Je ráno a dnes odchádzame na výlet do Busanu. Našťastie som si zabalila potrebné oblečenie a veci už včera večer, takže som si mohla pospať dlhšie. Zobudila som sa pred siedmou, čo bolo akurát, aby som bola do ôsmej pred školou. Vydala som sa hneď do kúpeľne, aby som si spravila rannú hygienu a pokúsila som sa o jednoduchý make-up. Potom som si obliekla červený sveter a čierne džínsy. Napokon som sa s batohom vydala dolu do kuchyne, kde som si vzala sendvič so sýrom a pomarančový džús. Po rýchlych raňajkách som skontrolovala, či mám všetko a odišla som z domu.

Keď som dorazila pred školu, tak už tam stál autobus aj študenti. Profesor Lee začal zbierať podpísané súhlasy, keď mi niekto zozadu prikryl oči. „Hádaj kto?" ozval sa spoza mňa Jiminov medový hlas.

„Park Jimin, aké nečakané."povedala som so smiechom a hneď som sa otočila, aby som ho objala.

„Poď, nájdeme si nejaké miesto v autobuse."povedal a začali sme nastupovať aj s ostatnými študentmi. Našťastie sme boli medzi prvými, takže sme mali miesto vzadu. Keď sme si odložili batohy, tak Jimin vytiahol dva krabičky jahodového džúsu a jednu mi podal. S tichým ďakujem som si ho otvorila, keď si Jungkook sadol pred nás. Najskôr sa na nás chvíľu díval, no neunúval sa ani pozdraviť. Oprela som sa o Jiminove plece a vzala si jedno z jeho slúchadiel. Práve tam hrala pesnička od Ateez. Privrela som pomaly oči a na chvíľu som aj zaspala.

„Jia, vstávaj, sme tu!"zatriasol mojim plecom Jimin a ja som pomaly otvorila oči. Pomaly som sa postavila a Jimin mi podal môj batoh z priehradky. Vystúpili sme z autobusu, kedy som si všimla, že sme pred obrovskou chatou.

„Počúvajte všetci!" ozval sa hlas profesora, „Rozdelíme sa do dvoch chát, v jednej budú chlapci a v druhej dievčatá. Na izbách budete po dvoch. Stretneme sa tu o pol hodinu a pôjdeme sa prejsť do mesta."

„Ach, s kým budem na izbe."zamrmlala som otrávene a vydala som sa do chaty, kde mali byť dievčatá. Otvorila som jedny z dvier na poschodí, kde ešte nikto nebol. Mykla som plecami a zabuchla som dvere. Keď niekto bude chcieť, tak príde ku mne, a ak nie, aspoň budem mať izbu sama. Z batohu som si vytiahla moje tričká a mikinu, ktorú som si zbalila a dala ich do jednej zo skriniek. Na spodnú policu som si dala hygienické potreby, keď niekto otvoril dvere do mojej izby.

„Mohla by som tu byť s tebou?" opýtalo sa kórejske dievča s hnedými vlasmi vo vysokom cope. Mala veľké gaštanové oči a ružové pery v tvare malého srdca.

„Samozrejme."povedala som a jemne som sa na ňu pousmiala.

„Som Da-hyun."povedala a podala mi ruku.

„Jia."povedala som a prijala som jej ruku.

„Viem,"pípla a trocha sa začervenala, „Pri vašich hádkach s Ari si ťa všimol asi každý."

„Oh, chápem."odvetila som jednoducho a vytiahla som si menšiu kabelku, do ktorej som si poukladala doklady. „Pôjdem už, tak sa vidíme."

Odišla som von, kde som už videla Jimina aj s jedným chlapcom, ktorého som ešte nepoznala. Mal vlasy v tyrkysovozelenej farbe, ktoré vynikali a pri úsmeve sa mu na lícach objavili jamky. Keď si ma Jimin všimol, tak mi mávol, aby som k ním prišla.

„Tak si tu. Toto je Namjoon," povedal a ukázal na chlapca, „Namjoon, toto je Jia."

„Ahoj, teší ma."povedala som a on mi podal ruku. Po pár minútach sme boli všetci, a tak sme vyrazili do centra mesta, aby sme si obzreli pamiatky. Vonku už bolo chladnejšie, a tak som bola rada za to, že som si vzala môj kabát. Mala som so sebou aj malý foťák, a tak som si fotila rôzne zaujímavé budovy, no spravila som si aj nejaké fotky s Jiminom a Namjoonom.

Šli sme okolo akéhosi kostola, a tak som sa rozhodla vyfotiť si ho, keď som zacítila zboku pohľad, ktorý ma prepaľoval. Uvidela som pár čokoládových očí, ktoré patrili Kookiemu. Ako inak. Chvíľu som na ňho hľadela, no potom som hneď odvrátila zrak a pokračovala vo fotení. Síce ma k nemu stále čosi ťahalo, no povedal to jasne. Už ma nechce vo svojom živote.

„Hej, čo keby ste skočili zohnať niečo pod zub? Ja sa hneď vrátim."povedal Jimin, keď sme zastavili na menšom námestí. Namjoon prikývol a hneď sa vybral do jednej reštaurácie.

„Čo si dáš?"opýtal sa a ja som mávla rukou.

„Nechám to na tvoj výber." povedala som mu a on prikývol. Potom povedal čosi chlapíkovi za pultom a následne sme čakali.

„Takže Jia, máš súrodencov?"opýtal sa a ja som záporne pokrútila hlavou. „Nie, žijem iba s mamou."

„A čo tvoj otec?"opýtal sa, „teda, ak ti nevadí, že sa pýtam."

„Nie, to je v poriadku. Naši sa rozviedli. Otec si našiel niekoho iného."povedala som a on sa smutne na mňa pozrel.

„To mi je ľúto."povedal tú otrepanú frázu a ja som len prikývla.

„A čo ty? Máš súrodencov?" opýtala som sa, aby som zmenila tému.

„Mám mladšiu sestru, práve nastúpila na strednú. Občas sa posekáme, ale inak je celkom fajn."povedal a ja som prikývla. Vtedy chlap zakričal naše číslo a mi sme si prevzali jedlo. Dala som Namjoonovi peniaze a vyšli sme von. Keď som sa porozhliadla, tak som si všimla, ako sa Jimin baví s Jungkookom?! No keď si nás všimol, tak ho len potľapal po ramene a sadol si na neďalekú lavičku.

„Tak čo ste mi priniesli?"opýtal sa Jimin, keď sme dorazili.

„Nemám tušenia, ale vyberal Namjoon. Tak hádam to bude dobré." povedala som a sadla som si vedľa Jimina.

„Bulgogi."povedal hrdo Namjoon, a tak sme sa pustili do jedla.

„Čo si riešil s Jungkookiem?"opýtala som sa ho a on mykol plecom.

„Nič dôležité. Len sme po dlhom čase pokecali."odsekol a ja som prikývla. Nechala som to tak, nechcela som viac vyzvedať. Po jedle sme sa postavili a vydali sa na odchod, keď sa pri nás zastavila Ari. V ruke držala kornútok so zmrzlinou.

„Ahojte. Pekný sveter Jia."povedala a následne mi zmrzlinu s kornútkom vysypala na hruď. „Oh, moc ma to mrzí."povedala preafektovane a kútiky pier sa jej dvíhali do smiechu.

„Toto si prehnala!" vykríkla som a skočila som na ňu, čím sme padli ibe na zem, keďže ju jej štekle neudržali. Počula som kričanie môjho mena, no ignorovala som to a začala som jej búchať pesťami do hrude, pričom ona vrešťala, akoby som ju týrala.

„Slečna Parker! Prestaňte!"skríkol na mňa profesor a potiahol ma za rukáv.

„Pozrite sa, čo urobila."povedala som a ukázala som na svoj sveter. „A vždy sa snaží mi čosi spraviť."

„To bola nehoda."povedala a zaklipkala jej dlhými mihalnicami, „Prepáč."povedala veľmi smutno a pritom žmurkla.

„Tak vidíte, už sa to vyriešilo. A ide sa na chaty."povedal a ja som radšej mlčky išla nakraj a našla som servítky, aby som sa trocha očistila.

„Si v pohode?"opýtal sa ma Jimin a ja som naštvane rozhodila rukami.

„Vyzerám byť v pohode?! Už od prvého dňa sa mi snaží ničiť život a všetko jej vždy prejde!"hulákala som naštvane a následne som sa rýchlym krokom vydala dopredu.

„No tak, Jia. To bude..."začal,no skočila som mu do reči.

„Nehovor, že to bude v pohode Jimin! Nech urobím čokoľvek, aj tak si nájde dôvod, prečo do mňa rýpať. Raz si to ty, raz Jungkook, raz môj sveter. A nikdy to nebude lepšie."povedala som a otočila som sa, aby som mu hľadela do tváre.

„Prepáč Jimin, no chcem byť chvíľu sama a premýšľať. Stretneme sa zajtra s čistou hlavou."povedala som a on prikývol. Potrebujem nájsť spôsob, ako sa Ari striasť nadobro, lebo metóda, že mi dá časom pokoj nefunguje.

*****

Ahojte :),

tak dnes opäť nová časť. Chcela by som vám všetkým poďakovať za hlasy a komentáre. Som rada, ak vás kniha zaujala a opäť sa môžete podeliť o názor v komentároch. Majte pekný večer ❤️

Lia 💜💜💜