,Sľubujem ti, že ťa nenechám, aby si spravila niečo, čo budeš ľutovať," jemne sa na mňa usmial.

,,Si úžasný, vieš to?" uškrnula som sa a jemne sa zapýrila.

,,To mi hovorí každý," sebavedomo sa narovnal, a potom sa rozosmial, no a ja som nedokázala odolať jeho smiechu.

,,Stále mi niečo dlžíš," mrkla som na neho.

,,Oh, máš pravdu, skoro som zabudol po tom... no, hneď som tu," postavil sa a začal niekam kráčať.

,,Takže, predsa máš denník?" posmešne som za ním zvolala.

,,Nie, ale potrebujem toto, aby som povedal aspoň niečo. Nie som taký odvážny ako ty," vrátil sa s fľašou vína v jednej ruke a dvoma pohármi, v tej druhej.

,,Ale prosím ťa, veď som ti dala prečítať môj denník, to nie je odvážne. Predsa som ti to nedokázala, len tak povedať," pokrútila som hlavou a usmiala sa na neho.

,,Len som chcel, aby to vyznelo tak, že si odvážnejšia a ty to musíš takto pokaziť...pf," odul spodnú peru a odvrátil odo mňa zrak.

Prižmúrila som na neho oči a rukou ho buchla po zátylku.

,,To bolo za čo?" spýtal sa zarazene.

,,Za to, že si idiot," zazubila som sa na neho.

,,Takže už nie som úžasný, huh?" spýtal sa s úškrnom a divný pohľadom.

,,Na.To.Ani.Nemysli," zhrozene som na neho hľadala keď sa s hravým úsmevom na tvári ku mne približoval rukami.

,,Smola, Rony," vyplazil mi jazyk a bez toho, aby som vôbec stihla nejako zareagovať ma začal štekliť.

,,Mason! Prestaň!" hovorila som pomedzi smiech a snažila sa jeho ruky odtiahnuť preč, no stále neúspešne, ,,ak chceš vyhodiť svoj luxusný gauč, môžeš to urobiť aj iným spôsobom," smiala som sa ďalej a mykala so sebou.

,,Bol dosť drahý, takže už ti dám pokoj," rýchlo sa dotiahol a ruky dal do obranného gesta.

,,No a teraz by si mohol konečne začať hovoriť," zaškerila som sa na neho a on začal otvárať víno, ktoré zatiaľ stálo na stole.

,,Dáš si?" spýtavo sa na mňa pozrel a fľašu držal nad druhým pohárom, pretože ten svoj si naplnil už takmer po okraj.

,,Och, nie..." pokrútila som hlavou a chcela ešte niečo povedať, no sama som nevedela, čo.

,,Chápem, no neublížilo by ti to," mykol plecami a ja som hypnotizovala hrdlo fľaše.

,,Tak teda dobre," povedala som zrazu a ja som bola viac prekvapená ako Mason.

,,Si si istá? Nechcem, aby si potom povedala, že som ťa na to nahovoril," uchechtol sa a vzal víno opäť do ruky.

,,Nemáš sa čoho báť," zazubila som sa na neho, zatiaľ, čo naplnil pohár.

Vzala som si ho do rúk a nasala vôňu vína. Vydýchla som a priložila si pohár k perám a pomaly sa napila.

Stránila som sa toho, akoby mi to malo znova pokaziť môj život, no práve som zistil, že nie toto mi ho ničí.

,,Tak, Mason, niečo si mi sľúbil," otočila som sa na neho a prenikavo sa mu zahľadela do očí.

💙Lol