Keď som sa ráno zobudila, hneď som si to namierila ku Clem do izby.

„Clem?" jemne som zaklopkala a otvorila pomaly dvere.

Zamračila som sa a hľadala na Clem, ktorá si utierala slzy z tváre, tak, aby som si to nevšimla.

„Poď dnu," pokúsila sa vyčariť nejaký úsmev na tvári, ale aj tak som videla, ako jej slzia oči.

„Clem, čo sa deje?" sadla som si vedľa nej na posteľ a hneď ju objala.

„Videla som Rainna, so Cece, ako sa objímali a smiali sa, mám pocit, že ma s ňou podvádza. V poslednej dobe je ku mne neskutočne odmeraný," zavzlykala a ja som jej dlaňou prechádzala po chrbte.

„Och, možno to má nejaké vysvetlenie. Neverím tomu, žeby ťa podviedol. A prečo si mi to nepovedala skôr?"

Všimla som si nechápavého Rainna, pri polootvorených dverách a ja som na neho okamžite zagánila. Mala som chuť ho ísť uškrtiť.

„Ja neviem. No ako si mám vysvetliť, že sa s ňou stýka?" pozrela na mňa uplakanými očami.

„Nech ti to vysvetlí sám." Clem sa okamžite otočila a opäť sa snažila skryť svoje slzy.

„Clem, nie je to tak, ako si myslíš," podišiel k nej a kľakol si pred ňu.

Aká typická výhovorka, však?

„Tak ako?"

„No už to teda nebude prekvapenie. Máš predsa budúci týždeň narodeniny a jej otec vlastní jeden podnik, chcel som, aby vybavila výzdobu a všetky tie veci. Ale o darčeku ti nepoviem ani slovo, no nemôžeš si domýšľať takéto hlúposti. Milujem tá, Clem, nikdy by som ti neublížil." Clem na neho s úžasom hľadala a ja som tiež bola dostatočne prekvapená.

Takéto gesto, by som od neho nikdy nečakala. Na moje narodeniny si zvyčajne spomenie, až v deň, keď ich mám. Veľmi mi pomohol a stále ma chráni, za to ho mám veľmi rada, ale ja potrebujem niekoho, kto mi pomáha zabudnúť.

Takí ľudia sú len dvaja, Clem a Henry.

Keď môj tok myšlienok zastavili ich náruživé bozky, a tak som radšej odtiaľ rýchlo vypadla.

Ahojte💙
Taak máte tu časť aj s Clem, aj Rainnom😄💙💙💙
Hádam sa vám páči💙💙💙
Budem rada za vás názor💙💙💙
Ľúbim vás💙

💙Lol