"No tak, Bela, už si hotová?"

"Musíš klopať na dvere každé dve minúty, keď budem hotová, tak ťa zavolám."

"Ale ja ťa chcem už konečne vidieť!" po týchto slovách som otvorila dvere.

Sam už na mňa čakal asi štyridsaťpäť minút, oblečená som síce bola rýchlo, ale nevedela som sa rozhodnúť, ktorý slávny účes Phoebe zvolím. Nakoniec som sa rozhodla pre dozadu zopnutý drdol s dvomi vyčnievajúci prameňmi vlasov po stranách. Našťastie,  moja parochňa bola z kvalitného materiálu a účesy sa robili pomerne ľahko.

"No teda. Hotová Phoebe!"

"A kam sa to podel Sam? Vidím tu len Joeyho!" uťahovali sme si zo seba.

"Stav sa, že nikto nebude vedieť, za koho to vlastne sme!"

"Hlavne, že to vieme my, nie?" povedal Sam a chytil ma za ruku.

Halloweenská párty sa konala asi v jednom z najhlučnejších klubov v meste, takýmto miestam som sa zvyčajne vyhýbala oblúkom.

"Prinesiem ti nejaký drink?" spýtal sa Sam.

"Dám si nealkoholické mojito."

"Hneď ho budeš mať tu."

Vôbec nikoho som v tom bare nepoznala a bez Sama som sa cítila stratená. Rozhodla som sa však, že si dnešný večer užijem.

"Tu máš svoj drink. Čo myslíš, koľko báb dnes zbalím na Joeyho hlášku ,,Ako sa máš?"

"Ani jednu," smiala som sa.

"No veď uvidíme."

Sam sa pustil do svojej misie a ja som ostala pri bare sedieť sama.

"Tipujem správne, ak si myslím, že ste barbie?" počula som zozadu neznámy mužský hlas.

"Netipujete," otočila som sa a odpila si zo svojho drinku.

"To je škoda, pretože tak vyzeráte."

"Vedela som, že nikto neuhádne naše kostýmy."

"Naše? Ste tu s priateľom?"

"No vy ste ale zvedavý. Ale nie, nie som. Som tu s kamarátom."

"A prezradíte mi, aký je váš kostým?"

"Som Phoebe zo seriálu Priatelia. Pravdepodobne to ani nepoznáte."

"Poznám. A môžem vás ubezpečiť, že ste omnoho krajšia."

"Ďakujem. A vy ste za doktora?"

"Áno, asi tá najotrepanejšia maska, že?"

"Prečo ste si ju teda vybral?"

"Bolo to pre mňa najdostupnejšie. V skutočnosti som tiež lekár."

"Aha, takže ste vlastne hrdina."

"Som plastický chirurg, takže pravdepodobne nie."

"Ženy s množstvom plastík by s vami asi nesúhlasili." povedala som a obaja sme sa zasmiali.

S týmto cudzincom sme skoro prediskutovali takmer celú noc, až kým sa nezjavil Sam.

"Bela, zbalil som šesť dievčat. Vyhral som!" bľabotal značne opitý Sam.

"Gratulujem."

"Už je pozde. Prepáč, že som ťa tu nechal tak samu. Prosím, nehnevaj sa."

"Budem sa musieť rozlúčiť. Tak niekedy nabúduce," povedala som cudzincovi a odviedla Sama k autu. Cestou z klubu som ešte započula cudzincove slová, ktorý sa pýtal na moje meno.

"Prečo si sa takto doriadil?" opýtala som sa Sama v aute.

"Prepáč. Bela, prosím, nehnevaj sa," opakoval Sam stále dookola. Vedela som, že dnes z neho žiadnu zmysluplnú vetu nedostanem.

Sam stál ledva na nohách, takže som ho cestou od auta ku výťahu musela podopierať. Bol strašne ťažký a vlastne ani sama neviem, ako sa mi podarilo dostať ho až do postele. V ten večer som s ním ostala v jeho byte. Bála som sa, že sa začne dusiť alebo sa v takomto stave bude pokúšať niekam odísť. Nikdy som Sama nezažila opitého, takže som nevedela, čo mám očakávať.

Ustlala som si na sedačke a Samovi som na nočný stolík položila vodu s Ibalginom. Keď sa zajtra zobudí, bude to určite potrebovať, povedala som si.

"Na stupnici od jedna do desať, ako veľmi ma neznášaš?" opýtal sa ma na druhý deň ráno a držal sa za hlavu.

"Povieš mi, čo sa stalo?"

"To nestojí za reč..."

"Sam, chcem pochopiť, prečo si sa tak veľmi doriadil. Niečo sa predsa muselo stať."

"Stretol som sa so svojou bývalou priateľkou, s ktorou sme spolu boli štyri roky."

"Videl si ju prvýkrát od vášho rozchodu?"

"Rozišli sme sa minulý rok v októbri. Podvádzala ma s mojím najlepším kamarátom."

"Bože, Sam, to mi je veľmi ľúto."

"Bola prvou ženou, ktorú som miloval. A keď som ich videl tak šťastných, proste som..."

"Sam, to je v poriadku. Poplač si. Chlapi majú dovolené plakať. Nebudem ťa za to odsudzovať. Keby sa mi stalo to isté, tiež by som plakala."

"Ešte nikdy som ťa nevidel plakať," povedal Sam a ľahol si mi na nohy.

"A dúfajme, že ani nikdy neuvidíš," snažila som sa vtipkovať a zdvihnúť mu náladu.

"Vážne mi je ľúto, že som ťa tam včera nechal samu."

"Už to nikdy neurob! Ale prekvapivo som si to včera užila. Až na to, že ma všetci považovali za barbie," povedala som a myšlienky sa mi vrátili späť k tajomnému cudzincovi.

"A ja som bol pre všetkých Danny Zuko z Pomády."

"Aspoň sme si kvit," povedala som a obaja sme sa zasmiali.

"Na budúci rok pôjdeme za koňa!"