„KIM TAEHYUNG! OKAMŽITE SA VRÁŤ!" zakričal som na Taehyunga, ale s ním to ani nehlo.

'No veď ty počkaj po škole-' pomyslel som si.

„Hej! Hoseok. Čo je zas? Čo zas spravil?" prišiel za mnou Jin.
„Niečo čo nemal." zamračil som sa.
„Hlavne pokoj. Veď isto nič také neurobil." povedal Jin.
„No to sa uvidí až doma. Aby si ho ešte aj s varechou nenaháňal." povedal som a šiel som si po veci do skrinky.

-doma-

Ľahol som si na posteľ a ani neviem ako, som zaspal.

Zobudil som sa na nejaký buchot a rozospato som zišiel dolu. Oprel som sa o stenu. V kuchyni bol Tae a bolo vidno, že sa zrejme obával. Hlavne preto lebo za ním stál Jin. Úplne nadšený.

„Čo tu robíte?" zdvihol som misku, ktorá bola na zemi.

Všimol som si, že Jin držal varechu, s úplne prívetivým výrazom, a Tae sa ochranársky držal za zadok.

„Takže už to vieš. No milý Taehyungie úprimnú sústrasť." uškrnul som sa a potľapkal som ho po ramene.
„Vieš mi vysvetliť ako dáš toto doporiadku?-" dvihol obočie Jin.
„Nemám čo naprávať." povedal Tae a šiel ku schodom.

„Kam si myslíš, že ideš?- ešte sme to nedoriešili." zamračil sa Jin.
„Nechaj to na mňa." uškrnul som sa a šiel som hore.

Prišiel som pred Taeho izbu. Zaklopal som mu. Áno mohol som len vojsť bez klopania, ale bolo lepšie aby prišiel k dverám.

Čakal som kým otvorí. To sa stalo do pár minút. Vošiel som, zavrel som dvere a oprel som ho o stenu. Rukami som sa oprel vedľa jeho hlavy.

„Č-čo robíš?" zmätene sa na mňa pozrel.

Veľmi dobre som vedel, že mu to nevadilo. Keby áno, tak sa vzpiera. Ale keďže nič nerobil, tak mi došlo, že mu to nevadí.

Naklonil som sa k jeho uchu.

„Hmmm myslím, že máme niečo nevyriešené hm?~ " zašepkal som mu do ucha.

Videl som na ňom, ako sa sčervenal.

„Mlčanie znamená súhlas~" šepkal som mu do ucha.

Iba mlčal a kúsal si peru.

„Vieš, že si ma nahneval všakže?" pozrel som sa naňho.

Prikývol.

„A vieš mi povedať čo sa stane keď ma niekto nahnevá?" uškrnul som sa.
„U-um m-mhm" jemne prikývol.
„Tak čo s tebou TaeTae hm?~” prezrel som si ho.

Prezrel som si ho. Červenal sa. Uškrnul som sa keď som si všimol niečoho. Naklonil som sa k jeho uchu. Dobre som vedel, že sa mu páčim. Vedeli sme o tom obaja dlho, ale chceli sme to nechať na voľno ako sa to vyvinie.

„Ale ale~ čo je toto?~” schválne som sa kolenom o jeho rozkrok.
„U-um. N-nič.” zamumlal.
„Tak nič hej?~ hmm možno keď budeš dobrý tak ti pomôžem~” zašepkal som mu do ucha.
„Budeš dobrý hm?~” uškrnul som sa.

Prikývol. Ani neodporoval. Bolo mi jasné, že mu to nevadí. Uškrnul som sa.

„Ale trest by si si zaslúžil čo myslíš?~” zašepkal som mu do ucha.

Čakal som, že neodpovie alebo, že bude odporovať. Ale to čo urobil ma prekvapilo. Prikývol.

„A aký hm?~” uškrnul som sa.
„U-um.” vzal moje ruky a dal si ich na zadok.
„Takže chceš na zadok hej?~” zašepkal som mu do ucha.

Stlačil som mu zadok. Sčervenal. Prišiel som k posteli a poklepal som si na stehná.

„Daj sa mi cez kolená.” uškrnul som sa.

Prešiel ku mne roztraseným krokom. Nevyzeral, že by sa bál. Skôr vyzeral inak. Uškrnul som sa pre seba.

„Takže Taehyungie~ zopkauješ ešte niekedy to čo si urobil dnes, hm?~” dal som mu tri rany po sebe.

Zakrútil hlavou.

„Slovami~” dal som mu ďalšie dve.

No miesto slov z neho vyšiel tichý vzdych.

„No odpovedaj lebo ti nepomôžem.” uškrnul som sa.
„N-nez-zop-pakuj-jem.” zamumlal.

Položil som ho na posteľ. Stiahol som mu nohavice úplne a uškrnul som sa.

Vzal som si jeho kamaráta do úst a pohol som hlavou.

„Mm~” skusol si peru.

Začal som hýbať hlavou rýchlejšie. Za chvíľu sa mi Tae urobil do pusy. Prehltol som všetko a mrkol som naňho.

„Chutíš vynikajúco~” uškrnul som sa.

Postavil som sa a šiel som ku dverám.

„Dávaj si pozor na to čo urobíš~” uškrnul som sa a vyšiel som z jeho izby.

Dnes trochu dlhšia kapitolka xd