,,Mason," oslovila som ho a hľadela na neho s ospravedlňujúcim pohľadom.

,,Rony," vyslovil a tváril sa, akoby sa ani nič nestalo. Ešte sa na mňa aj usmieval.

Do pekla! Prečo to robí?

,,Mrzí ma to, ako som sa k tebe zachovala," povedala som aj napriek jeho výrazu.

,,Ešte ti neodpísal, však?" nadvihol obočie.

,,Nie," sklonila som hlavu, ,,a ako to vôbec vieš?" zamračila som sa.

,,Len hádam, keď si sa takmer po dvoch hodinách odhodlala ísť za mnou a ospravedlniť sa mi. Čudujem sa, že si mi neutiekla niekam von alebo ku Clem," prenikavo sa mi díval do očí.

,,Och, tak to by sa ti páčilo, aby som radšej odtiaľto vypadla," jemne som sa usmiala a Mason mi ten úsmev opätoval. 

,,A ku Clem by som naozaj nešla, možno tak kvôli Arii, ale to by znamenalo, že by som aj tak stretla tých dvoch, takže, nie, tam by som neušla," viedla som vnútorný boj sama so sebou, i keď som to vravela jemu.

,,Asi nerada odpúšťaš ľudom, však?" uškrnul sa.

,,Asi áno," mykla som plecami.

,,No napriek tomu, jednej osobe odpustíš vždy," mrkol na mňa.

,,Tebe?"

,,Rony, nehraj sa hlúpu, nemám to rád," povzdychol si a ja som si konečne sadla vedľa neho na gauč.

,,Mason, ja...ja ho jednoducho nedokážem prestať milovať," vyriekla som so sklonenou hlavou a z oka mi vypadla jedna neposlušná slza, ktorú som rýchlo zotrela, aby si to nevšimol. 

,,Och, poď ku mne," jeho ruky ma uväznili v náručí a ja som si oprela o neho hlavu. 

,,Bolí to," zašepkala som a opäť sa z mojich očí vydralo pár sĺz. 

,,Ja viem, zlatíčkom," povedal a ja som sa uchechtla, ,,čo je?" spýtal sa nechápavo.

,,Znieš ako Aria," odtiahla som sa od neho, tak, aby som videla na jeho tvár, na ktorej bolo vidieť pobavený výraz.

,,Niet divu, asi ma za tých pár rokov nakazila jej láskavosťou," pretočil očami, no myslel to dobre.

,,Kiežby všetci boli ako ona," skonštatovala som a začula som pípnutie telefónu.

,,Nepozrieš sa?" spýtal sa a očami sa zahľadel na miesto, kde bol môj telefón. 

Vzala som ho do rúk a podala ho Masonovi.

,,Čo to robíš?" prekvapene zažmurkal.

,,Ak to je niečo zlé, jednoducho to zmaž a nehovor mi to," zhlboka som sa nadýchla a čakala.

,,Ako mi môžeš veriť, že to nevymažem, aj keď to bude dobré?" 

,,Jednoducho ti verím," usmiala som sa na neho a na jeho tvári sa usadil pokojný výraz. 

Chvíľu mlčky hľadel na displej a ja som priam horela nedočkavosťou. 

,,Chce sa s tebou stretnúť," predniesol, no ani sa na mňa nepozrel. 

Zmohla som sa len na tiché "oh". 

,,Vezmem ťa za ním, len musíš niečo pre mňa spraviť," aj keď jeho oči boli vpité do tých mojich, nevedela som, čo sa odohráva v jeho vnútri.

,,Čo také?" hlavu som naklonila do boku.

Ani nestihol nič povedať a v chodbe sa ozvalo štrnganie kľúčov.

Ľudkovia, iba taký maličký oznam💙
Blížime sa ku koncu, takže nás čakajú už iba tri časti💙💙💙
Bude mi to chýbať💔💙💙

💙Lol