Zabuchla som dvere a vybrala som sa do kuchyne, pretože moje hrdlo bolo suché ako Sahara. Na stole som si našla lístok od mamky, že dôjde o čosi neskôr. Mám pocit, že sa do tej roboty príliš vžila, no aspoň je medzi ľuďmi. Vzala som si pohár džúsu, a potom som šla do mojej izby. Posadila som sa na posteľ, keď som začula tiché klopanie dažďových kvapôčok na mojom okne. Dážď ma vždy vedel upokojiť a inak to nebolo ani teraz. Privrela som oči a zamyslela som sa nad tým, čo by som mala namaľovať do súťaže.

Âno, zapísala som sa tam. Napokon som uznala, že skúsiť to predsa môžem. No mňa nenapadá nič, čo by mi prišlo dostatočne originálne a dokonalé. Moje premýšľanie som uzavrela tým, že možno ma v Japonsku niečo inšpiruje a vytiahla som si z police knihu. Pohodlne som sa zabalila do deky a začítala sa do dramatického príbehu. Od deja ma odtrhol až zvonček, ktorý sa ozval domom. Urobila som prekvapenú grimasu, pretože som nikoho nečakala, no napokon som opustila moju posteľ a zbehla som dolu. Odomkla som dvere a pred nimi stál Jimin so slzami v očiach.

„Jiminie," bez váhania som ho vtiahla do objatia, „čo sa stalo?"

„Jia, ja...m-mohol by som d-dnes ostať u teba?"opýtal sa pomedzi vzlyky. Odtiahla som sa a jemne prikývla. Chytila som ho za ruku a potiahla som ho dovnútra. Zatvorila som dvere a namierila si to do kuchyne, aby som mu spravila čaj. On potichu kráčal za mnou a posadil sa za pult v kuchyni.

„Jiminie, čo sa stalo?" opýtala som sa po chvíli a oprela som sa o linku. On sa smutne hral s prstami a povzdychol si.

„Povedal som rodičom, že som sa zamiloval do Yoongiho. Mama, tá sa zatvárila prekvapene, no otec na mňa nakričal, že som chorý, ako môžem a ak to neprestane, tak ma vyhodí a už nebudem jeho syn." vysvetlil mi a nakonci mu opäť začali tiecť slzy ako vodopády. Čupla som si k nemu a jemne som ho hladila po chrbte.

„Ale m-musel som t-to povedať. Nechcem sa skrývať naveky." vysvetľoval potichu a ja som len jemne prikývla.

„To sa dá doporiadku. Oni to časom pochopia."povedala som a trocha som sa pousmiala na kôpku nešťastia predo mnou. „Ale teraz poď. Spravíme si nejaké palacinky."

Chytila som ho za ruku a ťahala som ku chladničke, odkiaľ som vytiahla mlieko a vajíčka. On si utieral rukávom slzy a pokrútil hlavou.

„Si tak úžasná kamarátka, Jia." povedal a pousmial sa. Konečne som na jeho tvári videla aspoň malý úsmev. Pustila som rádio a začali sme spolu pripravovať cesto.

„Čo ak by sme pozvali každý svoju polovičku? Aspoň by bolo veselšie." navrhla som a on spravil divnú grimasu.

„No tak...veď tých palaciniek bude dosť." začala som prosíkať a on napokon jemne prikývol a vytiahol mobil, aby napísal Yoongimu. Ja som spravila to isté a zavolala som Jungkooka. Keď sme vybavili správy, tak som dokončila cesto a Jimin sa pustil do pečenia prvej palacinky, ktorá sa ale roztrhala na kusy. Napokon ju začal zoškrabávať z panvice a ja som sa smiala. Po chvíli aj on spustil smiech a začal piecť ďalšiu palacinku, tentokrát však úspešne. Začali sme si popritom spievať, keď sa domom ozval zvonček.

„Pôjdem otvoriť."povedala som a rozbehla som sa k dverám. Odomkla som dvere a pred nimi stál Kookie. Hneď som mu dala pusu a vtiahla som ho dovnútra.

„Ahoj."pípla som a prezrela som si ho, akoby som ho uvidela prvýkrát. Mal jednoduché čierne džínsy a sivý sveter, no napriek tomu mu to svedčilo.

„Čo tak pozeráš?" opýtal sa šibalským úsmevom.

„Nič." mykla som plecom a ťukla som mu do líčka. Vošli sme do kuchyne a Jimin pri sporáku tancoval s lopatkou v ruke.

„Oh, ahoj JK."pozdravil ho Jimin a otočil sa na nás. „Vyzeráš fajn."
Ťapol Jungkooka po zadku a pousmial sa.

„Heej! Toto je môj úlovok." zamrnčala som nespokojne a Jimin sa hrdeľne zasmial, zatiaľ čo Jungkook bol červený ako jahoda.

„Kľud sestra, mám vlastný majetok." povedal pobavene a pokúsil sa pretočiť palacinku, ktorá ale skončila na sporáku. Jungkook sa začal smiať a podišiel k Jiminovi.

„Daj, ja to dokončím, lebo nebudeme mať večeru." povedal Jungkook a začal ťahať lopatku Jiminovi z ruky. Ten sa však začal brániť.

„Ale...nechaj maa!"začali sa naťahovať, keď sa ozval opäť zvonček.

„To bude pre teba, Jimin. Utekaj si to otvoriť."popohnala som ho a on nespokojne prepustil Kookiemu lopatku. Objala som zozadu Jungkooka a dala som mu bozk na krk. Potichu som vykukla z kuchynských dverí a uvidela Yoongiho s Jiminom v objatí. Pocítila som zozadu ruky na mojich ramenách a aj Kookieho hlava vykukla, aby uvidel dojemnú scénu. Yoongi zdvihol Jimina do vzduchu a Jimin jeho tvár obsypával bozkami. Tí dvaja si zaslúžia byť spolu.

„Niečo zaujímavé?" ozval sa hrubý hlas Yoongiho, keď sa otočil a zbadal nás. Vyzdvihla som ruky do obranného gesta a vrátila som sa k linke. Začala som palacinky plniť jahodovým džemom a rozdeľovať ich na štyri taniere.

„Som rada, keď vidím Jimina šťastného." zamrmlala som Jungkookovi, ktorý dával šľahačku a polevu na prvý tanier s palacinkami.

„Veď aj mňa to teší. Je vidno, že sú šťastný."povedal Kookie a pousmial sa.

„Už len aby sa ich rodičia umúdrili a začali to akceptovať."povedala som, keď sa spomínaný pár objavil pri nás v kuchyni.

„Posaďte sa, už to máme hotové." ukázal som rukou na stôl a doniesla som im dva taniere s palacinkami.

„Čo vás to napadlo? Palacinky?" zamrmlal Yoongi a pokrútil nechápavo hlavou.

„Zaháňali sme smútok."povedala som a štípla som Jimina do líčka. Potom som sa usadila a všetci sme začali jesť.

„Hmm...ale tie depresívne palacinky sú celkom fajn."zamumlal spokojne Yoongi po chvíli a zasmiali sme sa.

„Keby ich robil Jimin, tak by tu žiadne neboli."povedal Jungkook a Jimin ho zabil pohľadom.

„Som doma!"ozvalo sa zrazu od dverí a ja som úplne zabudla na mamu a aj na čas.

„Oh, mohla si mi povedať, že dovedieš návštevu, Jia."povedala mama, keď sa objavila na prahu. „Zdravím."

„Dobrý deň."pozdravili ju chlapci zborovo.

„No...ja som dostala chuť na palacinky a pozvala som pár priateľov." povedala som a nevinne som sa na ňu pozrela.

„Jimina a Jungkooka poznáš. A toto je Min Yoongi."ukázala som na Yoongiho a ten sa pokúsil o menší úsmev.

„Veľmi ma teší pani Parkerová." povedal slušne a mama sa na ňho pousmiala.

„Aj mňa."pípla a vzala si z linky pohár, do ktorého si vzala vodu.

„Mami, inak mohol by u nás Jimin dnes prespať?"opýtala som sa a ona mávla rukou.

„Kľudne. Ja si potrebujem oddýchnuť, takže si idem ľahnúť. Rada som vás videla chlapci." povedala a chcela sa vydať preč, no ja som ju zastavila.

„Nemala by si to s tou prácou tak preháňať."ona na mňa pozrela a povzdychla si.

„Snažím sa, no nie je to jednoduché. Som v skušobnej dobe, a ak budem pracovať poriadne, tak mi po čase dá šéf aj povýšenie." vysvetlila a ja som si dlaňou chytila čelo.

„Ale tvoje zdravie je dôležitejšie." povedala som prísne a mamka ma pohladila po vlasoch.

„Neboj sa, nič sa mi nestane. Dobre, slniečko?" prikývla som, aj keď som o tom sama nebola presvedčená. Mamka mi vtisla bozk na líce a potom odišla. Sadla som si späť k stolu a potichu som jedla svoju palacinku.

„V pohode?"opýtal sa Kookie a ja som slabo prikývla.

„Áno, no bojím sa, že sa až moc snaží. A aj viem prečo."nachvíľu som sa odmlčala, no ich pohľady si odo mňa pýtali vysvetlenie. „Teraz vie, že čo všetko by mi otec ponúkol a hrá s ním akési preteky. Ale mne na tom nezáleží. Ja som šťastná za to, čo mi Soul dal. Viac toho nepotrebujem."

„Neboj sa, možno si s mamou pohovor. Bude to v pohode, princezná." povedal Jimin a vtiahol ma do objatia. „Ani nevieš, čo by som ja za takú mamu dal."

Potom sme sa všetci usadili do obývačky. Yoongi pustil nejaký horor, čo bola celkom zrada na mňa a Jimina. Takže ja som sa túlila ku Kookiemu a Jimin zase k Yoongimu. No napriek tomu som si užívala spoločný večer. A pri Jungkookovi som sa cítila v bezpečí.