,,Pozrite sa, kto tu je! Nehovoril som vám!"Neville pyšne pozeral na študentov.

Harry vošiel do miestnosti na konci chodby a vtedy sa ozvalo niekoľko výkrikov:,,Harry!"

Vzápätí jeho,Hermionu a Rona obstupili, objímali ich, potlapkavali po chrbtoch a strapatili in vlasy.

,,Je to úžasná skrýša a pokiaľ tu zostane aspoň jeden z nás, nemôžu nás dostať, dvere sa neotvoria. Všetko je na Nevillovi. On túto miestnosť získal. Musíte požiadať presne o to, čo potrebujete,napriklad:Nechcem, aby sa dnu dostali nijakí stúpenci  Carrowcov - a tá miestnosť to pre teba urobí. Musíš však zabezpečiť všetky škáry. Neville je ten správny chlapík."Bella sa rozplývala.

,,Takže sa tu skrývame už skoro dva týždne a pribúdajú tu hojdacie siete zakaždým, keď ich potrebujeme a dokonca sa tu zjavila aj celkom slušná kúpeľňa."Amanda sa usmievala od uchu ku uchu.

Čarovný strop vo Veľkej Sieni bol tmavý a posiaty hviezdami, pod ním sa tiahli štyri fakultné stoly a za nimi sedeli strapati študenti, niektorí v cestovných plášťoch, iní v županoch. Tu tam sa trblietali perlovobiele siluety školských duchov. Každé okí, mŕtve i živé, sa upieralo na profesorku McGonagallovú. Hovorila zo zvýšeneho pódia na konci siene,za ňou stáli ostatní učitelia vrátane svetlého kentaura Firenzeho, a členovia Fenixovho rádu, ktorí prišli bojovať.

,,...na evakuáciu budú dozerať pan Filch a madam Pomfreyová. Prefekti, na môj pokyn zoradite svoju fakultu a po poriadku odvediete svojich zverencov na miesto evakuácie."

Mnohí študenti sa tvárili zdesene. No keď Harry prechádzal popri stene a hľadal pri Chrabromilskom stole Rona a Hermionu, Bella pri Bystrohlavskom stole vstala a zakričala:,, Čo ak chceme zostať a bojovať?"

Tu a tam sa ozval potlesk.

,,Ak ste plnoletí, tak môžete zostať."povedala profesorka McGonagallova.

,,A čo naše veci? Sovy a kufre?" Amanda vydesene sa obzerala.

,,Nemáme čas na veci. Dôležité je že by sme sa odtiaľto dostali."odpovedala profesorka McGonagallova.

,,Kde je profesor Snape?" ozvala sa študentka zo Slizolinu.

,,Ak mám použiť ľudový výraz,zduchol."odvetila profesorka McGonagallova a od chrabromilského,bystrohlavského a biflomorskeho stola sa ozvalo nadšene volanie.

,,Okolo hradu sme už zabezpečili ochranu ale pravdepodobne dlho nevydrží. Musím vás preto požiadať aby ste robili, čo vaši prefekti.."profesorkine posledné slová zanikli, keď sa po Veľkej Sieni rozľahol  iný hlas. Bol vysoký, chladný a jasný. Nedalo sa povedať, odkiaľ prichádza, zdalo sa akoby vychádzal zo samotných stien. Ako obluda, ktorú kedysi ovládal, mohol tu driemať po celé storočia.

,,Viem že sa chystáte bojovať."medzi študentmi sa ozývali výkriky, niektorí sa držali jeden druhého a zdesene sa obzerali, odkiaľ ten zvuk prichádza.,,Vaša snaha je márna. Nemôžete proti mne bojovať. Ja vás nechcem zabiť. Veľmi si vážim učiteľov Rokfortu. Nechcem prelievať čarodejnícku krv."

V Sieni bolo ticho, také ticho, až doliehalo na ušné bubienky, priveľké  ticho na to, aby sa vmestilo medzi múry.

,,Dajte mi Harryho Pottera," hovoril Voldemortov hlas, ,,a nikomu neublížim. Dajte mi Harryho Pottera a školy sa ani nedotknem. Dajte mi Harryho Pottera a odmením sa vám. Mate čas do polnoci."

Znovu zavladlo ticho. Všetky hlavy sa otáčali,všetky oči v miestnosti našli Harryho a on zostal meravo stať v žiare tisícov neviditeľných lúčov. Postava zo Slizolinu sa postavila a všetci spoznali Pansy Parkinsonovú. Zdvihla trasúcu sa ruku a kričala:,,Ale on je tam. Potter je tam. Chyťte ho niekto!"

Kým Harry stihol prehovoriť, nastal mohutný pohyb. Chrabromilčania pred ním vstali a ako múr sa postavili zoči-voči Slizolinčan om. Potom vstali Bifľomorčania a takmer v tej istej chvíli aj Bystrohlavčania na čele s Bellou a Amandou. Všetci stali chrbtami k Harrymu a hľadeli na Pansy a úžasnúty a dojatý Harry videl, ako sa všade spod plášťov a z rukávov výnaraju prútiky.

,,Ďakujem, slečna Parkinsonová,"prehovorila profesorka McGonagallova priškrtenym hlasom.,,Vy odídete zo siene s pánom Filchom prvá. A ostatní z vašej fakulty môžu ísť s vami."

Zavrzgali lavice a Slizolinčania vychádzali na druhej strane zo siene.

,,Bystrohlavčania, nasledujte vy."zvolala profesorka McGonagallova. Bella zavrčala ale nechcela odporovať. Amanda ju štuchla aby išla rýchlejšie.

Stoly sa pomaly vyprázdňovali. Slizolinský stôl bol úplne prázdny, ale pri Bystrohlavskom niekoľko starších študentov zostalo sedieť, kým ich spolužiaci odchádzali. Ešte viac zostalo Bifľomorčanov a od Chrabromilského stola neodišla polovica študentov a profesorka McGonagallova musela zísť z profesorského pódia a vyhánať neplnoletých.