Zjazvená noc zjazvených duší
Kde svetlo hviezd vodu suší
Kde večná noc ťa zabíja
Tam zabudni na to, kým si
Staň sa iba ničotným čímsi
a nechaj vlky za seba zavýjať

Zjazvený príliv suchého mora
Čo namiesto vody vzduch požiera
a celé je krvavo červené
V ňom tvoja minulosť sa vynára
Myšlienky pred tebou zatvára
a tvoje nebo je celé zjazvené

Vráskavé nebo
Prečo? No lebo
Pretože iné nevie byť
Snažíš sa vyhladiť staré krivdy
Zabudnúť hnev, zahasiť oheň
Pokúšaš sa v klamstve žiť

Mŕtve osudy živých anjelov
Slané bozky...
Hviezdny prach, ktorý mení sa v smrť

A ty.. pošliapaný a zranený
Snažíš sa vstať z popola
a vzplanúť ako fénix
Avšak stratil si krídla
ustrihli ti ich
Zničili a spálili
Poslali na večnosť vekov...

A nakoniec stále ty
Ešte viac pošliapaný a zranený
Bez krídel a grácie
Ostávaš zjazvený
Nechávaš príliv aby ťa zobral
A horíš v spaľujúcom svetle hviezd