„Počkaj!" zakričal za mnou, keď som kráčala smerom z parku.

„Čo?" prudko som sa otočila a on ostal stáť. Chvíľu sa na mňa len díval, akoby premýšľal, čo robiť. Napokon sa pohol vpred a zastavil kúsok odo mňa.

„Chcel som ti len dať toto," hľadel mi do očí a z vrecka vyťahoval akúsi krabičku, „vezmi si to," pokynul mi.

Hľadela som striedavo do jeho očí a na malú čiernu škatuľku v jeho dlani.

Zhlboka som sa nadýchla, bez slova sa otočila na päte a opäť kráčala preč.

Už ma nezastavil jeho krik ani jeho neutíchajúce nadávky.

Schovala som sa do jednej zo slepých uličiek a hľadela na miesto, kde stál. Pri jeho nohách ležala otvorená krabička, no z diaľky nebolo vidno jej obsah.

Moja zvedavosť ma navádzala, aby som sa išla pozrieť, čo v nej je, no zrazu ju zodvihol zo zeme a skryl naspäť do vrecka. Kopol do nohy lavičky, po jeho pravici, a zmizol v diaľke.

Navždy?

Hlavu som si oprela o stenu za mnou a hľadela na zamračené nebo.

Cítim sa strašne, akoby mi znova niekto vyrval časť srdca z mojej hrude. Tú čistú, šťastnú a bezproblémovú časť.

Zips na bunde som si zapla až ku krku a na hlavu si nasadila kapucňu.

Znova som mala v hlave prázdno, a tak som sa vybrala smerom ku Clem. Aspoň tá je vždy pri mne. Ona jediná mi môže teraz pomôcť aj za cenu, žeby som jej musela povedať o Lyamovi a Henrym všetko.
Beriem ju už ako jedinú žiariacu hviezdu na nebi. Tá Rainnova, časom, ako nie som doma, pomaly zhasína.

Ahojte💙
Možno ste si ani nevšimli, že včera nebola časť😂
Aa možno áno, no neviem😁
Tak, Henry to asi pohnojil ešte viac😂
Nemyslíte?💔
A časť venujem woopribehyoow💙pretože ju zbožňujem 😂💙💙💙a jej komentáre tiež💙💙💙

💙Lol