Pomaly som otvorila oči a všimla som si, že som zabalená v náručí Jimina. Zrejme sme museli zaspať pri filme. V hlave som si predstavila, ako by sa tvárila mama, keby nás tu takto našla. A možno by sa aj potešila, že som si niekoho našla. Viem, že chcela, aby to bolo pre mňa čo najľahšie, a aby som si rýchlo našla kamarátov.

Opatrne som dala jeho ruke dole z môjho pása a vydala som sa do kuchyne spraviť nejaké raňajky. Rozhodla som sa spraviť toasty so smotanovo-cesnakovou pomazánkou. Pustila som sa teda do toho a pritom som si pustila potichu hudbu.

„Odkiaľ berieš toľko energie hneď z rána?"opýtal sa Jimin, keď sa po nejakom čase objavil na prahu dverí.

„Hm...To je tajomstvo, ktoré si nechám pre seba."odsekla som jednoducho a začala som skladať toasty na tanier. „Posaď sa. Robím raňajky."

„Vďaka. To je od teba milé." poznamenal a posadil sa za stôl. Priniesla som k stolu naše raňajky s čajom a posadila som sa k nemu.

„Rozmýšľala si niekedy, čo by si robila, keby si nešla študovať maľbu?" opýtal sa a pustil sa do jedla.

„Nepremýšľala som veľmi nad tým, ale ako mladšia som chcela byť učiteľka. Ale keď spätne premýšľam, tak asi by som na učenie nemala nervy."vysvetlila som pravdivo a on sa nad tým mierne zachichotal. „A čo ty?"

„Vždy ma bavila hudba. A keď som spoznal Yoongiho, ktorý už aj tvorí vlastnú hudbu, tak som vedel, že to je to, čo chcem. Vyjadrovať moje myšlienky a pocity ľuďom, ktorí sa možno niekedy cítia rovnako. Alebo ich tým podporiť, zlepšovať ľuďom náladu."povedal a ja som sa do široka usmiala.

„To je naozaj pekná myšlienka." zamrmlala som a on hanblivo presunul svoj pohľad na okno. „A verím, že ti to vyjde. A budem prvý človek, ktorý si kúpi vstupenku na tvoj koncert."

„Vďaka."povedal a trocha sa zasmial nad tým, ako som sa zasnila. Vtom mi pípol mobil, a tak som sa pozrela, od koho to je. Jemne som sa musela pousmiať, keď som uvidela Jungkookovo meno.

„Bolo mi s tebou skvelo Jia a ďakujem za všetko, no budem musieť ísť domov. Rodičia ma už dozaista zháňajú."povedal a ja som chápavo prikývla.

„To je v pohode. Aj ja ďakujem Jimin." povedala som a vyprevadila som ho von. Keď Jimin odišiel, tak som si prečítala správu od Jungkooka.

Od: Jungkook

Ahoj Jia,
Ak máš čas, tak o druhej prídem po teba a môžme ísť von. - JK

Pre: Jungkook
Ahoj,
samozrejme, to by šlo. Budem sa
tešiť :) - Jia.

*******

Keď som dojedla svoj obed, tak bolo okolo jednej, čo bol najvyšší čas sa začať chystať von. Vyšla som teda hore do izby a otvorila skriňu. Rozhodla som sa pre čierne džínsy a hnedý sveter. Vlasy som si rozčesala a nechala len tak rozpustené. Celé som to doladila jemným make-upom a malou, čiernou kabelkou, do ktorej som si nahádzala najpotrebnejšie veci.

Onedlho sa domov ozval zvonček, a tak som zišla dolu a otvorila dvere. Stál predo mnou, no namiesto jeho typickú hnedú farbu vlasov nahradila fialová.

„Ahoj."pozdravila som ho a venovala som mu úsmev.

„Ahoj,"pípol, „Veľmi ti to svedčí."

„Ďakujem,"povedala som a musela som sa pri tom začervenať. Už dávno som nedostala žiadny kompliment. „Môžme vyraziť?"

Na to len prikývol, a tak som zamkla a nasadli sme do jeho auta. „Akú hudbu máš rada?"opýtal sa.

„Najviac asi Ed Sheerana a Imagine Dragons, ale väčšinou aj tak počúvam nejaký mix."povedala som úprimne. „A čo ty?"

„Mám rád G dragon, Billie Eilish, no som asi ako ty. A keďže študujem hudbu, tak ma nič neobišlo."povedal a odhrnul si prameň vlasov z jeho tváre.

„Narodil si sa tu v Seoule?"opýtala som sa a zaborila som sa viac do sedadla.

„Nie, som z Busanu. Presťahovali sme sa pred pár rokmi, keď som mal nastúpiť na strednú."vysvetlil a ja som len prikývla.

„Koľko rokov máš do konca štúdia?" opýtala som sa ho.

„Dva. Takže polovicu mám už za sebou."povedal, keď sme zastavili kdesi na okraji blízko lúky. Rozhliadla som sa von oknom, a následne som vystúpila.

„No a rozmýšľal si, čo by si chcel robiť po škole?"opýtala som sa, keď vystúpil von aj on a kráčali sme spolu po nejakej cestičke.

„Vždy som chcel mať vlastnú skupinu."povedal a pozrel sa do zeme,„Viem,znie to hlúpo od človeka, ktorý sa ani nerozpráva s ostatnými."

„Vôbec nie, Kookie. Každý má nejaké sny, ktoré sa môžu splniť, ak v nich veríme."povedala som a on nadvihol obočie.

„Kookie?" odvetil prekvapene.

„Prepáč."odsekla som a premiestnila som hanblivo svoj zrak na zem.

„Nie, neospravedlňuj sa. Je to milé. A nikto mi tak ešte nepovedal."vysvetlil a ja som sa pozrela do jeho čokoládových očí.

„A čo tvoje sny?" opýtal sa zvedavo a čakal na odpoveď.

„Maľovanie ma veľmi baví, no je toho toľko zaujímavého. Ale pravdepodobne by som chcela mať ateliér, možno robiť portréty." vysvetlila som a zahľadela som sa na vlny mora, okolo ktorého sme prechádzali.

„A čo okrem školy?"spýtal sa ďalšiu otázku, ktorá ma zaskočila.

„Vždy som chcela veľa cestovať a vidieť svet."povedala som zasnene a on sa na mňa usmial. Pomaly som prešla k pobrežiu, bližšie k moru a posadila som sa do trávy. Jungkook spravil to isté a obaja sme sledovali vlny mora. Na chvíľu som presunula svoj zrak na jeho tvár, ktorá bola dokonalá. Bledá pokožka, jemná ako hodváb, červené pery, a tie najkrajšie líčka, ktoré sa ukázali pri každom úsmeve.

I napriek tomu, že som nepotrebovala slová, keď som bola s ním, bola som rada za každé jedno, ktoré bolo práve pre mňa. Nerozumiem, prečo som to bola práve ja, ku komu prehovoril, ale robilo ma to šťastnou. Pomaly mi odhaľoval, kým vlastne je. A ja som napriek čomukoľvek, čo prežil mohla vidieť, že má stále v sebe iskru. Že má sny a túžby, ktoré skryl pred svetom.

„Prečo ja Jungkook?"opýtala som sa potichu, no on to napriek tomu zaregistroval a pesunul svoj pohľad na mňa, ktorým si pýtal viac, aby pochopil moju otázku.

„Prečo si sa začal rozprávať práve so mnou?"opýtala som sa a on sa začal hrať so steblom trávy.

„Vieš, všetci chodili okolo mňa, ako by som bol nejaká múmia, ktorej by sa najradšej zbavili. A pri tebe som mal pocit, že môžem povedať čokoľvek a nebudeš ma súdiť."povedal a ja som bola prekvapená z jeho slov.

„Rada by som povedala, že ti rozumiem, ale to by nebola pravda," povedala som a zahľadela som sa do jeho očí, „No zo všetkého, čo si mi povedal doteraz, si nemyslím, že si len múmia."

„Pôjdeme?"opýtal sa po chvíli a ja som prikývla.

*****

„Ďakujem Jungkook. Bolo mi s tebou fajn."povedala som, keď sme sa lúčili pred mojim domom. Zrazu som začula kroky za mojim chrbtom.

„Jimin?"vyriekla som prekvapene, keď som ho zbadala.

„Ahojte."pozdravil, no jeho tvár bola bez emócií.

„Čo tu robíš? Mohol si mi zavolať, že prídeš."povedala som a on sa uškrnul.

„A ty si mi mohla povedať, že ideš von. Myslel som si, že kamaráti nemajú tajomstvá."povedal a chystal sa na odchod, no zastavila som ho.

„Nebolo to tajomstvo. Možno som to nespomenula, lebo som to nepokladala za až tak dôležité, aby si to vedel."povedala som a on len slabo prikývol.

„Ozvem sa ti večer."povedal a bez slova zmizol.