Po zhromaždení som sa s klanom vracala na naše územie.Neďaleko Škôlky sa hrali Lístoček a Papradinka.Ich rodičia sedeli neďaleko a rozprávali sa.Začala noc a ja som zaspala v nore učňov.

""Maličký,Ruby,Ponožko poď te sem."Zavolala sivá mačka svoje mačiatka.Tie hneď pribehli k nej."Dnes je veľký deň.Pôjdete prvý krát von."Hneď keď to povedala sa mačiatka rozbehli k dverám.Prišiel človek a dvere otvoril.Mačiatka aj zo svojou mamou vybehli von.Sivá mačička a čiernobiely kocúrik sa spolu hrali keď k ním prišiel ich malí brat."Môžem sa s vami hrať?"spýtal sa.Mačička sa k nemu postavila a povedala."Nie si moc malí a keď sa ti niečo stane vždy sa sťažuješ mame."Malí kocúrik smutne odbehol do krovia."Ja raz budem najsilnejší kocúr aký kedy žil!"

S trhnutím so sa prebudila.Boli tie mačky v tom sne Rubínové srdce,Ponoždový kožúštek a môj otec Posrach.Vyzerali úplne ako oni.Vstala som a vyšla som z nory a vzala som si z hromady koristi veverku ktorú som nikdy predtým nejedla.Zakúsla som sa a prehltla jeden kúsok.Chutila sladko.Po chvíli ku mne prišla Snehová búrka."Dnes ideme na hliadku."povedala.Ja som nadšene mňaukla.Dojedla som veverku a postavila som sa k Pavúčiemu tesáku,Snehovej búrke a Molej labe.Išli sme po hraniciach keď som upočula akési zvláštne zvuky.Z kríkov vybehli tri líšky a vrhli sa na nás."Molia laba,Temná laba utekajte!"zakričal Pavúčí tesák.Rozbehli sme sa ale predo mňa skočila líška.Molia laba utekala ďalej.Líška ma začala naháňať.Utekala som stále ďalej.

Keď ma líška prestala naháňať tak som zistila že som bežala zlým smerom.Podla pachov som musela byť na území Veterného klanu.Nevedela som kam mám ísť tak som išla ďalej a dúfala že stretnem niekoho kdo mi ukáže smer späť.Prišla som až k drevenej stodole z ktorej som cítila mačacie pachy.Vošla som dnu.Nikoho som nevidela.Zrazu sa ozval hlas."Kdo si?"Všade som sa rozhliadala ale nikoho som nevidela."Som Temná laba z Krvavého klanu.Stratila som sa."Chvíľu sa žiadaný hlas neozýval."Počul som že do lesa prišiel Krvavý klan.Pomôžeme ti."povedal hlas z poza kopy slamy vyšli dvaja kocúri."Ja som Zrnko."povedal čiernobiely kocúr."A ja som Havrania laba."povedal čierný kocúr s bielym fliačikom na hrudi."Ti si z niakeho klanu Havrania laba?"Čierný kocúr prikývol."Áno pochádzam z Hromového klanu."Čiernobiely kocúr prišiel bližšie."Ja som v Krvavom klane kedysi žil."Sadla som si."A vedeli by ste ma odviezť na územie medzi hromovím a tieňovím klanom?Teraz tam môj klan žije."Obaja kocúri váhali ale nakoniec Havrania laba povedal."Ja ťa odvediem späť.Môžem chodiť na územie Hromového klanu."Vďačne som sa na neho pozrela."Ale zachvílu už je noc.Pôjdeme až ráno."povedal Havrania laba.Dovolili mi sa tu najesť tak som si chytila jednu menšiu myš a oni mi začali rozprávať príbehy ktoré zažili.

"Takže tebe nikdo neveril keď si povedal že Tigria hviezda zabil Červeného chvosta?"spýtala som sa keď mi Havrania laba začal rozprávať prečo je samotár."Nie tak úplne Ohnivá hviezda a Sivý pruh mi verili."povedal."Ale vtedajšia veliteľka Modrá hviezda tak úplne nie a priateľa Tigrej hviezdy mi už vôbec neverili.Boli to Dlhý chvost,Tmavý pruh a Prachový kožúštek.Prachový kožúštek bol dokonca môj vlastný brat."Potom sme sa ešte chvíľu rozprávali a potom sme všetci vedľa seba zaspali.

537 slov.Čo by to bol za príbeh o Warrior cats bez Havranej laby💓