„Si v poriadku?" Prebudilo ma z hrozivých myšlienok, na to, čo tým Lyam, myslel.

Áno, mám z neho obrovský strach, nebolo to tak no keď som s ním skoncovala, zmenil sa. A možno bol taký stále, len som to nevidela.

„Som," otočila som sa a hľadela do ustráchaných očí.

„Skutočne?" Povzdychla som si a prezrela si svoju ruku, ktorú som si takmer necítila.

„Tak možno nie úplne," odvrátila som od neho zrak a hľadela opäť na moju ruku.

„Ukáž," jemne ma chytil za zápästie a skúmavo sa naň díval, „niečo studené by tomu pomohlo," skonštatoval a pustil ma, vzápätí ma opustilo to teplo, ktoré som pri jeho dotyku cítila.

„Niečo nájdem, keď budem...em doma," zasekla som sa, pretože som nevedela, či hosťovskú izbu, u Clem doma, môžem aj ja nazvať domovom.

Odkedy na mňa moja mama nakričala, nebývam tam. Nedokážem to.

„Tak poď, odprevadím ťa."

„To nebude potrebné," pokrútila som hlavou.

„Nechcem, aby si znova narazila na toho kreténa."

„Tak dobre," súhlasila som a vybrali sme sa na cestu.

Len sme mlčky kráčali a sem-tam na seba úchytkom oka zahľadeli. Keď sa náhodou naše pohľady stretli, rýchlo sme zrak odvrátili na iný objekt.

„Bývaš tamto?" udivene hľadel na vysoký mrakodrap s luxusnými bytmi vo vnútri.

„Prečo si vždy tam, kde ja?" ignorovala som jeho otázku a zamračila sa.

„Vždy budem dávať na teba pozor, Aurora, nech sa deje, čo sa deje a akokoľvek to medzí nami je," uprene sa mi pozeral do očí. Napokon si ruky strčil do vreciek na bunde a stratil sa v tme.

Zhlboka som sa nadýchla a vykročila dnu.

Ahojte💙
Máme tu ďalšiu časť💙
Teší sa aspoň niekto?😁💙
Dúfam, že sa páči💙

Ľúbim vás💙💙💙

💙Lol