Delil ma taký kúsok od toho, aby som sa vyhla stretnutiu s Kassandrou. A zrazu som sedela na stoličke naproti nej. Srdce mi bubnovalo, dych som mala plytký, dolu chrbtom mi stekal pot a čelo sa mi orosilo. Bolesti v žalúdku ma uisťovali, že si každou chvíľou odbehnem na toaletu vyvracať vnútornosti.

„Počula som, že si skončila po škole."

„Zlomila som nos Graysovi Pettersonovi. Tieklo z neho ako z fontány," zabrblala som. Nebudem vracať. Nebudem vracať. Nebudem vracať!

„To od teba nebolo pekné."

„Obťažoval moju kamarátku."

„Nevravím, že na to neexistoval dôvod. Len že to nebolo pekné."

S výdychom som sa zasmiala. Znelo to skôr ako štekot šteňaťa.

„Karolina –"

„Carry," opravila som ju konečne. „Volám sa Carry."

Otvorila ústa, avšak hneď ich naprázdno zaklapla. „Carry," zopakovala bez poznámok, upokojujúcim a pevným hlasom. „Viem, že to pre teba nie je ľahká situácia. Pre nikoho z nás to nie je ľahké. Určite sa cítiš zradená a –"

„Hovorila som s otcom. Tým, že mi budete dookola vysvetľovať to isté, sa nič nezmení." Môj tón naberal na agresivite, čím viac sĺz sa mi tlačilo do očí. Nehodlala som to počúvať znovu. Neopustili sme ťa. Ona s tebou odišla preč. Klamala ti. Všetko v tvojom živote je jedna obrovská lož!

„Ja viem. Nemienim ťa o ničom presviedčať." Zložila lakte na stôl. „Želám si iba, aby si poznala celý príbeh. Nie preto, lebo zmení tvoj názor. Zaslúžiš si ho." Sústredene ma pozorovala a ja som sa pred ňou nemala kam ukryť. „Sú tu veci, ktoré ti otec neobjasní. Môžem to urobiť iba ja. A ja sa ti chcem priznať."

Jej slová mi zomkli vnútro. Ešte väčšmi som sa túžila vyvracať. Objala som sa a zahryzla si do pery. Nemýlila sa. A najzvláštnejšie bolo, že som to chcela počuť. „Napríklad k tomu, prečo si Rogerovi povedala, že si nezaslúži, aby bol jeho syn živý a zdravý? A že o svoje šťastie čoskoro príde?" Nech sa rozišli pre hocičo, tieto slová uvrhli upíra do priepasti pomsty a nenávisti. Bez nich by Jo neuspela. Bez nich by jej možno neuveril, keď hodila vinu na matku.

Dúfala som, že si vymýšľal. Že mu nič také nepovedala. Lenže Roger mi nikdy neklamal a Kassandrine ovisnuté kútiky či mdlý výraz to potvrdzovali. „Áno, aj to." S námahou prehltla. „Dovolíš mi začať na začiatku?"

Mykla som plecami.

Napriek pocitu vinu predo mnou nesklopila zrak. „Vyrastala som bez matky a otec bol oddaný podniku a peniazom," spustila. Ponorila sa do vzdialenejšej histórie, než som čakala. „Nikoho nešokovalo, že zo mňa rástol nezodpovedný a bezohľadný teenager – bez ohľadu na to, ako veľmi sa moja pestúnka snažila vychovať ma k matkinmu, očividne svätému, obrazu. Nadľudská fyzická sila, ktorú som po nej zdedila, nepomáhala môjmu egu. Nedokázala som cítiť strach. Málo vecí mi ublížilo. Každá výzva mi pripadala... smiešna. Preto som robila šialené veci, aby som dosiahla skutočný adrenalín."

Rozumela som jej. Prvých pätnásť rokov života som síce trpela vedľajšími účinkami, ktoré so sebou prinášalo neprijímanie živín z krvi – bolehlav, únava, malátnosť –, ale mnohokrát som robila život ohrozujúce šialenosti. Nepoznala som vlastné hranice. Len matkina výchova ma udržala pri rozume.

„Moje chyby – všetko, za čo sa dodnes hanbím – sa stratili vďaka otcovým peniazom a konexiám. Až časom som pochopila, že moja moc má iný zmysel. Že by som ju mala zužitkovávať užitočnejšie." Kassandra bola napoly človek, napoly Kaelumčanka. Predstavovali ďalšiu rasu, pravý opak démonov. Fakt, že mi žilami kolovala krv oboch druhov, ma robil výnimočnou – a práve preto som sa stala kľúčom k privolaniu apokalypsy. „Keď mi pestúnka prezradila pravdu o mojom pôvode, vyštvala som ju z nášho domu. Potom som sa dozvedela, že umieram a prosila som ju, aby sa vrátila späť a všetko mi vysvetlila."

„U-umieraš?" šepla som to slovo, akoby som mu jeho zopakovaním mohla dať iný, rozumnejší význam. Ako mi to môže len tak ledabolo oznamovať?!

„Prepáč, umierala som," poopravila sa s ospravedlňujúcim úsmevom, ktorý však nezastavil to čudné zvieranie v mojej hrudi. „Ľudská a nadprirodzená krv sa neznášajú dobre, preto z takéhoto spojenia najčastejšie vzíde plnohodnotný človek, vzácne plnohodnotný magický tvor. Medzitým sú hybridy – miešanci, ktorí sa málokedy dožijú staroby. U mňa sa to prejavilo v sedemnástich. Začalo to malými záchvatmi tu a tam. Bola som fyzicky silná a vďaka tréningu nikto nepoznal, že sa so mnou čosi deje. Viedla som kvalitný dvojitý život. Chodila som na univerzitu, po nociach zápasila s démonmi... Neznie ti to povedome?"

Pousmiala som sa nad tým. Niečo nás teda predsa len spájalo.

„Odpútala som sa od otca. Dospela som. Pochopila som, čo je dôležité. Svoj život – to, čo mi z neho zostávalo – som mienila zasvätiť boju so zlom. Kým som nespoznala... jeho." Hoci Rogerovo meno nevyslovila, viselo medzi nami. „Zrazu som zatúžila po normálnom živote. S ním. S dieťatkom." Pretrela si tvár dlaňou. „Tehotenstvo ma vyľakalo. Bála som sa, že dopadnem ako matka. Že odsúdim dcéru k rovnakému tragickému životu. Bola som sebecká. Zvolila som si rodinu pred povinnosťami." Trpko sa uškrnula. „Niežeby v závere záležalo na mojom výbere. Otec nás aj tak zruinoval."

„Tvoj otec? On nesúhlasil s vašim vzťahom?"

„Spočiatku áno. Niežeby mu na tom záležalo, skôr ho potešilo, že som sa nespustila s nejakým dílerom. Jedného dňa však zmenil názor. Nikdy som sa nedozvedela prečo a už to ani nezistím, keďže nie je medzi nami." Zahľadela sa do neznáma, pohltená obrazmi z minulosti. „Nemienila som sa mu podriadiť. Nepotrebovala som otca, ktorý zanevrel na moju matku v okamihu, keď mu o sebe povedala pravdu, a nechal ju zomrieť, samu a bezmocnú. Nechcela som ani jeho peniaze. No myslel to až príliš vážne. Hrozil mi, že vytiahne na svetlo moje chyby. Že to povie Rogerovi. Že sa postará, aby mi vzali Michelle, sotva sa narodí. Netušila som, či by to dokázal, ale vydesilo ma to."

„Počúvla si." Snažila som sa neznieť odsudzujúco, hoci som to nechápala. „Rozišla si sa s ním a predpokladám, že si mu nepovedala popravde prečo."

„Malo to byť pre jeho dobro," falošne sa zasmiala. „Veľakrát som takmer podľahla a utekala za ním, aby som mu všetko vysvetlila. Nespravila som to. A zrazu bolo neskoro. Spoznal Jo." Znovu si pošúchala líca. „Nahromadilo sa toho proti mne priveľa. Zlomila som mu srdce, obmedzovala som jeho vzťah s Michelle, tajila pred ním svoj pôvod. Jo v ňom živila zlosť. Učila ho rozvíjať jeho schopnosti a vtiahla ho do sveta démonov. Vtedy som ešte netušila, čoho je naozaj schopná, ale vedela som, že to preňho neskončí dobre.

Všetko sa zmenilo, až keď sa v jeho živote objavila Lissa." Nevyslovila jej meno žiarlivo, no v hlase potláčala akúsi nespokojnosť. „Bola energická a živá, ako bublina plná radosti. Vytiahla ho späť na svetlo. Nedalo sa nenávidieť ju. Práve preto som sa tak strašne hanbila za to, čo som... čo sme... urobili." Jej opálené líca zružoveli. Zhlboka sa nadýchla a prvýkrát sa úmyselne zadívala inam než na mňa. „Bola to chyba. Zapríčinená množstvom alkoholu. A zlosti."

„Och." Zamračila som sa. Nechápala som to, čo mohli...? „Och!" dodala som o sekundu neskôr dôraznejšie. „Takže vy ste spolu –"

„Áno. A otehotnela som. Znovu." Trošku hystericky sa zasmiala. Postavila sa a otočila sa ku mne chrbtom. „Netuším, či som absolútne v nepráve kázať niekomu o bezpečnom sexe alebo či som ukážkový odstrašujúci prípad. Stalo sa to však predtým, než som stretla tvojho otca," vysvetľovala horlivo. „No Roger bol s Lissou. Bol šťastný. A ja som sa desila vlastného otca. Nechcela som, aby sa minulosť opakovala. A nechcela som zničiť ich vzťah."

„Takže má dieťa, o ktorom ani nevie?!"

Zavrtela hlavou. „Nie, ono..." Hlas sa jej zlomil a tá nevyslovená myšlienka ma zasiahla do hrude. Ako šíp, ktorý ma prebodol skrz-naskrz. Zaborila som si prsty do bokov. „Narodilo sa choré. Najprv to tak nevyzeralo. Pripadalo mi ako to najkrajšie, najzdravšie a najúžasnejšie dieťatko pod slnkom. Lenže na druhý deň sa jeho stav rapídne zhoršil. Videla som ho na diaľku, cez sklá a hadičky. Pár dní nato zomrelo."

„To ma mrzí."

Náhle sa otočila a oprela sa dlaňami o stôl. „Je málo tých, ktorí o tom vedia, Carry. Moja stará pestúnka, ktorá to prežila so mnou. Tvoj otec. Teraz ty. Nikto iný. A tak to zostane." Hľadela na mňa bez žmurkania. „Prosím ťa o to."

Prikývla som.

„Verila som, že som to temné obdobie prekonala. Luke mi dosť pomohol. No keď som zistila, že Lissa bola tehotná v tom istom čase a že ich chlapček..." Priložila si prsty k rozochveným perám. „Zatemnilo mi to myseľ. Ani netuším, ako som sa ocitla na ich prahu. Tie slová som vyriekla v zúfalstve. Nikdy by som neublížila jej ani Rogerovi." V hlase ukrývala obzvlášť veľa citu pre muža, ktorý strávil šestnásť rokov snahou zruinovať ju. „Už vôbec nie ich dieťaťu."

„Prečo si mu to nevysvetlila?"

„Už predtým boli naše vzťahy naštrbené a po premene ma nepočúval vôbec. Pravda mu znela ako výhovorky a túžil po pomste. Hľadala som dôkazy, že za tým stojí Jo. Nepochybovala som, že v tom mala prsty, len som ju potrebovala usvedčiť." Opäť si sadla. „Keď som ani po roku nenašla žiadnu solídnu stopu, vzdala som to. Zmierila som sa s tým, že keď Roger znovu zaútočí, Luke ho zabije. Zamerali sme sa na teba, chceli sme si ťa vziať naspäť." Naklonila sa a položila ruku na stôl – akoby sa ma mienila dotknúť, ale v polke pohybu si to rozmyslela. „Určite máš dojem, že som ťa obetovala, aby moja... aby Michelle neprišla o otca," opravila sa v poslednej chvíli, no to pošmyknutie mi neuniklo. Bezmocne som skrútila prsty do pästí. „A asi nebudeš ďaleko od pravdy. Priala som si všetko napraviť a namiesto toho som to zhoršila."

Nepoznala som vhodnú odpoveď, tak som radšej mlčala.

Vypustila zo seba ťažký povzdych a zasmiala sa. „Bolo to odo mňa drzé." Zotrela si prstami slzy, ktoré vyhrali nad jej železnou vôľou. „Prišla si mi niečo povedať a ja som stiahla pozornosť na seba."

Och, áno, úplne som zabudla na dôvody, prečo som jej vpadla do kancelárie – jej zakrvavená tvár, túžba po jej mučení... Všetky tie normálne veci.

„Vravela si, že už nezomieraš," poznamenala som v márnej snahe odsunúť túto tému aspoň o kúsok ďalej. Plus, zaujímalo ma to.

„Mala som dvadsaťsedem, keď sa môj stav drasticky zhoršil. Bola som si istá, že je to definitívny koniec. Lenže tvoj otec našiel liek. Netuším ako, kde ani čím zaň zaplatil. Nikdy som nepočula, že by sa kríženci dali zachrániť. No od toho dňa som nedostala jediný záchvat a stále som tu. Veľmi neúspešne som z neho dolovala odpovede. Považujem sa za tvrdohlavú osobu, ale debatovať s Lukom je občas ako hovoriť so železobetónovou stenou."

Môj prvotný úškrn rýchlo odohnala desivá myšlienka. „Čaká ma to isté?!"

„Nie," uistila ma bez váhania. „Skutoční kríženci vznikajú iba spojením čistokrvného s čistokrvným. Moja krv je už koncentrovaná a ak by aj nebola, zraniteľní sú výhradne poloľudskí miešanci. Lucy je plnohodnotný človek a Michelle má v krvi mágiu od svojho otca."

Chopila som sa príležitosti. „Čím bol Roger počas života?"

Nakrčila obočie. „Viem iba to, čím nebol. Nenarodil sa ako démon, pretože u nich nie je fyzicky možná premena na upíra. A nebýval ani človekom, lebo tí neovládajú mágiu. Svoje schopnosti zdedil po otcovi, ktorý ich sám nepoužíval a neudržiaval kontakt so zvyškom rodiny. Roger zas o svojej nadprirodzenej podstate zistil pravdu až po otcovej smrti, keď sa jeho moc prvýkrát prejavila, a nemohol sa ho na to opýtať." Zrak jej klesol k hodinkám na zápästí. „Teraz mi už povieš, čo ťa sem priviedlo?"

„Bude to znieť divne." Odkašľala som si. „Zaspala som počas trestu a..." Poškriabala som sa na zátylku. Ten hrozivý obraz sa mi natrvalo vypálil do mysle. „Snívalo sa mi, že sa ťa Jo chystala napadnúť a ja som... Spanikárila som. Bolo to také... živé." Jej obočie stiahnuté k sebe, zovreté pery, neistota v pohľade, či som sa náhodou nezbláznila, ma nútili pokračovať. „Od tej noci v jaskyni sa nedokážem vyspať. Mávam podivné sny a..."

Moje sny. Verila som, že šlo o náhodné, veľmi živé, detailné sny s nezvykle zmysluplným dejom. Vypúšťala som ich z hlavy, avšak neopúšťal ma ten silný pocit, ktorý ich sprevádzal. Zúrivosť. Zakaždým chutila rovnako. Keď som sa dívala na muža mučeného neznámou mágiou. Keď som sledovala toho chlapa, ako odmieta dať láske svojho života to jediné, o čo ho žiadala. Keď som si predstavovala matkinu krv na rukách.

Matkinu krv a Rogerove srdce meniace sa na prach.

„Carry?" Kassandra kľačala pri mne a jej vrelé dlane mi hriali päste. „Jo je preč," chlácholila ma. „Si v bezpečí."

Nie, nebola som. Nikto z nás nebol. Ja jediná som o tom vedela. A nič som s tým nerobila. Nedokázala som to. Lenže ona by mohla.

Na tretí pokus sa mi podarilo prehltnúť. „Nie je preč."