sbnǝǝzǝ
,,Takže, kedy mi dáš prečítať tvoj denník?" spýtala som sa s úškrnom na perách, keď sme kráčali domov.
,,A kto si tu z koho robí srandu," zasmial sa.
,,To nebol vtip."
,,Príď zajtra ku mne, poviem ti všetko, čo budeš chcieť."
Keď sme zastavili pred výťahom, nikto z nás sa ani nepohol, iba sme hľadeli na seba.
,,Asi by sme mali ten výťah privolať, nie?" spýtala som sa a naprázdno preglgla.
,,Čo ti v tom bráni, Rony?" Zamračila som sa na neho a snažila sa stlačiť tlačidlo, no chytil mi ruku.
,,Heej! O čo ti ide?" prižmúrila som na neho oči.
,,O nič," ľahostajné mykol plecami a stále držal moju ruku vo vzduchu.
,,Mason."
,,Rony?"
,,Mason!"
,,Áno, Rony?"
,,Pusti ma."
,,Dobre," usmial sa a pustil ma, no postavil sa tak, aby som to blbé tlačítko nemohla stiksknúť.
,,Chcem ísť spať."
,,Nevyzeráš tak."
,,Ak ma nepustíš, postarám sa o to, aby ťa tie dvere na tom výťahu rozpučili ako žabu!" zagánila som na neho a štuchla ho do hrude.
,,Si zlatučká, keď sa snažíš byť drsná," uchechtol sa.
,,Tak dobre, môžeme tu ostať a ty mi zatiaľ môžeš porozprávať svoj príbeh, keďže už je zajtra," zaškerila som sa.
,,Fajn, pustím ťa, keď si taká unavená," odstúpil od toho a privolal výťah.
,,Nechceš sa z toho vykrútiť, však?"
,,Nie, to nie, Rony, sľúbil som ti to. Len potrebujem..."
,,Chápem," usmiala som sa na neho a v tom výťah zastal.
,,Tak...dobrú noc."
,,Dobrú."
,,Zajtra sa vidíme."
,,Zajtra." pomaly som vychádzala z výťahu a samozrejme som sa nezabudla potknúť, no udržala som sa.
,,Hej, dávaj pozor, nie že sa ešte aj dolámeš," zasmial sa a ja celá červená radšej rýchlo zdupkala dnu.
Dobrý večer sa praje💙
Dnes nemám nič na srdci, čo by vás mohlo unudiť,tak len dúfam, že sa časť páčila😁💙💙💙
Ľúbim vás💙
💙Lol
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro