Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

ɟood

Však si o mne nik nemyslí, že som až tak vymletá, že?

Vybrala som kartu z vrecka a priložila ju k určenému miestu pri gombíkoch.

Dvere výťahu sa otvorili a mňa okamžite ovalila vlna hlučnej hudby.

Naozaj, Aria?

Preto ma sem poslala. Vedela to! Potvora!

Povzdychla som si a vyšla z výťahu. Naozaj som ju mala počúvnuť a prezliecť sa.

Krátke šaty, sukne, či pod zadok siahajúce nohavice všetkých dievčat, ma mierne dostávali do rozpakov, no neriešila som to. Mikinu som si vyzliekla a obmotala okolo pása-možno aspoň trocha zapadnem.

Prešla som k stolu s občerstvením a vzala si do úst nejakú jednohubku.

Obzrela som sa okolo seba a skúmala ľudí. Mala som pocit, akoby som ich niekedy už videla.

Do rúk som si nabrala ešte nejaké občerstvenie a plánovala sa zašiť medzi koncom strechy a výťahom.

Bez toho, aby som sa obzerala okolo seba, som si do úst pchala jedlo a nevšímala si tých ľudí.

Zašla som za výťah a nohou sa zaprela do steny.

„Pred niekým sa skrývaš?" ozvalo sa zrazu z druhého konca a mne všetky tie dobroty spadli na zem.

„Do riti!" zanadávala som, ,,pred ľuďmi," zaironizovala som-možno- a pozrela smerom, odkiaľ prichádzal neznámi hlas.

„Ešte stále si z tej zeme mohla niečo zachrániť."

„Nie som bezdomovec," odvrkla som a chcela odísť, no zastavil ma.

„Nemusíš odchádzať, miesta je tu dosť."

„Dobre teda, ostanem. Lepšie ako nič," zamrmlala som a dotyčný sa vynoril z tmy a podišiel bližšie ku mne.

„Pred čím sa schovávaš ty?" spýtala som sa modrookého chalana.

„Skôr by som povedal, že pred týmto sa nedokážem skryť. Bývam v najvyššom poschodí, aj napriek kvalitnej zvukoizolácií sa tomu hluku nevyhnem. A neznášam zatvorené okná. No, takže to nás to privádza k tým výhodám, ako jedlo a alkohol zdarma," zaškeril sa, čím odhalil svoj dokonalý chrup. Ako môže mať niekto, tak krásny a nákazlivý úsmev?

„Takže tu bývaš," väčšiu hovadinu som z úst vypustiť nemohla.

„Nikdy som ťa tu nevidel, ale súdim podľa oblečenie, že si tu prvýkrát," z vrecka si vytiahol krabičku cigariet a jednu si vložil medzi svoje plné pery.

Zakusla som si do jazyka, aby som nepovedala niečo, čo by som oľutovala a naďalej ho sledovala, ako vdychuje a následne vydychuje dym z cigarety.

Ahojte💙
Už tretíkrát publikujem túto časť😂
Dvakrát omylom😒
Som šikovná, čo vám budem hovoriť😂💙
Budem rada za vaše názory, na túto časť💙
Čo si myslíte o, bez mena, človeku, mužského rodu?😂💙💙💙
Ďakujem krásne za všetko💙
Ľúbim vás💙💙💙

💙Lol

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro