Náraz do dverí a nezameniteľný zvuk nabitia zbrane nasledoval hrubý mužský hlas, ktorý som nikdy nepočula radšej. „Ustúp od nej."

„Detektív," oslovil ho starosta. „Myslíte si, že je múdre mieriť na mňa zbraňou v mojom vlastnom dome? Iba sme sa zhovárali."

„Kde je?!" zvolala Kassandra. „Kde je Carry?!"

„Z-zavrel ju do komory," odvetila jej Alexandra pomedzi vzlyky. „Niečo jej urobil. Niečo jej d-dal do pitia. J-je zranená."

Temnotu prerazilo svetlo z kuchyne. Zjavila sa nado mnou rozmazaná blonďavá hlava. Položila mi dlane na líca. „Čo ti urobil?"

Naprázdno som otvárala ústa, neschopná vydolovať zo seba ani hlásku. Zostávala mi však energia na vyťukanie pár písmen do správy.

Zlosť v jej výraze nahradilo zdesenie.

„Čo je s ňou?" ozval sa Hartov hlas z kuchyne.

„Napila sa svätenej vody." Čakala som, že ho zároveň poinformuje o mojej nezávratne sa blížiacej smrti, no namiesto toho dodala: „Potrebuje krv! Upírsku krv. Hneď teraz! Je to jediná vec, o ktorej viem, že ju vylieči!"

„Škoda, že jej otec nie je upír!"

„Lukovi potrvá dvadsať minút, kým sa sem dostane. Toľko času nemá!"

Zakňučala som. Uvedomovala som si svoj stav, ale počuť niekoho iného potvrdiť moje akútne umieranie bolo celkom desivé.

Kassandra mi vytrhla z kŕčovito zovretej ruky telefón. Vytočila čiesi číslo a priložila si ho k uchu. Popritom zamrmlala: „Neverím, že to naozaj robím."

Telefón zvonil.

„Toto oľutujete," zasyčal starosta Maise.

Ozvala sa rana pripomínajúca úder dosť silný, aby ste dotyčnému spôsobili otras mozgu. „Drž hubu!" varoval ho detektív, zatiaľ čo starší muž bedákal.

Niekto jej hovor prijal. „Dostala si sa do ďalšej barovej bitky?"

Roger?

„Potrebujem tvoju pomoc. Vieš, kde býva starosta Maise?"

„Zhodou okolností áno. Jo ho istý čas sledovala. Prečo?"

„Príď sem. Ihneď. Sme v kuchyni. Carry sa napila svätenej vody." Zhlboka sa nadýchla, aby dostala pod kontrolu rastúcu paniku. „Potrebuje ťa. Prosím. Luke je priďaleko, aby sa sem dostal včas."

Ticho. „Dopadne to rovnako ako v Birminghame?"

„Čože?"

„Veď vieš." Znel chladne. Naštvane. „Keď si mi zavolala, že sa s Michelle niečo stalo. Potom ste sa ma pokúsili zabiť."

Jej smiech bol vysoký, priam kvílivý. „Že ma súdiš práve ty! Po všetkom, čo si spôsobil mojej rodine!"

Linka umrela. Namiesto upírovho hlasu sme počuli pípanie.

„Dočerta!" uľavila si s polohlasným vzlykom.

„Si hlúpa, Kass, ak doňho stále vkladáš nádej," ozval sa z kuchyne naštvaný detektív. „Vezmi ju a choď Lukovi naproti. Skrátiš čas na polovicu."

Vyťukala na telefóne nové číslo.

„Ten bastard aj tak myslí iba na seba."

„Dávaj si pozor na jazyk, chlapče," rozľahol sa kuchyňou nový hlas, ktorý dohnal Harta k nadávkam a Kassandru k strate dychu.

Upír sa zjavil vo dverách komory – či skôr jeho rozmazaná silueta. Obrysy nabral, až keď ma prekročil a kľakol si do prázdneho miesta nad mojou hlavou. Zodvihol ma do polosedu a pritiahol k sebe dosť na to, aby som sa mu oprela o hruď. „Máš talent dostávať sa do tých najpodivnejších situácií."

Zasmiala by som sa, keby to bolo fyzicky možné.

Priložil mi k ústam prehryznuté zápästia. Horúca krv mi stekala do krku, lenže nemala som silu prijať ju. Vnútro sa mi zmenilo na vyprahnutú púšť.

„Prinúť sa k tomu, Carry. Viem, že to bolí, no musíš prehĺtať."

Pevne som zažmúrila oči, až mi z nich vytryskli slzy, a zatlačila na svaly, aby sa rozhýbali. Po prvom preglgnutí som sa však rozkašľala a ten záchvat neprestával. Nasilu mi zovrel bradu, aby mi do úst prúdila krv. Vzápätí mi prekryl ústa dlaňou, aby som ju nevypľula. Trhala som sebou a Kassandra naňho niečo na protest kričala. No napokon sa mi hrdlo prečistilo.

Sotva som získala kontrolu nad touto časťou tela, démon sa k nemu prisal. Ponorila som mu zuby do zápästia a zovrela ho oboma rukami. Keď sa ma od seba pokúsil odtrhnúť, hrdelne som zavrčala napriek plným ústam – ako mača, ktoré si bránilo potravu. Pustila som ho iba preto, že ma udrel do ľadvín.

Zaklonila som hlavu. „Au."

Bez slova sa odvrátil, ale mne neunikol ten nenápadný úsmev.

Namiesto toho, aby mi pomohol na nohy, ma vzal do náručia. Používal ma ako štít pred potenciálnym útokom od Kass? Keďže ma všetko bolelo a údy som mala ako zo želé, zložila som mu hlavu na plece a nehádala sa.

„Čo s ním urobíme?" Detektív neustále mieril starostovi zbraňou na hruď.

Maise, ktorému z nosa prúdila krv a zápasil s ňou kuchynskými utierkami, zachrochtal. „Áno, čo? Obviníte ma, že som ju otrávil svätenou vodou?"

„Má pravdu, Dean," pritakala Kassandra s nevôľou. „Nech s nimi plánoval čokoľvek, legálne mu nič nedokážeš."

„Takže mu to zasa prejde?"

„Áno." Starosta hodil zakrvavené vreckovky do umývadla a vypol hruď. Vedomie, že Kass nedovolí bratovi, aby ho bez milosti zastrelil, mu dodalo na odvahe. „Viac než to. Postarám sa, aby to ani jednému z vás neprešlo." Ukázal prstom na Harta. „Skončil si, synak. Nielen v tomto okrsku. V celých Štátoch. Odteraz budeš chytať zločincov jedine ako ochrankár v supermarkete. A vy," zabodol ten istý ukazovák Kassandriným smerom, „Danielsová, si v tomto meste ani neškrtnete. Zruinujem vašu pobočku i samotnú firmu."

Urobila prudký krok vpred. Pôsobila nebezpečne, hoci na sebe mala večerné šaty. „Toto nie je koniec, Maise. Nájdem dôkazy o vašej vine. Skôr či neskôr."

Harmonická melódia huslí a klavíra, ktorá sprevádzala túto scénu, utíchla a nahradil ju bujarý potlesk.

Starosta ju obdaril nechutným pokrúteným úsmevom. „Ak dovolíte, musím sa venovať hosťom. Verím, že východ nájdete sami." S hrdo vystretou hlavou obišiel Harta bez ohľadu na jeho zbraň.

Studená hlaveň, ktorú mu priložili zozadu ku krku, ho však zadržala.

„Vieš, kto som?"

Maise sťažka prehltol. Jeho srdce naberalo na obrátkach, ledva pochopil, že detektíva nepoháňala vpred obyčajná túžba po spravodlivosti. „Nie. Mal by som?" spýtal sa pevnejším hlasom, než by som pri sile jeho obáv čakala.

Zatlačil mu zbraň hlbšie. „Tá žena, ktorú si zabil, bola moja matka."

„Dean," šepol starosta s výdychom, keď sa rozpamätal na syna zavraždenej kolegyne. Pokúsil sa obzrieť, ibaže tlak pištole mu to nedovolil.

„Nezaslúžila si takto zomrieť. Pošpinili ste jej meno, jej celoživotnú prácu."

Zachechtal sa. „Keby Sarah nezomrela, skončila by v base. Zlaté údolie sa zrútilo našou vinou a ona bola príliš slabá a zbabelá, aby si to nechala pre seba. Museli sme ju zastaviť, než si otvorila ústa."

Detektív obrátil muža tvárou k sebe a oprel mu hlaveň o čelo.

„Urob to," vydýchol bezhlasne. „Potiahni spúšť. A dopadneš presne tak, ako dopadla aj ona. Ako zlá spomienka."

„Dean!" zahriakla ho Kassandra. „Takto nad ním nevyhráš. Urobia z neho martýra a z teba zločinca."

Triasol sa, ale jeho zovretie bolo pevné. „Je mi to jedno," precedil cez zuby.

Roger ma zložil na zem. Jediná Alexandra nám venovala pozornosť. Hneď ku mne pribehla, aby mi podala pomocnú ruku. Zvalila som sa na ňu celou váhou. Držala ma pevne okolo pásu a ja som vedela, že ma nepustí.

„Nebuď hlúpy, Deanie," prihovoril sa mu upír. „Ozaj si hodláš zničiť život pre takú špinu?" Prešiel okolo Kass, ktorá k nemu akoby podvedome natiahla ruku, aby mu stisla rameno, no napokon skrútila prsty do päste. „Ber to ako radu od niekoho, kto sa dal ovládnuť túžbou po pomste a drasticky pri tom zlyhal." Zastavil sa na krok od nich. „Ten pocit uspokojenia ti vydrží sekundy. Vzápätí sa budeš cítiť rovnako mizerne. Nič sa nezmení. Okrem teba."

Zavrtel hlavou. Oči sa mu leskli, neustále zatínal zuby a prehĺtal. „Sklapni," zavrčal chrapľavejším hlasom než normálne. „Nemám záujem počúvať tvoje rozprávky, Roger. Ako si ich nazval? ‚Prázdne reči pre chlapca, ktorý fňuká nad mŕtvou matkou?" Sám sebe prikývol na súhlas. „Keby si ty dostal šancu zastaviť Jo raz a navždy, urobil by si to."

Väčšmi zatlačil na zbraň a starosta zažmúril oči. Strach kompletne prevzal kontrolu nad jeho telom a reakciami.

„Pravdaže," neodporoval mu. „No naše situácie sa líšia v dvoch zásadných bodoch. Jo pre svet nič neznamená – smrť tohto bastarda ti naopak zruinuje budúcnosť." Rozhodil rukami. „A môj charakter je pochybný. Už za života som nerobil správne rozhodnutia a po smrti sa to zhoršilo. Lenže ty," ukázal naňho prstom, „tvoje srdce bolo vždy čisté. Obaja vieme, Deanie, že si ten odznak nevybojoval kvôli mne. Získal si ho, aby si dosiahol spravodlivosť pre tých, ktorí to nedokážu sami. To sú tvoje slová, nie moje."

Po lícach mu stiekli prvé slzy. Ich ľahký dotyk ho tak zaskočil, až sebou mykol. „Čo ak je na svete priveľa nespravodlivosti, aby sme ju zastavili?"

„To nie je dôvod, prečo by si ju mal sám prikrmovať."

Zhlboka sa nadýchol, ale nesklápal zbraň.

„Pozri – aj tak ťa nenechám zabiť ho. Lenže budeš sa cítiť lepšie, pokiaľ to rozhodnutie spravíš sám."

Sekundy odtikávali. Jeden. Dva. Tri. Detektív potiahol nosom a odvrátil od nás tvár. Štyri. Päť. Šesť. Sedem. Ruka so zbraňou sa mu zachvela. Osem. Deväť. Desať. S povzdychom ju zvesil a ustúpil.