,,Neuveríš, aká je Carley, neznesiteľná. Neviem, ako dlho to s ňou ešte vydržím. Nemôžem sa jednoducho nasťahovať k tebe? Veď aj tak som tu viac ako u nej a tiež..." rozčuľovalo sa dievča, ktoré práve vošlo do obývačky a s otvorenými ústami na mňa hľadela. Doslova.

Aby som bola úprimná, mierne ma to vydesilo.

Mason, už-už chcel niečo povedať, no ona mu opäť zabránila dostať sa k slovu.

,,Tak to ma podrž, môj brat ma v byte dievča. Pane Bože, už som si začínala myslieť, že je inak orientovaný, no nie že by mi to vadilo, ale proste som rada. Aspoň sa budem môcť konečne  s niekým normálne porozprávať. Nie,. ako s našou tetou, tá má snáď každý týždeň iného chlapa a stále je preč, to je dôvod, že tu bývam viac ako tam. Och...som ja ale nezdvorilá. Ja som Makenzie a ty?" Makenzie sa na mňa usmievala ako slniečko na hnoji a ja som sa cítila ako v tranze. Mala som pocit, že predo mnou stojí naprogramovaný robot. Veď ona sa snáď ani nenadýchla. Očkom som sa pozrela na Masona, ktorý si držal hlavu, čo mi prišlo v skutku vtipné.

,,Rory," usmiala som sa na ňu a podala jej ruku, ale ona ma okamžite začala dusiť jej objatím.

,,Wau, máš nádherné meno, no popravde, musím uznať, že môj brat má aj vkus," zachichotala sa a vybrala sa smerom k jedným dverám, v ktorých som ešte nebola.  

,,Prepáč," povedal Mason a stále si držal hlavu, ,,ona je súčasťou tej prosby," zahľadel sa na mňa aj som sa na neho uškerila.

,,Nemáš to s ňou ľahké, však?" 

,,Ani sa nepýtaj, ešte si ju nezažila opitú, je to s ňou neznesiteľné. A to má len šestnásť. Nedokážem jej v tom zabrániť, je to tínedžerka," zúfalo si povzdychol a ja som sa na neho stále škerila. 

,,Rony, to nie je vtipné," zamračil sa.

,,Už ma ohovárate? A nevravela si, že si Rory?" nadvihla obočie a v tom mi úplne pripomínala Masona. Veľmi sa podobajú.

,,Som Rory," potvrdila som jej, ,,to len tvoj brat ma nejakú čudnú úchylku, hovoriť mi inak," zadívala som sa na Masona, ktorý sa na mňa usmieval. 

Tak pekne...a milo, akoby som sa v tom momente nevedela nabažiť jeho dokonalého úsmevu.

,,Hej!" Makenzie luskla prstami, ,,toto si nechajte na neskôr!" povedala znechutene a ja som rýchlo odvrátila zrak.

,,Pokoj, Makenzie, mi spolu nič nemáme, sme iba kamaráti," prehovoril pokojne a ja som sa trhane nadýchla.

,,No samozrejme," pretočila nad nami očami, ,,mňa neoklamete, vidím to na vás. Divím sa, že ste to tu ešte nepodpálili, až tak to medzi vami iskrí," hodila svojimi dlhými, čiernymi vlasmi a odišla späť do izby, ,,skúste ma nevyrušovať, neskôr sa ti budem venovať, Rony," zakričala a nahlas sa zasmiala.

Na to som začula, zasa Masonov smiech. 

,,Hej," hodila som po ňom podušku.

,,Bude sedem, ideš?"

,,Kam?" nechápavo som pokrútila hlavou.

,,Za Henrym, písal, že o siedmej, ty vieš, kde," mrkol na mňa a pobral sa na chodbu. 

,,Och."

Ako som mohla tak rýchlo na to zabudnúť? 

💙Lol