„Ahoj."zastavil ma na chodbe Jimin. No tentokrát nemal na tvári úsmev, ako kedysi.

„Ahoj."odsekla som skleslo a pokúsila sa o úsmev.

„Prečo si mi to včera nedvihla? Mal som kúpené lístky na koncert a chcel som ťa vziať s nami."vysvetlil a ja som si povzdychla.

„Veľmi ma to mrzí, ale bola som s mamou v nákupnom centre, a keď sme dorazili domov, tak som sa pripravovala na dnes do školy." snažila som sa z toho obstojne vykrútiť, a zrejme to aj vyšlo.

„Chápem,"odvetil, „Kam máš vlastne namierené?"

„No, idem na obed."povedala som a odhrnula si prameň vlasov, ktorý mi padol do tváre.

„Tak to sa pridám, ak nebudem rušiť." povedala ironicky a ja som ho buchla do ramena.

„Ty si magor. Jasné, že nie."odvetila som a prekrútila som očami, načo sa ozval jeho smiech.

Keď sme už mali v ruke tácky s jedlom, ktoré sa skladalo z akejsi polievky a ryby so šalátom, tak sme sa posadili k voľnému stolu pri okne. Keď som sa rozhliadla, tak som pri stole napravo vpredu zbadala dievča zo včera.

„Jimin? Kto je to dievča s modrými vlasmi tamto?"opýtala som sa a on zrakom vyhľadal osobu, o ktorej som hovorila.

„Myslíš asi Ari. No, je celkom rada stredobodom pozornosti. Študuje tanec."stručne ju opísal a ja som prikývla.

„Bavíš sa s ňou?"opýtala som sa a on mykol plecom.

„Kedysi chodila s Jinom, ale veľmi dlho to netrvalo. Na jednej párty ho podviedla a rozišli sa. Odvtedy sa pozdravíme na chodbe, a to je všetko." vysvetlil a pozrel sa na mňa, načo som sa začala prehrabávať lyžicou vo veľmi zaujímaveej zmesi šalátu. „Prečo sa pýtaš?"

„Len tak,"odsekla som jednoducho, „Vlastne sa mi zdá, že sa jej celkom páčiš."

„Ari?"zatváril sa prekvapene.„Neblázni."

Zrazu našu debatu prerušilo zvonenie jeho telefónu. Keď to zodvihol, tak niečo hovoril po kórejsky, a potom zmizol s tým, že ho otec čaká pred školou, lebo idú na bratov basketbalový zápas. Ja som si pokojne dojedla šalát a vydala sa pomaly zo školy na autobus, aby som sa dostavila na školu, kde budem mať hodiny kórejčiny. Áno, vybavila som si ich.

No ako som kráčala po chodbe, tak do mňa vrazila Ari. Jej náraz bol tak silný, že som sa ocitla na zemi.

„Varovala som ťa, ale ty si si nedala povedať."povedala a ja som sa zamračila. Chcela som sa postaviť, no ona do mňa kopla opätkom jej topánky a ja som padla späť na zem.

„Nechaj ju!" ozval sa zrazu mužský hlas a ja som zahliadla za ňou postavu chlapca, ktorého som ešte včera kreslila.

„Niekto sa nám rozhovoril."povedala posmešne a pozrela na mňa. „Mňa neodplašíš Jungkook. Možno som s ňou skončila na dnes. Ale rozhodne to tak nenechám."

Sledovala som, ako jej chudá, vysoká postava odchádza a ja som si chytila bok, ktorý ma dosť bolel od jej kopanca. Zrazu sa Jungkookova ruka týčila nado mnou, a ja som ju prijala. Pomaly som sa postavila zo zeme a zahľadela sa do jeho čokoládových očí, no tentokrát z blízka.

„Ďakujem."povedala som a on sa slabo usmial.

„To nestojí za reč. Si v poriadku? Nie si zranená?" opýtal sa starostlivo, nad čím som sa pousmiala a pokrútila hlavou.

„Som v poriadku, naozaj vďaka. Neviem, ako by to skončilo, keby som sa tu neobjavil."povedala som pravdivo.

„Tak nechceš aspoň šálku čaju? Za rohom je celkom dobrá kaviareň." povedal a ja som slabo prikývla.

„Síce by som mala ísť na hodinu kórejčiny, no aj tak už meškám." povedala som a on sa zasmial. Jeho smiech bol naozaj krásny.

„Mimochodom som Jungkook, Jeon Jungkook. Ale to už asi vieš."povedal a podal mi ruku, pričom sa zachichotal. Na to, že tento chlapec niekoľko rokov nerozprával, tak mu to ide celkom dobre.

„Som Jia."povedala som a on sa opäť usmial.

„Veľmi ma teší, "povedal, „Tak poďme."

„Čo sa vlastne stalo medzi tebou a Ari?"opýtal sa po chvíli a ja som mykla plecom.

„Vadí jej, že sa bavím s Jiminom. Vlastne sama neviem, čo mám robiť. Jimin je fajn chalan. Rozumiem si s ním a nechcem sa s ním prestať rozprávať. Ale ak sa mám nechať od Ari šikanovať, tak to radšej nechám tak."povedala som a on ma potľapal po chrbte.

„Možno by si o tom mala len Jiminovi povedať. Nenecháš si kvôli nej rozbiť kamarátsvo."povedal a ja som prikývla.

„Asi máš pravdu. Ale bojím sa, že ak sa budem sťažovať Jiminovi, tak to bude s Ari ešte horšie."povedala som pravdivo, keď sme vošli do kaviarne.

„Za risk to predsa stojí nie?"opýtal sa a žmurkol pri tom, „Je to lepšie, ako nespraviť nič."

Úprimne? Rozhovor s Jungkookom mi dal veľa. Bolo skvelé mať komu povedať, čo ma trápi. Netuším, či zajtra na mňa opäť prehovorí, alebo má len dobrú chvíľu, ale tak veľmi by som si želala, aby som ho mohla každý deň pozdraviť v škole, možno s ním zájsť na čaj, ako dnes.

„Odkiaľ si vlastne prišla?"opýtal sa a odpil si zo šálky.

„Z Írska. Bývali sme v Dubline." povedala som a on prikývol, „Čo vlastne študuješ?"

„Hudobné umenie a tanec."povedal a ja som nadvihla prekvapene obočie.

„Wow, to je skvelé."odvetila som nadšene a on sa hanblivo pousmial.

„Vždy ma to k tomu akosi ťahalo." povedal a ja som iba prikývla. Zrazu mi zapípal mobil, a tak som skontrolovala displej. SMS-ka od mami.

Ahoj Jia, kedy dôjdeš domov? Vravela si, že dnes dôjdeš o piatej a chcela som ťa vziať so sebou na večeru k mojej kolegyni. - Mama

„Sakra."zamrmlala som si, no Jungkook hneď spozornel.

„Deje sa niečo?"opýtal sa a ja som pokrútila záporne hlavou. Nechcela som odísť, ale už len teraz budem musieť klamať mame, že som bola na hodine, aj keď som bola s Jungkookom.

„Asi budem musieť ísť. Mama má nejaký program."povedala som a on chápavo prikývol. Zabalila som si teda veci a postavila sa na odchod. „Ďakujem za všetko."

„Počkaj! Môžem ťa zaviesť domov." vystrelil zo stoličky a chytil ma za zápästie.

„No, ak ti to nebude prekážať." odvetila som a on len pokrútil hlavou a pousmial sa. Šli sme teda späť ku škole, kde mal zaparkované svoje auto. Bol to čierny Mercedes, ktorý už len z vonku vyzeral draho.

Len som potichu nasadla, a keď sme vyštartovali, tak som Jungkookovi nadiktovala moju adresu.

„Ďakujem."pípla som, keď sme zastavili. „Tak sa vidíme zajtra."

„Ahoj, buď opatrná."povedal s úsmevom a ja som sa vydala k dverám môjho domu. V hlave som mala hromadu myšlienok, ktoré sa nedali zastaviť. Prečo Jungkook pomohol práve mne? Budem s ním ešte hovoriť? No odpoveď na tieto otázky mi asi prinesie jedine zajtrajšok.

~~~~~~

Zdravím všetkých :),

po dlhom čase som sa opäť pustila do písania, keďže som dostala nápad aj chuť. Bola by som rada, ak by ste mi dali vedieť, či vás zatiaľ kniha zaujala.

Ďakujem za všetky prečítania a hlasy

Lia