Máš výpoveď.

Dívala som sa na tie dve slová s akousi rezignáciou v duši. Neprekvapovalo ma to. Už dlhšie som očakávala podobnú správu. Konkrétne od okamihu, keď som prestala šéfovej asistentke Mii dvíhať hovory.

S povzdychom som vrátila telefón do batoha – oboje sa našťastie našli po mojom únose. Mobil mi vzala Carmen pri úteku z lesa. Vak ležal pohodený presne tam, kde ma zasiahla otrávená šípka.

Cestou ku vchodu do hlavnej budovy som na parkovisko videla prichádzať Caseyho auto. Spomalila som. Túžila som ísť za ním, lenže práve teraz sme sa viac-menej nerozprávali. Teda, skôr viac ako menej. Po večeroch sa síce vracal ku mne do bytu, no jeho návštevy prebiehali v tichosti a vytratil sa, než som mu popriala dobré ráno. A nebol jediný, kto držal bobríka mlčanlivosti. Al sa na mňa po vyprchaní delirického vplyvu jej mágie naštvala. Včera sa obrátila na päte, iba čo ma zbadala na chodbe. Nevyčítala som jej to. Tiež by som sa hnevala na niekoho, kto by mi tajil, že mi babičku zabil démon.

Zastavila som sa. Z Caseyho auta vystúpila aj Christine a na prvý pohľad sa zdala byť v poriadku. Vlasy vyčesané dohora, mejkap, krátka sukňa. Zazubila sa, keď sa k nej z opačnej strany parkoviska prihnal Ryan. S Caseym nebrali jeden druhého na vedomie nijako inak, než hlbokým mračením sa.

„Môžem s tebou hovoriť?" obrátil sa ku Chris. Jeho výraz sa však nemenil.

Blondínka horlivo prikývla a vrhla po bratovi veľavravný pohľad.

Casey sa vzdialil, ale cestou narazil na mňa. Vnútornosti sa mi zovreli od hrôzy, že predo mnou utečie. Neutiekol, dokonca sa zastavil prekvapivo blízko. Ruky si založil na hrudi a z diaľky pozoroval sestru a jej možno-priateľa. Čo, ako som si dodatočne uvedomila, bol skutočný dôvod, prečo sa mi nevyhol.

„Nebudem sa ti ospravedlňovať. Chránila som ťa pred tebou samým."

Najprv sa zahľadel do zeme, než našiel silu upriamiť sa na mňa. „To nič nemení na fakte, že si mi klamala."

„Ja viem a plne akceptujem tvoje právo na výčitky. Ibaže nedám sa týmto protestným mlčaním zahnať do kúta. Ak máš dojem, že mi to nikdy neodpustíš, nazbieraj odvahu povedať mi to priamo."

Jeho neschopnosť ubezpečiť ma, že sme na tom neboli až tak zle, ma bolela ešte väčšmi ako jeho ticho. Prečo som radšej nedržala jazyk za zubami?

Znovu sa díval sestriným smerom. „Počuješ ich?"

Aha, takže sa tvárime, že som nič nepovedala? Skvelé.

Napla som sluch a zachytila Ryanov hlas. „Mrzí ma to. Nemôžem v tom pokračovať." Jeho tón bol strnulý, bez emócií. O-ou.

Párkrát omámene zažmurkala. „Čo tým chceš povedať?"

Oboma rukami si zozadu chytil krk – jeho signál pre nepohodlie, nervozitu a pocit hanby. Namiesto líc mu často červenel krk a to nečakané teplo ho nútilo trieť si ho. „Si fajn dievča, no... Nie si môj typ."

Christie sa prestala nenútene opierať o auto. Jej pohyb bol taký prudký, že Ryan nevoľky cúvol. „Oh tak fajn dievča." Zvýšila hlas a to v kombinácii s jej novým postojom vohnalo do Caseyho dosť podozrenia a zlosti, aby som mala problém s dýchaním. „Fajn dievča, s ktorým sa dobre bavíš, nie je tvoj typ?"

„Presne toto je tvoj problém!" Rozhodil rukami. „Nevnímaš ľudí naokolo. Vidíš im do hlavy, ale nevnímaš ich. Si príliš zahľadená do seba. Potrebuješ byť všade a byť všetkého súčasťou. Považuješ sa za stred vesmíru a predpokladáš, že každý vôkol teba sa dobre baví. Že tvoj detinský a uštipačný humor nie je otravný či urážlivý. Dokonca ani v kine si nezatvorila ústa a počas celého filmu si mala múdre poznámky. Ku všetkému! Pýtal som sa ťa, či tam chceš ísť! Lebo tak to chodí, keď s niekým plánuješ tráviť čas. Nedotiahneš ho na miesto, kde servírujú slizké morské potvory! Povedala si áno! Tak prečo si toľko tárala? A len tak medzi nami, neznášam, keď sa mi prihováraš s tým vašim stupídnym kalifornským prízvukom!"

„Prečo si so mnou potom trávil toľko času?!" Nedala mu ani sekundu na nádych. „Aha, jasné, chcel si, aby Carry žiarlila!"

„To nie je pravda," odvrkol chrapľavo a tichšie, s omnoho menšou vášňou. „Toto nemá s Carry nič spoločné."

„Všetko v tvojom živote je o nej!" Pichla ho do hrude ukazovákom, načo urobil ešte jeden krok vzad. „Preto nikdy nebudeš šťastný!" S týmto výkrikom sa zvrtla na opätku. Keď nás zbadala – keď zbadala mňa – preletela ňou vlna výčitiek. Namierených proti mne.

Casey sa pohol jej smerom. Zaťala som mu prsty do ramena.

„Varoval som ťa –"

Zovrela som ho silnejšie a obrátila ho k sebe. Tep mi v spánkoch pulzoval čoraz bolestivejšie. „Ty si si vari myslel, že ak sa s ním porozprávam, skončí to pre ňu šťastne? Sám si to povedal – je zaľúbený do mňa. To najlepšie, čo mohol Ryan urobiť, bolo ukončiť to, než jej naozaj ublížil."

„Takže za to môžeš ty."

Blondínkin malý, ublížený hlások ma zasiahol ako ľadová sprcha. Caseyho zlosť ma natoľko pohltila, že som si ani nevšimla, kedy sa zastavila dva kroky od nás. Prečo? Prečo si neutekala na toalety vyplakať si oči?!

„Chris..." Sotva som vydýchla jej meno, už sa od nás vzďaľovala. Zostala tu po nej iba kolosálna, ťaživá váha výčitiek a sklamania.

Nečakaný dotyk elektriny na zápästí ma donútil pustiť Caseyho pažu. Trhla som rukou a šok ma pripravil o slová. Ibaže aj keby som mu mala čo povedať, nebolo to komu povedať. Nechal ma tam samu.

* * *

Christie som dohnala až po telocviku. Schovala sa do telocvične, kde trénovali naše gymnastky. Stále odetá v tielku a šortkách sa bosými nohami prechádzala po kladine. Mala perfektný balans, ani raz sa nezakolísala. Odrazila sa, urobila mlynské kolo – či akokoľvek to v gymnastike volalo – a s rovnakou eleganciou dopadla späť. Pritiahla si rozpažené ruky k telu a skočila dole.

„To vyzeralo bezchybne."

„Nebolo. Zaváhala som." Oprela sa zadkom o kladinu. Moja prítomnosť ju neprekvapila, hoci som jej stála za chrbtom.

Urobila som jeden nesmelý krok bližšie. „Christie –"

„Nehnevám sa na teba. Vieš, že sa nehnevám."

Nie, nevnímala som jej zlosť. No vzhľadom na situáciu – a na to, ako citlivo obvykle reagovala na moje prehrešky – som o svojej schopnosti zapochybovala.

„Nevravela si mu, aby sa so mnou rozišiel." Nakrčila nos. „Dá sa to vôbec nazvať rozchodom? Veď sme spolu poriadne ani nechodili." Zavrtela hlavou a poklesli jej plecia. „Kázala si mu, aby sa so mnou nezahrával, ak to nemyslí vážne. A on sa rozhodol správne."

Napodobnila som jej pózu. „Áno, lenže to, čo povedal –"

„Je to pravda." Usmiala sa napriek lesku v očiach. „Som zúfalá duša túžiaca po pozornosti. O to viac, o čo menej sa mi ju darí získavať. Nech som sa snažila akokoľvek, vždy som skončila druhá." Potiahla nosom a zahľadela sa do zeme. „V deviatej triede sme hrali Sedem minút v nebi. Ben Clarke mi dal prvý bozk. Bolo to dokonalé. Verila som, že ma pozve von. Potom šiel do šatníka s Judith Huntingtonovou a nasledujúci deň sa premávali po škole ruka v ruke. Bola som druhou najlepšou kamarátkou svojej naj kamošky. Vždy som aspoň o kúsoček horšia ako Casey – a to nehovorím o známkach, ale aj o veciach ako varenie či upratovanie po sebe." Prstami si pretrela čelo. „Na každej párty som sa snažila vyzerať najlepšie, no zakaždým sa zjavil niekto, kto mal lepší outfit. Chlapci so mnou flirtovali, aby v závere skončili s niektorou z mojich priateliek. Keď som začala s gymnastikou, bola som skvelá – len nie natoľko, aby som sa dostala na čelo tímu a niečo skutočne dosiahla."

Mlčala som. Netušila som, čo sa na to dalo povedať.

Christie si odfrkla. „Jasné, že to nechápeš. Si silnejšia. Vieš zápasiť s hlasmi v tvojej hlave a hodiť to za hlavu. Ja nie. A v tomto meste sa to zhoršilo. Sally si zo mňa spravila maznáčika. Ja som si to zmýlila s hlbokým putom a... Veď vieš, ako to dopadlo. Keď ma trénerka vychválila do nebies a začala so mnou trénovať dvakrát toľko čo s ostatnými, verila som, že sa na mňa usmialo šťastie. Už som sa videla v celoštátnom kole." Prevalila oči. „Asi mi úspech stúpol do hlavy a stratila som obozretnosť. Priamo počas súťaže som sa šmykla a zlomila si ruku." Zahľadela sa na zdravú pravačku, ako keby v jej očiach bola zničená. „Ukončilo to moju športovú kariéru."

„Nevšimla som si, že by si s ňou mala problémy." Strávili sme spolu mnoho hodín trénovaním a nevyzerala, že by ju trápilo staré zranenie.

„Nemám. Bola to čistá zlomenina. Zakrátko som opäť cvičila a trénerka ma uisťovala, že sa vrátim do formy. Nezvládla som to. Osamote mi to šlo skvelo, avšak pred publikom som znervóznela. Čo ak sa zasa strápnim? Čo ak každého sklamem?" Oprela sa lakťami o brucho a zložila si tvár do dlaní. „Bez ohľadu na to, koľkokrát som sa popálila, sa nemením. Našla som si dievčatá a i tak som chodievala na párty a flirtovala s chalanmi. Dúfala som, že si môžem nechať svoj starý spoločenský život, hoci som sa preradila do skupiny podivínov. Niežeby..." Vystrela sa. „Nesúdim, ako sa dievčatá správajú –"

„Chápem. Pokračuj."

„Pristúpila som na nápad s rituálom, pretože som v tom videla cestu, ako sa v niečom stať dobrou. Možno najlepšou. A aj to sa mi vypomstilo." Obmotala okolo seba ruky. „Týmto som chcela povedať len to, že ma nešokuje, ako sme s Ryanom dopadli. Malo mi byť jasné, že ani uňho nebudem na prvom mieste."

Položila som jej dlaň na plece. „Vravíš to, ako keby si bola prekliata. Podľa mňa máš skôr hrozný úsudok."

Zasmiala sa a z očí jej vyhŕkli slzy.

„Nesnaž sa toľko ohromovať ostatných, Christie. Rob to, čím ohromíš samu seba. Z čoho máš dobrý pocit ty. Nelipni na ľuďoch, ktorí ťa neakceptujú takú, aká si. Nelipni na Ryanovi. Ver mi, že on by nezvládol tvoju bláznivosť."

Skrútila ústa na stranu. „Ty si bláznivá a do teba je zamilovaný."

„Tvoja bláznivosť je iná ako moja. Si energická, pojašená, si ako elektrický výboj, ktorý zmetie z povrchu Zeme všetko, okolo čoho prejde. Si priamočiara. Uštipačná. Detinská. Veselá. Záleží ti na názoroch iných a chceš, aby ťa bolo vidieť a počuť. Rozprávaš počas filmov. A tak strašne si sa mu túžila zapáčiť, že si ho nechala vyhrávať v hre, ktorú z duše nenávidí."

Zahryzla si do pery a odvrátila sa odo mňa.

„Ryan je súťaživý, ale vyhráva kvôli sebe. Dokáže kričať na plné hrdlo pri sledovaní zápasu alebo keď má z niečoho radosť. No potom si potrebuje sadnúť na pohovku a stráviť v tichosti večer sledovaním filmu, ktorý videl desaťkrát." Vstala som, aby som sa jej postavila do cesty a ona sa mi nemohla vyhýbať. „Keby si dostala šancu spoznať ho, nudila by si sa s ním."

Namiesto odpovede pohodila plecami.

„Raz určite stretneš niekoho, kto pre teba bude dostatočnou výzvou. Pre koho budeš prioritou číslo jedna."

Usmiala sa – s najväčšou pravdepodobnosťou si v hlave konštruovala, ako bude ten vyvolený vyzerať. „Vďaka." Rozpriahla paže a naklonila sa ku mne. Moje telo sa naplo. Vrtiac hlavou sa zasmiala a založila si ruky vbok. „Skôr či neskôr mi to dovolíš, ty čudák."

„Čudný je skôr fakt, že ty chceš reálne objať mňa."

Zachechtala sa a ani ja som sa neubránila úškrnu.