√31
,,Ja.." Šepol som. Harry na mňa rýchlosťou blesku pozrel a vytrhol mi zložku z ruky. Hľadel na ňu a asi päťkrát kontroloval číslo. Pozrel na mňa.
,,Ja ťa nedám Loui. Si moja láska. Moja najväčšia láska a ja mu nedovolím aby ťa zlikvidoval." Privinul si ma k sebe. ,,Nedovolím..." Šepol a ja som sa naplno rozplakal. Je pravda že mám strach. Naozaj veľký. Neviem čo sa to deje. Prečo sa to deje. A prečo práve ja mám zomrieť. Mohol si predsa vybrať kohokoľvek iného.
,,N-nepúšťaj ma." Vzlykol som. Harry si ma tisol k sebe.
,,To neurobím. Len.. budeme odtiaľto musieť vypadnúť. Zbal si do kufru to najnutnejšie." Povedal a pomohol mi na nohy. ,,Bežkaj do izby sa zbaliť." Dal mi pusu a ja som sa odtiahol a pomali som šiel do izby. Obzrel som sa a videl som ako páli všetky zložky. Rýchlo som šiel do izby. Vybral som kufor a začal som doň baliť oblečenie. Zbalil som si ešte vankúšik a voňavku a fotky so mnou a Harrym. Harry pribehol ku mne. ,,Budeme musieť žiť na cestách."
,,Ako to myslíš?"
,,Budeme cestovať po svete a zastavovať budeme len na Moteloch a reštauraciach. Pokiaľ Zayna nezničia. Mrzí ma že ti takto ničím život." Povedal smutne. Pritisol som sa k nemu.
,,Zvládneme to.."
R. 🌹
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro