Napätie v miestnosti sa dalo krájať, keď vyšla na pódium mladá žeňa v modrých šatách a zahlásila: „Tento rok to bolo ťažké, keďže všetci odviedli skvelú prácu. No porota sa zhodla na víťazovi a tým sa stávajú... Tanečníci zo školy K-ARTS."

Vyskočila som zo stoličky, akoby som tú cenu vyhrala ja a zajasala som. Mala som chuť ísť vyobjímať, a tak som sa hodila Yoongimu okolo krku. Ten sa potichu zasmial, no objatie mi opätoval.

„Dali to."zamrmlal Yoongi s menším úsmevom na tvári. „Poď, počkáme ich v zákulisí."

Iba som prikývla a vydali sme sa do malej predchodby, odkiaľ sa následne vychádzalo na pódium.

„Mimochodom, počula som minule tvoj song v rádiu. Naozaj ti to ide Yoongi." riekla som do ticha, kým sme čakali.

„Oh, som rád, že mám fanúšičku." povedal a jemne sa pousmial. Vtedy začali prichádzať chlapci a ja som začala cuputať k Jungkookovi. Roztiahla som ruky, aby som ho vzala do objatia.

„Veľmi ti gratulujem Kookie. Bol si skvelý. Vy všetci." povedala som, keď som ho drvila v objatí a vytiekla mi opäť slza z oka. No bolo to z dojatia.

„Och, moja sestrička. Neplač." ozval sa Jimin a pustil Yoongiho, aby objal mňa.

„Vedela som, že budeš skvelý." povedala som a on si priložil dlane na líca.

„Oh, prestaň s tými komplimentmi, lebo sa začnem červenať."povedal Jimin a ja som sa zachichotala. Potom som prešla k Namjoonovi, Taemu a Jinovi, ktorých som objala tiež a pogratulovala im.

„A teraz by sme to mali ísť osláviť." vyriekol Yoongi a ja som s ním hneď súhlasila.

„To znie fajn, no niektorí tu máme aj rodinu." ozval sa Namjoon a poškrabal sa na zátylku.

„No tak kto chce, vyrazí s nami a vy ostatný môžete neskôr dôjsť." navrhla som a oni na mňa zamyslene pozreli.
Napokon súhlasili a vybrali sme sa do neďalekého podniku. Išli sme však iba Jin, Kookie, Yoongi a Hobi, keďže zvyšok musel za svojimi rodinami.

Vošli sme do menšej reštaurácie, ktorá bola však útulná. Drevené stoly aj stoličky boli z palisandra a celá miestnosť bola osvetlená červenými svetlami. Posadili sme sa do jedného z boxov a objednali si fľašu soju a každý nejaké jedlo. Ja som sa rozhodla pre klasiku, a to kimcchi.

„Boli ste dnes naozaj skvelý." pochválila som ich opäť a všetci sa len nad mojím komplimentom pousmiali.

„Mala si vidieť Jimina. Ani som neveril, že to dá, keď som videl, ako sa mu trasú kolená." riekol Yoongi pobavene a smutne sa pousmial. Videla som, že by ho chcel mať pri sebe.

„No...nebol jediný." povedala som a postrapatila som vlasy Kookiemu, ktorý sedel pri mne. Do tváre sa mu nahrnula červeň a sklopil zahanbene zrak. „No podstatné je, že všetko vyšlo. Veď ste na tom pracovali od začiatku roka."

„Zdravím, o čom kecáte?"ozval sa Namjoon pri našom stole. Za ním stáli Taehyung s Da-hyun a Jimin. Hneď som vstala, aby som Da-hyun objala a Yoongi zase objal Jimina.

„Ale...len sme ešte rozprávali o vystúpení." vysvetlil Jin a potom sme sa už všetci usadili. Práve vtedy došlo naše soju.

„Tak si teda pripijeme."ujal sa toho Jin a ponalieval alkohol do pohárikov.

„Tak teda chlapci, nech sa vám darí všetkým a nech ste úspešný, lebo na to máte."povedala som a zdvihla som pohárik.

„Nazdravie." riekli všetci zborovo a vypili sme tekutinu v poháriku. Vtedy som si uvedomila, čo všetko som získala pri príchode do Soulu. Sedela som tu s priateľmi a láska môjho života sedela vedľa mňa.

„Hej, si v poriadku Jia?"opýtal sa ma Jimin a ja som si uvedomila, že mi tečie slza po líci.

„Ale hej, som v poriadku. Viac než len to." povedala som a na tvári sa mi roztiahol menší úsmev. „Som veľmi rada, že vás mám všetkých."

„Aj my sme radi. Konečne mám sestru."povedal Jiminie a chytil ma za ruku, ktorú som mala položenú na stole.

„A ja najlepšiu kamarátku." zvískla Da-hyun vedľa mňa a objala ma. „Poďme si zatancovať."

Bez súhlasu ma začala Da-hyun ťahať na parket. Práve hrala pesnička Boy does nothing a my sme začali len tak skákať a pohybovať sa do rytmu hudby. Po chvíli sa pri nás objavil aj Hobi a Jimin, ktorý začali blbnúť s nami. Po chvíli túto pesničku však nahradila pomalšia od Ed Sheerana.

„Ukradnem vám ju."objavil sa pri nás Jungkook a chytil ma za ruku. Otočila som sa na neho a usmiala som sa. Uložila som si ruku na jeho rameno a hlavu som si oprela hneď vedľa medzi jeho krk a rameno. Jeho hlava klesla na tú moju a cítila som, ako mi vtisol bozk do vlasov. Odkedy som uvidela Kookieho, moje srdce začalo byť už len pre ňho. Zamilovala som sa do jeho očí s malými iskričkami a dokonalej tváre. Avšak vtedy som ešte netušila, že sa mi Jungkook otvorí. Že sa budem vedieť s ním zasmiať, no aj plakať. Že sa stane pre mňa tak veľkou oporou.

Odtiahla som sa, aby som sa pozrela do jeho tváre a on ma hneď dlaňou pohladil po líčku. Pomaly sa naklonil ku mne a jeho pery sa obtreli o moje.

„Milujem ťa."pošepol Kookie.

„Aj ja ťa milujem."

******

Ahojte :),
veľmi sa chcem poďakovať všetkým, že naďalej čítate tento príbeh, ale aj za všetky hlasy a komentáte ️☺️ Hádam sa vám dnešná kapitola páčila, aj keď bola kratšia.
Ďakujem ešte raz ❤️

Lia 💜💜💜