden názor," zaklamala som. Po zvyšok našej prechádzky sme preberali rôzne témy a dohodli sa na termíne hľadania šiat. Linda je abnormálne vyberavý človek a s určitosťou jej nájdenie šiat potrvá. Je to ale jej deň a má na to právo. Ako sa hovorí, v svadobný deň musí byť nevesta centrom pozornosti.

V ten večer sme sa so Samom mali zísť a pokračovať v našom maratóne Priateľov, ten už ale ako obvykle za posledný mesiac znovu meškal.

"Prepáč, Molnárová. Trochu som sa zdržal," vyzúval si na chodbe topánky a stiahol si z krku šál.

"V pohode. Za posledný mesiac som si už na to zvykla. Urobím popcorn?" vstala som a podišla do kuchyne, kde som do mikrovlnky strčila vrecko.

"Maslový, prosím!" kričal na mňa z obývačky.

"Príde neskoro a ešte aj rozkazuje," položila som pre neho sklenenú misku s urobeným popcornom.

"Nerozkazujem! Pekne som prosil."

"Ty si oholený?" Sam si svoje jemné strnisko nechával vždy na brade a toto je asi prvýkrát, čo ho vidím úplne oholeného.

"Mia povedala, že takto vyzerám lepšie. A pri bozkávaní ju pichám."

"TMI! Príliš veľa informácii!" nahodila som zhnusený výraz.

"Ty si sa pýtala! Ale mám pre teba dobrú správu, Mia by ťa chcela spoznať. Zajtrajšok ti vyhovuje?" skoro mi zabehlo. Načo sa so mnou chce stretnúť?

"V pohode. Môžeme," nútene som súhlasila.

"Skvelo! Konečne sa stretnú dve najdôležitejšie ženy v mojom živote!"

Ďalej sme sa už príliš nerozprávali, len sme si v tichosti pozreli asi päť epizód a potom Sam odišiel do svojho bytu. Zo zajtrajšieho stretnutia s Miou som bola trochu nervózna, ale keď ju mal Sam rád, predsa nemohla byť až taká zlá? A ako mi raz Sam povedal, nikdy nesúď knihu podľa obalu.

* * * * * * * *

Stretnutie sa malo uskutočniť v obľúbenom bistre, kde ma už obaja čakali v našom tradičnom boxe. Keď som zazrela Miu, prebehla mnou dávka neistoty. Pôsobila exoticky, mala presne vzhľad, za ktorým sa na ulici otočí každý chlap. Dokázala som si predstaviť, že bola kráľovnou každého plesu a v škole si každé dievča želalo byť jej kamarátkou. Mala husté dlhé vlasy a plné pery. Už len stáť pri nej bolo pre mňa ponižujúce. S niekým takým by som sa nikdy nemohla porovnávať.

"Bela, konečne si tu! Toto je Mia. Mia, toto je Bela!" predstavil nás a ona sa okamžite postavila, aby mi podala ruku. K Samovi sa ešte aj výškovo dokonale hodila.

"Teší ma! Tak ty si tá slávna Bela, o ktorej Sam neustále rozpráva!" tieto slová vo mne vyvolali pocit radosti. Sam o mne rozpráva, keď je s ňou?

"Nápodobne. Tiež som o tebe veľa počula," inštinktívne som jej začala tykať späť.

"Dámy, musím si na chvíľu odskočiť. Molnárová, objednaj mi to čo obvykle, prosím!" postavil sa pomaly, ešte stále bola jeho noha ľahko strnulá.

"Takže, ty si návrhárka. To je skvelé. Si u nás pomerne slávna a to si stále tak mladá!" snažila som sa naviazať konverzáciu.

"Počuj, neviem o čo ti ide, ale drž sa od Sama ďalej. Je môj. Nezaujíma ma, čo za šialený vzťah to máte, teraz má mňa. Dávaj si na mňa pozor!" odstavila ma vyhrážajúcimi sa slovami a ja som neskrývala známky rozpakov a prekvapenia.