Symbolický význam lana. Dostali ste v sne do rúk lano? Znamená to, že sa vám spirituálny svet pokúša odovzdať vedomosti, po ktorých dlho pátrate. Zatvorila som okno prehliadača a predo mnou sa objavila nová stránka. Význam lana v snoch: Ak ste si ho priviazali okolo seba, naznačuje to, že ste sklamali dôveru dobré priateľa. Ak šplháte po lane, máte pred sebou veľké prekážky, ktoré vám bránia dosiahnuť cieľ. Ak sa ho snažíte zviazať...

„...ste cvok, ktorý potrebuje mať nad všetkým kontrolu," zamumlala som si popod nos. Zatvorila som aj posledné otvorené okno a s ťažkým zafunením som sa oprela o operadlo stoličky.

Siahla som po Carmeninej zložke, ktorá sa na mňa škerila z okraja stola. Voči jej obsahu som už bola imúnna. Dávno som sa prestala triasť nad finálnym dôkazom o maminých klamstvách. Čarodejnica i podľa toho minima informácií vyhľadala kúzlo, ktoré rodičia použili, aby zabránili komukoľvek na svete vypátrať ma – vrátane ich. Kúzlo mohlo byť vložené do akéhokoľvek čierneho kameňa. Znásobilo jeho temnú farbu a obalilo tmou osobu, ktorej krv použili pri jeho vytváraní. Mojím kameňom bol ónyx. Netrblietal sa vnútri, ale na povrchu a sotva som sa ho dotkla, ochranná bublina praskla.

Nie, pravda na mňa viac nevplývala. Dívala som sa na bosorkinu zložku, lebo som žiarlila na jej perfekcionizmus. Jej výskum mal hlavu a pätu. Našla čokoľvek, čo potrebovala. A jej tajomstvo sa očividne neukrývalo v tom, že nakombinovala do Googlu správne kľúčové slová.

Odpila som si z plastového téglika a otriasla sa.

Odkiaľsi sa prirútila Ryanova ruka. Prezrel si obsah pohára a obočie stiahol k sebe. „To je káva? Kto si a čo si urobila s Carry?" Sadol si na stoličku vedľa mňa a položil na stôl tácku s obedom. Dozlatista ugrilovaná kuracina voňala lahodne, lenže môj krk sa uzavrel. Zvládala som jesť iba sušienky a ovocie.

„Zúfalé časy si žiadajú zúfalé riešenia."

„To znie desivo. Veď ani apokalypsa ťa neprinútila piť kávu."

„Prebdela som celú noc. Toto jediné ma teraz drží pri vedomí." Nebola to úplná pravda. Spala som pár hodín, kým ma neprebudil ďalší sen. Líšil sa od tých predchádzajúcich svojou nezmyselnosťou. Kráčala som v ňom jaskynnými chodbami, naháňala saténovú látku, ktorá sa smiala ako bosorka, a v každých otvorených dverách, ktoré som minula, som zahliadla Kassandrinu zakrvavenú tvár. Prebrala som sa utopená vo vlastnom pote a v hrudi ma pichalo. Odvtedy som nezažmúrila oko, a pretože som odmietala zízať do prázdna, pustila som sa do prieskumu. Najprv som si však zabehla do nonstop otvoreného supermarketu a nakúpila energetické nápoje. Keď sa minuli, neostávalo mi iné, ako nalievať sa kávou. Prvé dva poháre som horko-ťažko udržala v sebe. Pri treťom moje chuťové bunky spáchali samovraždu a mne viac na ničom nezáležalo.

„Kde máš kamošky?" Nabodol na vidličku kus mäsa. „A frajera? Videl som ho hovoriť so Sally. Netušil som, že je medzi dievčatami taký populárny."

„Dráždi ma a jediné, po čom budeš pátrať, sú tvoje zuby."

Zapchal si ústa a chvíľu v tichosti konzumoval svoje kura a kuskusový šalát s grilovanou zeleninou. Podoprela som si hlavu a posúvala prst po obrazovke tabletu. Túžila som mu odvrknúť, že som chcela byť sama. V realite ma všetci opúšťali. Chris bola zaneprázdnená štvrtáčkami a plánovaním ich plesu. Cam s Alexandrou som málokedy vídala počas dňa. Ibaže dnes sa mi čarodejnica okato vyhla, keď prešla okolo mňa a sadla si na opačnú stranu terasy k dvom okuliarnatým spolužiačkam. Al som zatiaľ nestretla a Caseyho tiež nie.

„Čo to je?" spýtal sa Ryan s plnými ústami. Prstom ukazoval na displej.

„Nič, čím by si sa musel zaoberať."

Zamračil sa. Zamračila som sa späť.

Obratom som zmenila tému. „Aké bolo tvoje rande s Christie?"

„Super." Odvrátil sa odo mňa. „Užili sme si to."

Rýpať sa v tom, či nerýpať – to je tá otázka. „Vieš, že dievčatá si detaily nenechávajú pre seba, však?" vyštekla som namiesto mlčania. Časy, keď som problémy ostatných smelo ignorovala, som mala nenapraviteľne za sebou.

Vidličkou presúval po tanieri koliesko grilovanej cukety.

„Ryan!" Plesla som ho po ramene, až mu príbor vypadol z ruky. „Viem, že to bolo najhoršie rande v tvojom živote!"

„Nebolo najhoršie." Poškriabal sa na krku. „Pamätáš si Patty Hanningovú?"

„Šiel si na rande s Patty Hanningovou?" Po mojom odchode z New Yorku žil ešte divokejšie, než by som čakala. „Vyspala sa s bratrancom!"

Namieril na mňa vidličkou. „To boli iba hnusné klebety."

„Tak prečo to potom označuješ za svoje najhoršie rande?"

„Eh, vypila si a... povedalamiosvojombratrancovi," zabrblal nesúvisle. Uši mu zahoreli a vzápätí vyhŕkol: „No a čo? Netrafila sa mi teda do vkusu. To som jej mal priamo do očí povedať, že sa mi dvíhal žalúdok z toho slizkého hnusu? Že nenávidím golf? Že sa mi ježili vlasy pri jej predstieraní, že netrafila?"

Nie, tým by ma určite neohromil. „Uvedomuješ si, že z toho urobí tradíciu k výročiu vašej prvej schôdzky?" Pri tej predstave nakrčil nos. „Nič o tebe nevie a nerobíš veľa pre to, aby sa na tom čosi zmenilo."

„S týmto úmyslom vymyslela spoločnosť rande. Aby sa ľudia spoznávali."

„Čaká, že ju pozveš na maturitný ples. Počíta s tým, že ju pozveš."

„Z tvojich úst to znie ako niečo nepredstaviteľné. Možno ju pozvem."

„O čom tu štebotáte?"

Synchronizovane sme sa obrátili ku Christie. Usmievala sa. Nie falošne či mrzuto, skôr nesmelo a akosi smutne. Oči jej behali medzi nami.

Pozrela som sa na Ryana. Počas dohadovania sme sa k sebe možno až príliš nahli. Lenže na terase panoval hluk a bez toho by sme sa dobre nepočuli! Tiež sme boli zvyknutí hádať sa a vedeli sme sa hádať potichu.

„Pokazil sa mi hriankovač," odvrkla som to prvé, čo mi prišlo na um. Ak by som hodlala prasknúť Christininu šťastnú bublinku, urobila by som to už včera. „Potrebujem ho opraviť."

Prižmúrila oči, ale ja neklamala som, takže nemala čo odhaliť. Naozaj sa mi pokazil. Asi pred pol rokom.

Ramená sa jej uvoľnili a sadla si na stoličku vedľa Ryana. Hrýzla si peru, aby zastavila široký úškrn. „Vieš spraviť niečo také?"

„Hej." Odtrhol odo mňa prekvapený výraz. „Vyrastal som bez otca a všetky domáce práce robila mama. Veľmi mladú ju začala trápiť reuma. Chcel som jej pomôcť. Naučila ma, čo vedela, a to ostatné som sa doučil sám."

„Och, to je... Neviem, či mám povedať smutné alebo rozkošné."

„Oboje?" navrhol s úsmevom.

Zachichotala sa a hľadela mu do očí, akoby to boli najväčšie poklady sveta.

Možno je to predsa skutočné.

Z presklených dverí vedúcich z jedálne na terasu vyšla Alexandra. Vlasy si výnimočne rozpustila a v jej pohybe chýbala bežná neistota. Prebehla myšacími očami po terase. Keď ma zbadala, usmiala sa a spravila prvý krok. Potom asi zbadala mojich spoločníkov. Jej tvár stratila farbu a vykročila iným smerom.

„Allieee!" zvolala na ňu blondínka. „Poď seeem!"

Prichytená pri čine sebou trhla ako rybka lapená na háčiku. Viditeľne jej poklesli plecia, no došla k nám a zaujala miesto vedľa kamarátky. „N-nevidela som vás," vyhovorila sa nepresvedčivo.

„Zrejme potrebuješ nové okuliare." Christie sa ukazovákom dotkla plastu na jej nose a posunula Alexandre okuliare vyššie. Čiernovláska ju preplesla, načo sa blondínka hravo rozosmiala. Nevidela, ako nepohodlne sa Al cítila. Ako jej líca menili farbu. Nepočula uponáhľaný tlkot jej srdca. Nevnímala kamennú masku, ktorou zakrývala žiarlivosť.

Najradšej by som Christine preplieskala. Stačilo sa na Al pozrieť a každý by vedel, že s ňou niečo nebolo v poriadku. Jej vlastná kamoška to prehliadala. Ignorovala bodavú bolesť okolo jej srdca a štípanie v očiach.

Zažmurkala som, aby som odplašila vlastné slzy.

„Na čom pracuješ?" Christie sa naklonila k Ryanovi a zízala mi do tabletu. Môj prieskum ju najskôr vôbec nezaujímal. Iba si priala byť bližšie pri jeho svalnatom tele. „Máš úchylku na symboly?"

„Je to... osobné." Uspala som tablet a odložila ho do batoha.

„Najjednoduchšie by bolo požiadať o pomoc Carmen."

Plánovala som to urobiť. Než ma poslala do čerta so slovami, že by som z času na čas mohla použiť svoj malý mozog a nájsť si odpovede sama.

Fajn, nenazvala ho malým, no jej tón to naznačoval.

Zavibroval mi telefón a ja som ochotne prijala rozptýlenie.

„Už je na svete!" vykríkol Elliot, ledva som to zodvihla. „Mám dcéru!"

„Blahoželám, otecko," odvetila som – po dlhom čase s úprimným úsmevom na perách. Zovrelo mi srdce i žalúdok a zasa sa mi von tisli slzy.

Vedľa mňa zaškrípali nožičky stoličky o podlahu a zrazu sa na mňa nalepil Ryan. Objal ma, pritisol k sebe a zároveň nalepil ucho na moju ruku, aby počul bratove odpovede. Zagúľala som očami a otočila telefón, aby ho počul.

„Gratulujem, pán Talley!"

Elliot sa zasmial. Aj na diaľku som vedela, že si priložil voľnú dlaň na líca, červené od toľkého vzrušenia. Pohlcovala ho taká dávka emócií, že neudržal hlas v jednej rovine. „Vďaka, decká!"

„Sú obe v poriadku?"

„V dokonalom. Máme dve nohy, dve ruky, hlavu a pľúca, ktoré sú dvakrát väčšie, ako by museli byť," dodal s humorom. „Meg je unavená, pochopiteľne. Stále opakuje, že ma nikdy viac nenechá dotknúť sa jej."

„Veď ty ju už nejakom obmäkčíš," uisťoval ho Ryan.

„Pokiaľ nájdeš spôsob, ako porodiť vaše ďalšie deti," dodala som.

Zachechtal sa a zavzdychal. „Prepáč, že som sa neozval skôr. Bol to chaos. Sotva som prekročil prah bytu, Meggie po mne hodila tašku a utekali sme do nemocnice. Bola to hrozná noc. Neverím, že je to za nami."

„Och, ty úbožiatko. Nemohol si sa poriadne vyspať, zatiaľ čo tvoja žena vylihovala na posteli a iba vytlačila z tela živú bytosť."

„Nevravím, že som to mal horšie! Len že to bolo namáhavé."

Ryan nás prerušil dôležitou otázkou: „Ako sa volá?"

Ďalší hlboký povzdych z bratovej strany. „Lily James."

„Ha!" Odtiahol sa a namieril na mňa ukazovákom. „Vravel som, že to bude Harry Potter a nie Hviezdne vojny." Dohadovali sme sa o tom počas nedeľných raňajok – než sme si skočili do vlasov.

Odfrkla som si. „Sklamal si ma, braček." Elliot zbožňoval Hviezdne vojny. Vždy ma uisťoval, že jeho deti sa budú volať Luke a Leia.

„Meg strávila v bolestiach devätnásť hodín. Musel som ustúpiť."

Zahryzla som si do líca. Bez najmenšieho varovania mi vyhŕkli slzy. „Mám z vás radosť," šepla som. Keby som zvýšila hlas, istotne by sa zlomil alebo by som kvílila namiesto rozprávania. Jeho šťastie robilo šťastnou mňa. Zároveň ma zmáhal smútok. Že som bola tu, so svojimi biologickými rodičmi a klamárskou nevlastnou matkou, keď som si želala byť s ním – mojou skutočnou rodinou.

Vytušil, že sa so mnou čosi dialo, a hneď aj odhalil čo. „Očakávam, že sa tu objavíš počas prvého prázdninového dňa. Potrebujeme opatrovateľku."

„Ha! Nenechala by som sa opatrovať vlastné deti, nieto cudzie."

„Určite budeš skvelá teta!" Kdesi vzadu som začula čísi hlas. Elliot prekryl mikrofón a niekomu odvrkol: Hneď som tam. „Musím ísť. Pošlem ti fotky!"

Rozlúčili sme sa a tá náhla strata bratovej blízkosti ma udrela do srdca. Chcela som mu zavolať späť. Stačilo by mi, aby položil telefón na stôl a dovolil mi priživovať sa na ich šťastí na diaľku. Ryanov stisk na mojom páse zosilnel a druhou rukou ma objal okolo ramien. Zaborila som mu tvár do hrude.

„Čoskoro budeš s nimi."

Nedokázala som prehovoriť, iba som prikývla.

Zvuk rozbitého skla a hlasité škriekanie nás od seba odtrhli.