,,Mm, mala si ešte nejaké otázky?" spýtal sa s plnými ústami a mňa striaslo. Naozaj to neznášam, keď niekto rozpráva, ak práve prežúva, no nepovedala som mu na to nič.

,,No vlastne niekoľko, ale, prídem si príliš otravná, tak sa pokojne pýtaj ty," usmiala som sa na neho a znova si do úst vložila sústo, pravdepodobne posledné, keďže som išla prasknúť.

,,Och, pokojne sa pýtaj," mrkol na mňa, ,,zatiaľ mi tvoja otravnosť nevadí," povedal s úškrnom.

,,Hej!" prižmúrila som na neho oči a on sa hneď uhol, keď som zdvihla ruku, no nechcela som ho buchnúť, ,,fajn, už sa ma bojíš," vyplazila som mu jazyk a on pretočil očami, načo som ho skutočne udrela.

,,Nebol som priprávny," obhájil sa a odul spodnú peru.

,,Napriek tomu som sa ťa takmer ani nedotkla, to bolo iba také pohladkanie," zazubila som sa.

,,Ak by si ma pohladkala, vedel by som o tom," uchechtol sa a ja som začala priam horieť.

Nedokážem ovládať svoje telo, pri takýchto situáciách, Henry nebol taký...hravý? Nepodpichoval ma, proste mi nehovoril nič také.

,,Čakám, zvedavec," uškrnul sa.

,,Hmm,"zatvárila som sa, ako keby premýšľam nad veľmi dôležitou vecou, i keď mi otázky behali hlavou jedna radosť, nechcela som to dať najavo, ,,zaujímal by ma tvoj najväčší trapas v živote," mykla som plecami, popravde, nebola to otázka, na ktorú som najviac chcela počuť odpoveď, no bola prvá, ktorá mi prišla na um.

,,Och, začínam mať pocit, že sa tu hráme vadí nevadí a ja tu hru naozaj v láske nemám, ale napriek tomu ti odpoviem. Nič také neexistuje, jednoducho som bol vždy šťastné dieťa, radšej som si držal odstup od takých vecí, dokonca som nikdy neprišiel na svoju oslavu narodenín, pretože mi bolo jasné, že to bude trapas. Viem, bol to asi aj bez toho, keď oslávenec nepríde na svoju párty, no aspoň som tam nebol a nebol súčasťou toho priamo. Vyhýbal som sa aj všetkým možným školským aktivitám a výletom. Asi som príliš času strávil pozeraním televízie a snažil sa to obísť," odpovedal a zhlboka sa nadýchol, akoby práve stratil všetok kyslík. V ten moment som nevedela, či sa mám smiať alebo radšej mlčať. Bolo to zvláštne...

,,Mm, ja-..." prerušil ma jeho smiech a ja som sa na neho nechápavo zahľadela

,,Vážne si mi to uverila?" zabával sa ďalej, ,,mala si vidieť ten tvoj výraz, "čo mám teraz spraviť?" dramaticky sa zatváril.

,,Ty. Si. Taký. Neskutočný. Imbecil!" precedila som pomedzi zuby a za každým slovom ho trafila poduškou, no jemu to vôbec neprekážalo.

💙Lol