Keď som sa na druhý deň ráno prebudila, hlava mi išla vybuchnúť. Spomienky na včerajší večer boli len matné, navyše som si vôbec nepamätala, ako som sa dostala do svojej postele.

"Dobré ráno, princezná!" pozdravil ma Sam a odtiahol závesy na oknách v izbe.

"Sam, zbláznil si sa! Nekrič tak! A zatiahni ihneď tie závesy naspäť!" zakrývala som si rukami oči.

"Nemysli si, že budeš dnes celý deň vylihovať v posteli. Na stolíku máš Ibalgin."

"Ako som sa dostala domov?" spýtala som sa a okamžite som prehltla tabletku.

"Nepamätáš si?"

"Pýtala by som sa ťa snáď, keby áno?"

"Veď nebuď taká podráždená. Ja som ťa preniesol z auta do postele. Vôbec si sa nedala zobudiť, si silný spáč."

"Hlavne mám hroznú toleranciu alkoholu."

"To, čo si včera vypila, by zložilo aj koňa."

"Odkiaľ vieš, koľko som vypila?"

"Barman si myslel, že som tvoj priateľ, tak mi dal zaplatiť tvoj účet."

"Prepáč. Koľko to bolo? Hneď ti to zaplatím."

"Molnárová, ver mi, ty si mi už zaplatila. Nikdy som si nemyslel, že ťa uvidím tancovať na stole! Najlepší zážitok, ktorý stál za všetky peniaze!" uťahoval si zo mňa.

"Ty potvora!" zakričala som a hodila po ňom najbližší vankúš.

"Daj sa dokopy a pôjdeme do útulku. Zvieratá ťa rozptýlia."

"Nemyslím, že je to..." nepodarilo sa mi dokončiť vetu a s rukou na ústach som okamžite musela bežať do kúpeľne.

"Molnárová, si v poriadku?" pýtal sa pri dverách Sam.

"Žijem."

"Idem dnu!" vošiel do kúpeľne bez dovolenia a držal mi vlasy, kým som ja vyvracala zvyšky včerajšieho alkoholu.

"Panebože, je mi ľúto, že si to musel vidieť," ospravedlňovala som sa mu, keď som si studenou vodou opláchla tvár.

"Od čoho sú najlepší kamaráti! A aj tak od teba teraz očakávam to isté, takže..."

"Očakávaš odo mňa, aby som ti držala vlasy pri zvracaní?" táto konverzácia začínala byť nechutná.

"Nie, očakávam, že budeš stáť pri mne."

"To vieš, že budem. Ďakujem, že si ma tam včera nenechal."

"Aj keď som si ten pohľad všemožne užíval, nedovolil by som, aby si sa strápnila ešte viac."

"Nemyslím, že by bolo možné strápniť sa ešte viac. Do toho baru už v živote nevkročím!"

* * * * * * * *

Po rozchode s Maxom som sa chvíľu cítila nesvoja, ale potom som si uvedomila, aké príjemné je byť slobodná. Nikdy som sa nebála byť sama so sebou a navyše som mala Sama. Iste, Max bol moja detská láska a naozaj som ho mala rada, ale nie som si istá, či to bola láska. Možno som ho naozaj nikdy neľúbila a len sa mi páčila myšlienka, že som ho konečne získala.

Dni plynuli a Samove dvadsiate šieste narodeniny boli v nedohľadne. Tento rok som pre neho chcela prichystať niečo špeciálne, keďže jeho narodeninové darčeky boli vždy najlepšie. Nechcela som mu dať niečo, čo by sa mu za pár rokov mohlo pokaziť alebo stratiť, chcela som, aby si môj darček pamätal do konca života.

"Bungee jumping! To je ono!" vykríkla som po hodine premýšľania a googlovania a zabudla som, že na mojich nohách odpočívala Lucky, ktorá zoskočila a zježila sa.

"Prepáč mi," pohladkala som ju.

"Molnárová, kde si toľko! Všetky dobré sedadlá už budú obsadené!" kričal mi z dverí Sam.

"Za chvíľu som tam," zavrela som notebook a rýchlo si natiahla tenisky a rifľovú bundu.

"Na perfekcionistku dosť často meškáš!"

"Minútu!"

"V pretekaní znamená minúta celú hodinu!"

"Lenže tu nie sme na tvojom pretekaní. A dnes ideme mojím autom, takže nasadaj!"

Film bol totálna katastrofa, nechápem, prečo sme to so Samom tak veľmi chceli vidieť. Mám rada slasher filmy, ale toto bolo moc už aj na mňa. Nehliadiac na to, že vrah bol jasný od prvej scény. Najlepšia kamarátka, aké prekvapujúce.

"To bola hrôza!"

"Ja viem, už nikdy viac!" súhlasil so mnou Sam.

"Pripomeň mi ešte raz, prečo sme to tak strašne chceli vidieť?"

"Pretože sme obaja šialení!"

"A navyše si mi vyžieral popcorn. Nabudúce si kúp väčší!"

"No dovoľ! Bol som hladný."

"Dobre, dobre. Aj tak je to už jedno. Ale aspoňže sme mali dobré sedadlá a ty si plakal, že nebudeme."

"Hej, neplakal som!" bránil sa.

"Ako myslíš, Samko."

* * * * * * * *

Bungee jumping bol objednaný a teraz už len ostávalo dostaviť sa na Štrbské pleso. Bolo neuveriteľne ťažké zorganizovať túto akciu bez toho, aby o tom Sam vedel, keďže sme spolu boli takmer neustále. Našťastie sa mi podarilo objednať dve vstupenky presne na deň jeho narodenín.

"Všetko najlepšie, Sam! Na darček si ale chvíľu budeš musieť počkať! Poď so mnou!" viedla som ho za sebou ku svojmu autu.

"Tvoje auto? Daruješ mi tvoje auto?"

"Nie ty trdlo, nasadaj. Niekam ideme!"

"Snažíš sa ma uniesť?"

"Niečo také," usmiala som sa na neho.

Cesta trvala niečo bez mála dve hodiny. Ešte šťastie, že k nám konečne prichádzajú teplejšie dni, v zime by nám cesta trvala dlhšie, pomyslela som si.

"Kam to ideme,  Molnárová?" vyzvedal.

"Nechaj sa prekvapiť."

"No dobre. Len som zvedavý, čo si si pre mňa pripravila."

"Uvidíš!"

Keď sme dorazili na Štrbské pleso, Samovi som okolo očí zaviazala šatku a viedla ho cez množstvo schodov na vrchol.

"Je tu nejako veľa schodov, vážne si začínam myslieť, že sa ma snažíš zbaviť!"

"Nepreháňaj. Už sme tu!" víťazne som zdvihla ruky.

"Tu?"

"Bungee jumping! Ďalšia položka z tvojho must-do-listu!"

"Bela, to myslíš vážne?"

"Smrteľne!"

"Toto je jeden z najúžasnejších darčekov, aké mi kedy kto dal!" vyhlásil a stisol ma do náručia.

"Dúfam, že si to dnes užijeme!"

"Ty ideš so mnou?"

"Myslel si si, že ťa v tom nechám samého?" snažila som sa tváriť hrdinsky, ale bola som vydesená na smrť. Srdce mi bilo ako divé, rozhodne som z toho chcela vycúvať. Boli to však Samove narodeniny a musela som sa prekonať.

Podobne ako pri zoskoku padákom, aj teraz na nás pripli nepríjemné popruhy, ale inak sme na sebe nemuseli mať žiadny špeciálny oblek. Inštruktor nám pred samotným zoskokom ukázal video, vysvetlil ako sa máme držať a spýtal sa, či chceme zoskočiť obaja naraz.

Po inštruktáži nám nakázal zastať si na úzku rímsu, na ktorej sme sa mali vystrieť a zdvihnúť ruky dohora.

"Bela, neboj sa. Som tu pri tebe," snažil sa ma upokojiť Sam a pohladkal mi ruku.

"Teraz skočte!" prikázal inštruktor.

"Juchúúú!" zakričali sme so Samom naraz. Zabudla som, aká je táto dávka adrenalínu príjemná. Cítite sa tak voľne a bezstarostne. Máte pocit, ako by nič iné okolo vás nebolo, žijete len presne v tom okamihu. Iste, v počiatočnej fáze pádu sa vo vás objaví panika a začínate premýšľať na to, čo všetko by sa vám mohlo stať, ale po sekundách sa cítite ako znovuzrodený. Jeden z najlepších pocitov, aké môžete zažiť.

"Toto bolo perfektné! Aj ty si to cítila? Je to ako droga!"

"Hovor mi o tom. Ešte teraz som v eufórii!"

"Ďakujem, že si mi umožnila tento zážitok."

"Nie, to ja ďakujem tebe. Nikdy by som tieto veci nevyskúšala, keby nebolo teba."

"Ver mi, ja tiež nie."