Celú noc som takmer nespala, pretože mi v hlave stále lietali slová Clem. A ráno ma už zobudil ruch v byte.

Vyšla som rozospatá, ešte s jedným okom zatvoreným, na chodbu a rovno do niekoho vrazila.

,,Och, zlatíčko, dávaj pozor. A prečo sa nechystáš?" Aria mi chytila obe ruky a na jej tvári bol opäť ten široký úsmev.

,,Ty to tiež nevieš? Ja som nebola pozvaná," mykla som plecami a snažila sa na ňu usmiať.

,,Čo to tu táraš? Hneď sa choď prichystať, ideš s nami," povedala rozhodne a ja som si povzdychla.

,,Pozri, Aria, je to v poriadku, jednoducho nechcú žiadnu scénu, tak im v tom nebudem brániť. No a aj tak, mám už plány," zaškerila som sa na ňu.

,,Nechaj ma hádať, ten fešák? Ideš s ním na rande?" spýtala sa nadšene a ja som sa musela nad ňou zasmiať.

,,Vlastne...áno," pretočila som pobavene očami.

,,Tak si to uži a bež si ešte ľahnúť," obišla ma a so smiechom ma buchla po zadku, až som nadskočila a pousmiala sa.

Poslúcha som ju a išla si späť ľahnúť do postele, po chvíli som aj zaspala.

Keď som sa zobudila po druhýkrát bola takmer jedna hodina, no aj napriek tomu som z tej postele vyliezť neplánovala a nedonútila ma ani potreba ísť na WC.

Vzala som si do rúk mobil a prechádzala sociálne siete, ale pravdepodobne som spravila veľkú chybu.

Narazila som totižto na fotku, Margot s Henrym, ako sa práve bozkávajú. Ani neviem ako, no hneď sa mi spustili slzy z očí a môj dych sa akosi zrýchlil. Ani si neviem vysvetliť, prečo ma to tak moc vzalo. Možno to bude tým, že Henryho nedokážem prestať milovať a ten pohľad na nich dvoch ma ničí.

Mobil som odhodila a vyskočila som z postele, namierila som si to do kúpeľne a opláchla sa studenou vodou, no vôbec mi to nepomohlo ukľudniť moje slzy, či moje pocity úzkosti, zúrivosti, bolesti.

Oprela som sa rukami o umývadlo a snažila sa zhlboka nadýchnuť, ale nedokázala som to, akoby kyslík odmietal prúdiť do mojich pľúc. Rýchlo som sa prezliekla a ako stíhačka vyletela von, nadýchať sa čerstvého vzduchu.

Tak fajn, viem, že to nebude najlepší nápad, ale myslím, že on jediný ma momentálne dokáže ukľudniť.

Vybehla som opäť dnu a vybrala sa až k Masonovmu bytu.

Klopala som a zvonila, tak dlho, kým som pochopila, že naozaj nie je doma.

Trhane som sa nadýchla, vošla som si rukou do vlasov a zaťahala za ne.

Ani som nepremýšľala a ocitla sa pred vchodovými dverami, jednoducho som sa nechala viesť mojimi nohami.
Tak veľmi som nechcela ísť tam, kde ma práve viedli, no nedokázala som ich zastaviť.

Zastala som pred tým prekliatým parkom a zavrčala sama na seba.

Toto nechcem. Nechcem to. Nechcem to znova prežiť.

Rozutekala som sa preč a cez slzy v očiach som takmer nič nevidela, no predsa som sa dostala tam, kde som naozaj chcela.

Ahojte💙

Nová časť na svete😱💙
Dúfam, že sa tešíte💙
Rory je v koncoch chudinka💔
Kto jej asi pomôže?💙

Ľúbim vás💙

💙Lol