Kto je zvedavý na myšlienky? Prečo ich púšťať na svetlo? 

Kto je zvedavý na city? Ich prejav je slabosťou. 

Nebudem ich nikomu nútiť. Ostanú zavreté. 

Na dne. V tme. Pre svet stratené. 

Nejdem sa vnucovať. Ostanem v sebe. 

V útrobách skrytý.

Bez zmyslu city.

Len jeden raz, len jeden človek,

vedel by rozprúdiť vodu púšťou.

Ale nie. Už viac nie. Už je koniec.

Nedám mu šancu prejsť skúškou.

Veď komu veriť, keď ľudia neveria sebe?

Prečo klásť otázky na známe odpovede?

Písať o tom čo jasné je.

Len slová vo vetre. Iba hrach na stene. 

Nepoznať druhého a byť jeho priateľom.

Necítiť, nemyslieť, nechcieť pochopiť.

Vystavme na obdiv srdce blížneho,

Dovoľme iným jeho čistotu zatratiť.

Čo malo ostať skryté, je odhalené na kosť.

Z dôvery ostalo jediné - sľub porušený. 

Nie! Už nikdy viac!

Koniec je nádeji

pre blázna so srdcom na dlani.