,,Čože?" Natočil som hlavu do strany. Harrymu po líčkach stiekli slzy.

,,Ja ti viac povedať nemôžem." Vzlykol.

,,Harry... prosím." Mal som v hlave chaos. A v srdci ešte väčší.

,,Nie." Odstúpil odo mňa.

,,Neodchádzaj."

,,Louis. Prosím. Ja nechcem. Všetko bolo pre mňa tak skurvene ťažké. Bolo tak ťažké prestať ťa milovat a zrazu ťa ku mne priradili. A ja som ťa po roku uvidel. Uvidel som tvoju tvár. Tvoju väčne zmätenú tvár. Nevedel si kde si. Nevedel si kto som ja. Nevedel si kto si ty. Až na izbe. Starám sa o teba. No nemôžem dopustiť sa toho, niečo s tebou začínať. Nemôžem ti nič povedať. Musím byť pre teba cudzí. Nesmieš ma milovať a ja nesmiem milovať teba." Povedal a plakal pri tom.

,,Kto ti to zakazuje mi to povedať?" S otázkou na perách som naňho pozrel.

,,Ani nevieš čo by to s tebou spravilo Lou. Moc by ti to ublížilo."

,,Čo by mi ublížilo?"

,,Spomienky."

R. 🌹