Potichu som odomkla dvere a následne ich za sebou zavrela.

Hneď, ako som sa otočila ma asi trafil šľak.

„Zbláznila si sa?" zhrozene som sa dívala na Clem, ktorá s prekríženými rukami a podupkávajúc si nohou, na mňa pozerala ako na vraha.

„Kde si bola?"

„Chceš sa hrať na moju mamu?" osočila som ju, no vzápätí to oľutovala.

„Nie, Rory, len...bála som sa o teba," zúfalo si povzdychla.

„Bola som sa len prejsť."

„O tretej v noci?" spýtala sa vyčítavým tónom.

„Chcela si ísť so mnou?" snažila som sa zavtipkovať, no pohľad Clem, ma rýchlo uzemnil, že táto situácia vtipná nie je.

„Rory, ja nechcem byť ako tvoja mama a vypočúvať ťa, ale bojím sa o teba, keď len tak zmizneš. A nemysli si, že keď sa snažíš ten rukáv stále stiahnuť, že tú ruku nevidím," prižmúrila na mňa oči.

„To nič nie je."

„Nič, tak ukáž," schytila mi ruku a ja som zasyčala.

„Vraj nič. No poď, dám ti na to niečo. A zatiaľ mi môžeš povedať, kto ti to spravil."

„Nikto."

„Rory," pozerala na mňa so zdvihnutým obočím a mrazeným hráškom v ruke.

„To nie je podstatné." podala mi hrach a ja som si ho opatrne priložila na ruku.

„Tak fajn, spýtam sa Rainna."

„Nie," vyhŕkla som a vypleštila na ňu oči.

„Och, Rory," podišla ku mne a objala ma, „ak sa budeš chcieť prejsť, sľúb mi, že ma zobudíš, môžeme ísť spolu. Alebo môžeme ísť na strechu, máš to tam ako taký malý park," usmiala sa na mňa a ja som jej úsmev opätovala.

„Ďakujem, ale chcela som byť sama."

„Tak máš smolu, sama už nikam nepôjdeš," cmukla na mňa.

„Ďalší bodyguard do zbierky," zašomrala som si popod nos.

„Čože?" spýtala sa spoza dverí.

„Ale nič."

Pobrala som sa do izby, kde som hneď zaspala.

Ahojky💙
Máme tu opäť Clem😄kto má radosť?😁💙

Som troška smutná, že príbeh o Rory nečíta toľko ľudí, čo WMT, no dúfam, že sa to po čase zmení💙💙💙

Ale aj tak vám všetkým za všetko ďakujem 😁💙💙💙
Ľúbim vás💙

💙Lol