Niekoľkokrát opakovane zaťal a uvoľnil zuby. „Prvý raz som stretol Rogera v nejakom bare. Poslala ho tam za mnou Jo. Zistila, kto som. Chcela ho potešiť tým, že mu našla syna, a upevniť si jeho dôveru." S výdychom uvoľnil napäté plecia. Pohľad, nečakane chladný a prázdny, zabodával do neznáma. „Povedal mi pravdu – či skôr pravdu, ktorej vtedy veril. O tvojej matke. O tom, čo nám spôsobila. Uveril som mu. Prvýkrát v živote som cítil, že mám pred sebou jasný cieľ. Pomsta ma lákala – ani som nemusel poznať detaily otcovho plánu." Vtom sa jeho oči upriamili na mňa. „V tú noc, keď sme sa stretli v Modrom mesiaci, som čakal naňho. Spoznal ťa, preto sa neukázal."

Vtedy som prvý raz bojovala s Rogerom a nebyť magického vrecka od dievčat, ktoré ho dezorientovalo, neprežila by som.

„Prezradil mi, kto si. Povedal mi o veciach, ktoré ti dovtedy urobil. Bolo to ako... studená sprcha. Nezaslúžila si si to, bez ohľadu na zločiny tvojej matky." Pustil ma a zašiel si prstami do vlasov. Nenávratne ich rozstrapatil. „Zaumienil si však, že ťa zláka na našu stranu, aby Kassandra skutočne trpela. Vedel som, že na teba... Nezabránil som mu, aby na teba poslal tých ghúlov."

Odvrátila som sa od stále nedojedeného koláča, zložila si nohu pod zadok a natočila sa k nemu celým telom. Vymanila som mu prsty z vlasov. „Nakoniec si ma pred nimi zachránil." Bol mojím tajomným záchrancom, hoci sa k tomu nikdy nepriznal. Jeho schopnosti, spojenie s Rogerom a zvláštne načasovanie nášho stretnutia predtým i potom tomu nasvedčovali.

„Naozaj ma to ospravedlňuje?" spýtal sa uštipačne.

Nie, neospravedlňovalo. No svoje konanie úprimne ľutoval a na tom tiež záležalo. „Zaručuje ti to právo na druhú šancu."

Prestal sa snažiť vyhnúť môjmu pohľadu. „Dal som mu ultimátum – buď ti dá pokoj, alebo sme skončili. Sľúbil mi to. Chvíľu som mal dokonca dojem, že mu viac záleží na mne ako na pomste. Lenže Jo sa to nepáčilo. Začala vo mne vidieť hrozbu, preto sa ma pokúsila odstrániť. Keď si mi povedala o ich pláne, neveril som, že v tom má prsty aj Roger. Šiel som sa ho na to opýtať. Namiesto neho som však narazil na Jo a tentoraz na mňa zaútočila osobne."

„Nezabila ťa." Nechcela som znieť fascinovane, ale fascinovalo ma to. Z Jo mali strach aj ozajstní démoni. Ja som jej sotva unikla.

„Nie pre nedostatok úsilia. Roger sa vracal a... Myslel som, že spanikárila, ale teraz predpokladám, že nechcela testovať limity svojho nekromantického vplyvu. Možno by ho nedokázala presvedčiť, že súhlasí so smrťou vlastného syna, zato stačil jediný dotyk, aby ma premiestnila preč. Ocitol som sa v lese, bez signálu na mobile a zranený. Trvalo mi dni, než som našiel civilizáciu – pokiaľ sa tak ten anglický zapadákov dá nazvať. Baterka sa mi vybila a vedel som, že kým sa dostanem domov ľudskými prostriedkami, stratím ďalšie dni. Obával som sa Joiných plánov, tak som sa skontaktoval s Michelle. Otec mi dal jej číslo, no dovtedy som sa neodvážil použiť ho.

Stopom som sa dostal do Londýna. Dúfal som, že sa moja moc nakopne a sám sa prenesiem domov. Ibaže vedomosť o tom, v akom štáte sa nachádzaš, nestačí. Musí ísť o nejaké nadprirodzené uvedomovanie si svojej geografickej polohy, aby si sa premiestnila z jedného miesta na druhé. Michelle na mňa čakala pred pobočkou firmy vašej matky. Uverila mi až nečakane rýchlo."

„Ste si s otcom náramne podobný."

Zjavne to nepočul rád, pretože sa odo mňa odklonil. „Šiel som do tvojho bytu. Pri pohľade na jeho rozmlátený stav mi došlo, že to začalo."

Zasa som mu stisla ruku. „Neužieraj sa niečím, za čo nemôžeš. Boli sme figúrkami vo vojne, ktorú rozpútali naši rodičia. A tá skončila. Zabudni na to."

„Ako mám zabudnúť? Veď tomu ani nerozumiem! Hovoril som s otcom. Tvrdil mi, že sa mýlil. Vraj spravil chybu, keď šiel po Kassandre a po tebe. Že to nespravila ona. No nevysvetlil mi, ako to zistil. Alebo prečo ho Jo ovládala." Prekryl moju ruku svojou. „Vieš ty, kto mi zabil matku?" V jeho hlase planula tichá hrozba. Zlosť a nenávisť, ktoré mi stiahli žalúdok.

Roger neprezradil synovi pravdu o Joiných skutkoch.

Medzi prstami mu preleteli elektrické iskry. Zaštípali ma na pokožke. „Bola to Jo, však? To jediné dáva –"

„Ona iba využila príležitosť!" prerušila som ho horlivo, než sa jeho myseľ upla na tú nebezpečnú myšlienku. „Jo využila Rogerovu bolesť, aby ho k sebe pripútala. Hodilo sa jej obviniť Kassandru. Dobre vedela, že ho tým vyburcuje. Že z neho nenávisť spraví monštrum." Vzala som jeho tvár do dlaní. „Kameň večnosti mi prezradil, čo v sebe Jo potláčala – obavy, že ju odstavia na druhú koľaj. Roger to už raz spravil. Dal prednosť Lisse a Jo mu to nikdy nezabudla. Nech sa jej v minulosti prihodilo čokoľvek, mala vážny problémy s oddanosťou ostatných. No vedela aj to, že Roger by s jej apokalyptickým plánom nesúhlasil ani ako nemŕtvy. Preto ho musela ovládnuť."

Vášeň v jeho očiach zhasla a ja som zasa voľne dýchala. Nenávidela som sa za to hnusné klamstvo, ale spravila som to pre jeho dobre.

„Nedojedla si zákusok."

Vyslobodila som si stŕpnutú nohu spod zadku a pri tom kopla do drevenej nožičky. Stôl sa zakolísal. Z hrnčeka s čajom vyšplechla von trocha tekutiny.

„Dopekla!" Pritisla som si mokrú ruku na hruď. Prsty som mala ako v ohni. Nie, ako ponorené v žeravine. Do očí sa mi natlačili slzy.

„Čo sa stalo?!"

Bez slova som sa štverala von z boxu. Našťastie bol Casey dosť pohotový, aby mi uhol z cesty. Napriek rozostretému zraku som trafila na toalety, ktoré sa nachádzali v malej chodbičke blízko nás. Môjho spoločníka netrápilo, že šlo o dámske toalety, tak či tak ma nasledoval dnu.

Strčila som prsty pod prúd studenej vody.

„Ako mohol byť ten čaj taký horúci?"

Zavrtela som hlavou. „Nie... horúci. Svätená... voda," jachtala som.

„Stalo sa niečo?" odo dverí sa nám prihovoril sladký hlas. Pani Louisa bola tmavovlasá päťdesiatnička, prekvapivo štíhla na niekoho, kto miloval zákusky. Svojimi farebnými šatami a úsmevom pripomínala Stepfordskú paničku. „Je nejaký problém s tvojím čajom, Carry?" Jej svetlé oči vyzerali takmer ako biele a dívali sa na mňa ako... Ako na lovnú zver.

„Môžem?" spýtal sa Casey jednoducho.

Sotva som prikývla, položil mi dlaň na plece a realita sa vyparila. Skončila by som na kolenách, keby sa mi zozadu neobmotala okolo pásu ruka. Pritiahol ma k sebe a ja som si s ťažkým vzdychom oprela hlavu o jeho hruď. Zatvorila som oči a čakala, kým sa roztočený svet nezastaví.

Druhou pažou ma objal okolo hrude. „Čo to malo znamenať? Čo je tá žena zač? Lovkyňa démonov? Dáva každému do pitia svätenú vodu?"

„N-netuším. Nie je ľahké dostať sa k nej. Nenájdeš ju v supermarkete vedľa destilovanej vody." Prezrela som si ružové brušká. Rany spôsobené posvätnými predmetmi sa hojili ťažšie. Dodnes mi na dlani svietil odtlačok krížika po tom, ako som sa pred ôsmimi rokmi pokúsila bratovej žene ukradnúť retiazku.

Zaostrila som na okolie. Tmavohnedý nábytok doplnený zelenými závesmi na oknách i obliečkami mi pripomínal les, presne ako Caseyho vôňa. Jeho izba na mňa počas prvej návštevy pôsobila neosobne, uprataná a s minimom vecí – veď medzi tuctom kníh na stole nebola jediná jeho, všetky si požičal z knižnice. Neviazal sa na nič, čo by mu chýbalo, keby sa rozhodol odísť. Na ľudí ani na objekty. Preto mi aj hlúpe detaily ako tričko zavesené na stoličke či nabíjačka na nočnom stolíku dávali nádej, že nebol jednou nohou na odchode.

Dom Haleovcov bol prázdny, keď sme zišli do kuchyne. Do kovovej misky mi napustil studenú vodu a dnu nahádzal ľadové kocky. Uľavilo sa mi, len čo som ukryla štípajúce prsty pod hladinou.

Naše súkromie narušilo otvorenie dverí a piskľavý hlas jeho sestry.

„Prečo ťa to tak prekvapuje? Vždy si vedela, že som povrchná."

„To som nepovedala," oponovala jej Carmen. „Len ma to prekvapuje. Veď to ani nie je tvoj maturitný ples. Ako môžeš byť súčasťou komisie? Nie je to proti pravidlám?" Vstupné dvere sa zabuchli, no hlasy zostávali v predsieni.

„Zjavne nie, keďže som súčasťou komisie. Kitty si ten nápad zamilovala."

„Lebo je to dobrý nápad. Lenže Kitty Bartonová ťa využíva. Počula som ju naťahovať sa s Josie Matthewsovou. Vraj ak do konca týždňa s ničím nepríde, hlavné slovo získa Josie a to by Kitty neprežila."

„Ich nezhody sú mi ukradnuté. Nemusím mať meno napísané na stenách telocvične. Iba chcem, aby moja predstava ožila." Domom sa rozľahla ozvena Christininých opätkov udierajúcich do podlahy.

„Potom za mnou nechoď s plačom, keď si niekto iný pripíše zásluhy."

„Ak sa niečo také stane..." Christie sa odmlčala, len čo nás zbadala – mňa s prstami v nádobe a Caseyho, ktorý sa s prekríženými rukami opieral o linku. Plavé vlasy zastrihnuté po krk sa jej štýlovo vlnili okolo guľatej tváre. Tesne napasované tričko mala zastrčené za vysokým pásom kvetovanej sukne a len vďaka vysokým opätkom dosahovala moju výšku. Dvihla dokonale vytrhané obočie, pootvorila drobné ústa a... čušala.

„Tak čo?" Za ňou sa zjavila Cam v krátkych šatách losovej farby s čiernym pásikom uprostred – elegantná ako vždy. Položila si ruky na trochu širšie boky a vytrčila bradu. Hoci mala kučeravé čokoládovohnedé vlasy vkusne zopnuté a mejkap ju robil staršou a múdrejšou, jej tmavé oči sršali temperamentom.

„Čo sa ti stalo?" Christie sa oprela o pult v strede kuchyne a zrak jej až pričasto behal z brata na mňa a naspäť.

„Popálila som sa."

Prikývla, aj keď som očividne hovorila nezmysly – čo si všimla iba Cam, ktorá prižmúrila oči. „Počula som, že si utiekla zo školy s hysterickým krikom."

„Nekričala som." Aspoň dúfam, že nie. „Ukázalo sa, že moja matka je naša nová telocvikárka."

„Pani Daniels... Oh! Kassandra Danielsová! Prečo mi to nedoplo?" Pozrela sa na Carmen. „Ty si to vedela?"

„Samozrejme. Videla som ju v nemocnici dobíjať sa do Carrinej izby."

V kuchyni zavládlo hrobové ticho. Vytiahla som prsty z vody a Casey mi podal papierovú utierku. Ticho pokračovalo. Christie sa hojdala na špičkách a okato nás sledovala. Carmen si spojila ruky za chrbtom. Dívala sa na stranu.

„Plesová komisia?" ozvala som sa, keď sa to už nedalo dlhšie znášať.

„Hej!" vyhŕkla blondínka. „Pred dvomi dňami vyhlásili tému tohtoročného maturitného plesu – Posledný deň na Zemi. Ja viem, trochu ironické vzhľadom na udalosti uplynulých dní. Zarylo sa mi to tak hlboko do hlavy, že som o tom minulú noc snívala." Vyskočila na barovú stoličku. „Strop telocvične vyzeral ako nočná obloha plná hviezd. Uprostred visela guľa obalená papierom, takže pripomínala slnko a okolo neho sa tiahli ohnivé lúče. Po podlahe sa kĺzala hmla a ja som tancovala a... Naozaj to pôsobilo ako posledný deň na Zemi."

„A ty si sa rozhodla každý detail toho sna previesť na skutočnosť?"

Nakrčila nos. „Keďže som na konci skočila z útesu, poviem nie." Podoprela si hlavu a usmiala sa. „No pokiaľ sa splní ten zvyšok, bude to dokonalé. Po tom fiasku s apokalypsou si vari zaslúžim trochu zábavy."

„Jedine ak prejdeš testom z matiky," pripomenula jej Carmen. Pozrela sa na hodinky na zápästí. „A pokiaľ ti s tým mám pomôcť, pohni zadkom."

So zastonaním skočila na zem. „Toto mám za to, že som sa skoro obetovala pre záchranu sveta."

„Povedal ti tvoj sen, kto ťa na ten ples pozve?"

Zazubila sa. „Pravdaže. Ryan."

„Ryan?"

Obočie jej vyzývavo podskočilo. „Áno. Máš s tým problém?"

„Nie," odvrkla som, zatiaľ čo som si pomyslela presný opak. Uháňa ho ako psa a nevidí, že on jej city neopätuje. „No si si istá, že ste... na jednej vlne?"

„Neuháňam ho! A ako môžeš vedieť, čo cíti? Pýtala si sa ho na to?"

Nie som slepá.

„Slepá nie, ale zaslepená očividne áno!"

Nemo som otvorila ústa. Tá potvora mi čítala myšlienky.

„Nemôžeš mať všetko pre seba!" Zvrtla sa na opätku, vystrelila z kuchyne do predsiene a odtiaľ dupotala po schodoch do izby.

Carmen mykla plecami, ako keby vravela: Musíme si na to zvyknúť.

„Čo to bolo?" spýtal sa Casey po jej odchode.

„Komplikácia."