Masonovi som povedala, kde ma má zaviesť, no už pri vyslovení toho miesta sa začal mračiť. Ten park je jednoducho prekliaty.

Chcel povedať Makenzie, že odchádzame, no tá po ňom hneď po otvorení dverí, hodila jej žehličku na vlasy. To dievča má naozaj odvahu, asi by som sa mala od nej učiť. 

Kde sa na to hrabú moje údery poduškami?

,,Sme tu," oznámil mi Mason, bez akéhokoľvek náznaku emócie.

,,Ďakujem ti, Mason," usmiala som sa na neho a stisla mu ruku, za ktorú som ho pred malou chvíľou chytila.

Vystúpila som a Mason ma o chvíľu nasledoval.

,,Kam to ideš?" nadvihla som obočie.

,,Zabudni na to, že ťa tam nechám ísť samú, je tu tma. Tiež si nemohol vymyslieť lepšie miesto,"hundral si popod nos a takto prebiehala celá cesta k nášmu miestu. Neustále na niečo, ohľadom Henryho, nadával. 

Keď som ho zbadala bez rozmýšľania som sa za ním rozbehla a hodila sa mu okolo krku. Henry ma zatočil vo vzduchu, až ma napokon pustil a zadíval sa mi do očí.

,,Aurora," oslovil ma a ja som na malý moment začala premýšľať nad tým, prečo ma volá celým mojim menom. Asi nie nadarmo sa každému predstavujem, Rory. Moje meno znie, akoby som bola nejaká víla z rozprávky.

,,Henry," usmiala som sa na neho a on vzal moju tvár do jeho rúk.

,,Veľmi mi chýba tvoja prítomnosť."

,,Čo Margot?"

,,Tú teraz nerieš," prešiel mi palcom po líci, ,,stále si si nevzala ten môj darček," vytiahol malú retiazku, na ktorej bol malý prívesok v tvare srdiečka, ,,pozri sa dnu," nabádal ma. 

Otvorila som ho a uvidela v ňom vyrytý nejaký dátum.

,,Asi si mi dal nesprávny, možno to je pre Margot," zamrmlala som si popod nos a zasmiala sa.

,,Aurora, ja som sem prišiel, aby som si ťa vzal späť, nie, aby sme sa tu zabávali," prehovoril vážne a mnou až trhlo, akoby som zabudla, aký je. 

,,Tak potom, čo to je za dátum?"

,,Dátum, kedy si sa konečne zbavila toho svinstva a tých nemožných ľudí. A tiež myslím, že práve to je deň, kedy sme sa dali naozaj dokopy," vsyslovil bez štipky súcitu.

Hľadela som na ten prívesok, mal pravdu, vtedy mi dal ďalšiu z jeho šancí, aby sme boli spolu, ale...to si mám pamätať tento dátum?

,,Takže aj ja som nemožná?" spýtala som sa, no nedívala som sa mu do očí.

,,Bola si, no, ak sa mieniš ešte ďalej pýtať tieto tvoje hlúpe otázky, začnem si to opäť myslieť," povedal bez štipky hanby. 

,,Ako som mohla byť s takým kreténom ako si ty?" pokrútila som hlavou sama nad sebou, ,,som taká hlúpa," rukou som si zašla do vlasov a pozrela sa na Henryho.

,,Prepáč, nechcel som byť taký, len ma toto niekdy naozaj nebaví," mykol plecami.

,,Nebaví ťa čo?" zamračila som sa.

,,My," odsekol. 

Otočila som sa na päte a kráčala preč.

,,Ak teraz odídeš, už ti žiadnu ďalšiu šancu nedám," zakričal za mnou.

,,Daj sa vypchať, Henry," odkričala som a ukázala mu prostredník. 

Do pekla! Ako som mohla byť tak naivná, keď som dokázala žiť s niekým, kto ma, doslova, neustále ponižoval?

💙Lol