Vybrala som sa do kuchyne, kde som hľadala niečo pod zub, keď mi zrazu cinkla správa.

Rýchlo som vzala mobil do rúk a odomkla ho.

Henry.N: Čo ruka?

,,Páni, takýto úsmev som na tvojej tvári ešte nevidela," zasmiala sa a ja som k nej zodvihla zrak.

„Och, Aria, nevšimla som si ťa," mobil som si vložila do vrecka a sadla si za stôl.

Vôbec som si neuvedomila, že sa usmievam, aj keď, pri ňom sa nejde neusmievať. Väčšinou.

„Ako rýchlo meníš tému, si horšia ako moja dcéra. Kde vlastne je?"

„Je s Rainnom, v izbe."

„Prečo nie si s nimi?" spýtala sa s hlavnou v chladničke a ja som naprázdno preglgla. Čo jej mám teraz povedať?

Tak troška sa pohádali a teraz sa udobrujú?

Fajn, takže, mám dve možnosti, buď zdrhnem alebo jej to naozaj poviem. V tom prípade dúfam, že sa zamkli.

„Hneď sa vrátim, musím niekomu zavolať," vstala som od stola a vybehla po schodoch do izby.

Možno som jej mierne klamala, čo robím nerada, no keď mi znova zavibroval mobil, prišlo mi to ako dobrá výhovorka.

Henry.N: Ignoruješ ma?

Rory.P: Nie, len som ti v tú chvíľu nemohla odpísať. A ruka sa má fajn, ďakujem za opýtanie.

Henry.B: To som rád. A inak si v poriadku?

Rory.P: Ja neviem...
Mohli by sme sa prosím porozprávať?

Henry.B: Nemáme sa už o čom, Aurora.

Rory.P: Henry, prosím. Nedokážem žiť s pocitom, že mnou opovrhuješ, no zároveň mi hovoríš, že na mňa budeš vždy dávať pozor. Nerozumiem ti. Zožiera ma to...
Tak prosím.

Henry.B: Dobre, tak dnes o siedmej, ty vieš kde.

Ahojky💙
Čaká nás stretnutie s pánom Henrym😂
To znie, akoby to bol nejaký úchyl😂
Čo očakávate od ich stretnutia?😊💙
Budem rada za vaše konšpirácie😁💙💙💙
Ľúbim vás💙

💙Lol