Ahoj, ahoj, ospravedlňujem sa, že nebola kapitola včera, ale keďže som sa učila 20 strán na psychológiu, akosi na to nebol čas. Aj dnes to stíham len tak-tak, keďže zdrhám do divadla kultúrne sa vyžiť, keď to už dnes bol taký deň blbec -_- Kapitola je taká...Priveľmi normálna a nijaká by som povedala, čo zrejme oceníte, keďže som vás predtým statočne napínala :D 

„Ako sa –"

„Pššt!" zasyčala som a Lynn v momente zmĺkla, pozrela sa na svojho brata stále sediaceho na stoličke, ako spí s hlavou zloženou na matraci.

Potom, čo som prinútila Setha, aby si odišiel trochu oddýchnuť, Renth ma nalial bylinkovým čajom, ktorý som mala v momente chuť zase vyvrátiť, prinútil ma natlačiť do seba wafle, ktoré som ráno tak nemiestne odignorovala a k posteli mi potom ešte aj pripravil pohár čistej vody. Musel zaspať po tom, čo aj ja, keď si bol dostatočne istý, že nezomriem.

„Som v poriadku, ďakujem," odvetila som ticho. „Čo ty? A ostatní?"

Lynnette len mávla rukou. „Všetci sme nažive, ale stratili sme dvoch ochrancov." Zrak jej znova padol na Retha, ktorý sa v spánku zavrtel, no našťastie sa neprebudil. „Mama ti nadnes zrušila hodiny, takže si odpočiň, dobre? Teraz vás dvoch nechám..."

Dvere sa za ňou ticho zavreli a ja som sa vrátila k zízaniu na Rentha, nech to znie akokoľvek úchylne, nedokázala som od neho odtrhnúť zrak. Vzhľadom na to, čoho som bola svedkom len nedávno, keď vyzeral taký zlomený a utrápený ešte aj v spánku, mohla som len žasnúť nad tým, ako nádherne vyzerali črty jeho tváre, keď vyzeral takto pokojne. Nech už predtým sníval o čomkoľvek, teraz to naňho nedosiahlo.

Neschopná odolať, natiahla som ruku a ohrnula mu z čela prameň zlatých vlasov. Zišlo by sa mu navštíviť kaderníka, no istá časť môjho ja vedela, že by to neprežila, keby sa rozhodol dať ostrihať. Zvykla som si, že vyzerá takto, bola to jeho neoddeliteľná súčasť... Musela som sa ho dotknúť, bála som sa, že keď sa prebudí, uvedomím si, že minulá noc bola len sen a znova to bude ten arogantný, krutý chalan, ktorého som vídala uplynulý týždeň. Ešte som nebola pripravená vrátiť sa do tých koľají.

K čomu sa priznal včera v noci...

Očakávala som, že bude naštvaný kvôli tomu, čo som urobila, jednoducho preto, že on vždy bol ten typ človeka, čo nepotreboval pomoc od iných, no nečakala som, že sa bude tváriť tak ustarane a bledo a že bude znieť, ako keby ho to fyzicky bolelo, keby som zomrela. A keď povedal tie veci, keď mi dovolil dotknúť sa ho... Neviem ako je to možné, ale vedela som, že neklame, že bol rovnako zmätený ako som bola aj ja.

Preto som sa zrejme rozhodla nechať si pre seba fakt, že som v bezvedomí mala ďalšiu víziu, nechcela som ten pokojný moment kaziť.

Pokožku som mala špinavú a svrbela ma od omietky a krvi, ktorou som stále bola pokrytá. Renth mi vyzliekol len bundu, inak som bola oblečená rovnako ako počas bitky a takmer som sa povracala, keď som si privoňala k tričku. Okej, naozaj potrebuješ sprchu!

Opatrne, aby som ho nezobudila, som vykĺzla z postele a mykla sa, keď sa stále pretrvávajúca bolesť v chrbte znovu prihlásila o slovo. Keď som sa včera prebrala, bola to agónia, krk aj chrbát som mala ako v ohni, v lebke mi nepríjemne pulzovalo a hlava sa mi stále trochu krútila od nárazu do steny, teraz to už bolo zvládnuteľné, minimálne som videla a dokázala stáť na vlastných.

Shetani hneď obozretne vyskočil pri tom náhlom pohybe a oranžové oči mu zasvietili čímsi, čo mi prišlo ako nesúhlas. Vstal zo svojho miesta pri druhej strane postele a nosom mi udrel do stehna, snažil sa ma sotiť späť do postele. Vtedy ma však zacítil, do nosa mu udreli moji páchnuce veci a radšej odo mňa cúvol.

„Vidíš?" zamumlala som. „Iba sa chcem umyť."

Až keď som vychádzala zo sprchy po úžasných desiatich minútach perfektne horúcej a príjemnej vody, som si uvedomila, že nie som vo svojej izbe, a teda, že tam nemám žiadne veci na prezlečenie. Netrúfala som si vojsť do izby iba v uteráku, čo ak Renth bude už hore? A naozaj som nechcela kradnúť jeho oblečenie, stačí, že som už bez opýtania použila jeho sprchový gél.

Našťastie som na vešiaku na uteráky našla prehodený čierny bavlnený župan a dúfala, že sa Renth nenaštve, že som si tak drzo požičala jeho veci. Mokré vlasy sa mi zosunuli na plecia, ich farba vyzerala sýtejšia v kontraste s čiernym županom. Pleť som mala bledú, a tým myslím, že bola takmer priesvitná, vyzerala som ako upír. Nečudo, že Renth tak vyšiloval, vyzerala som ako mŕtvola.

Vyšla som z kúpeľne a našla Rentha už dávno prebudeného, opieral sa na stoličke a polovicu tváre mal odtlačenú od matrace, na ktorej spal. Mimovoľne som si pritisla župan bližšie k telu, pevnejšie si ho uviazala, aj keď bol príliš veľký a dlhý a vyzerala som v ňom určite smiešne.

„Prepáč," prerušila som ticho. „Nechcela som ti kradnúť veci, iba som si prišla špinavá a nedošlo mi, že tu nemám žiadne čisté oblečenie."

„Je to len župan, Annelie," odmávol to, lenže potom sa mu rozšírili oči a pozorne si ma prehliadol, ako keby si až teraz uvedomil, že som tým myslela, že pod tým absolútne nič nemám. V sekunde bol na nohách a ponáhľal sa k dverám.

„Ja, um, pošlem Lynnie...Ona by ti mala...veď vieš..."

Vyrazil z dverí, ako keby ho naháňali a ja som si musela zahryznúť do pery, aby som sa nerozosmiala, a to som si myslela, že jeho nič nerozhodí. Pohľadom som sa stretla so Shetanim a prisahala by som, že na mňa aguer žmurkol.

Lynn vyzerala, že sama sa veľmi drží, aby sa nesmiala, pohľad na jej večne nafúkaného, chladného brata, ako je celý nesvoj a panikári jej musel spraviť deň, no hneď som sa prestala uškŕňať, keď mi došlo, že v rukách nenesie len moje oblečenie, ale tiež akési veľké vrecia. Za ňou cupkali Thora s Mireiou a ešte jedno dievča, ktoré som predtým nikdy nevidela a zlaté oči jej žiarili vzrušením.

„Eh, nepamätám si, že by som niektorú z vás pozvala, aby bola svedkom môjho prezliekania," nadvihla som obočie.

„Nefandi si," odfrkla si Thora, „prišla som len preto, že sa mi to zdalo ako dobrá zábava, keďže naša hodina bola zrušená a ja nemám čo robiť. Navyše, tuto moja frajerka si zmyslela, že sa skočí pozrieť na tvojho kamoša."

Všetky slová, čo som jej plánovala povedať, mi zamreli na perách, keď som pochopila, čo vlastne povedala. Moja frajerka. Čo do – Až vtedy som si všimla, že sa ona a Mireia držia za ruky. Povedať, že mi takmer vypadli oči z jamôk, je myslím na mieste.

„Oh," na to jediné som sa zmohla. „Takže preto –"

„ – som si s Renthom taká blízka, aj keď sa vyhýba ženám a smiala sa ako šialenec, keď si nadškrtla, že my dvaja sme pár?" dokončila s vševediacim úsmevom. „Hej, je to preto, že som lesbička." Okej, to bola úľava, ale Mireia...

Otočila som sa na ňu. „Bolo vôbec niečo z toho, čo som o tebe vedela pravda?"

Odvrátila zrak k zemi a Thora jej povzbudivo stisla ruku. „Musela som klamať o veľa veciach, aby som si zaistila svoju pozíciu a mohla na Setha dohliadať, ale nič z toho, čo som voči tebe cítila, nebolo hrané. Naozaj som bola tvoja kamarátka, Annelie, a je mi hrozne ľúto, že som ťa sklamala, teda aj Setha."

„Nesklamala si nás, ak už niekto, potom som za to mohla ja, že Setha uniesli a nekonala dostatočne rýchlo," ubezpečila som ju. „Ale ohľadom nášho priateľstva...Bude mi nejaký čas trvať, kým...to všetko spracujem." Mireia prikývla a letmo pobozkala Thoru na pery, kým si vyvliekla ruku z jej.

„Idem pozrieť Setha. Bavte sa, dievčence."

Uložili vrecia na posteľ a radšej aj Shetani o krok ustúpil, napoly schovaný pod stolom. Vytrhla som Lynn svoje veci a utekala do kúpeľne, aby som sa rýchlo prezliekla a vypla si vlasy do neporiadneho drdola. Medzitým sa Thora rozvalila na Renthovej stoličke, Lynnette bojovala zo zipsom jedného z tých bagov a tá tretia dievčina...Vyzerala, že sa nevie rozhodnúť, či má pred aguerom utekať alebo k nemu podísť a zaboriť mu ruky do srsti.

„Neublíži ti, ale byť tebou, nechytala by som ho skôr, ako k tebe podíde sám," poradila som jej.

„Toto je prvýkrát, čo nejakého vidím, v Belwicku nie sú veľmi populárni." Ako keby si až teraz spomenula, natiahla ku mne ruku. „Som Cathalyn, mimochodom, Cathalyn Elswoodová."

„Ah, tá slávna Myronova žiačka," zazubila sa Lynn. „Povedz, je zlý alebo veľmi zlý?"

Cathalyn sa trochu začervenala. „Podľa mňa je naozaj milý."

Kým Lynn, ktorej po tejto drobnej informácii doslova žiarili oči, stihla to úbohé dievča mučiť ešte viac, podišla som k okraju postele a zaškúlila na tenký pás látky, ktorý vykúkal zo zipsu.

„Tak čo tu vlastne robíte?"

„Keďže už nezomieraš, je načase, aby sme si vybrali naše outfity na ples," vysvetlila. „Pre prípad, že si to včera nepochopila, je to zajtra."

Vyvalila som oči. „Čože?!"

„Ja viem, pozvánky prišli neskôr ako mali –"

„Buďte rady, že ste ich vôbec dostali," skočila do toho Thora a snažila sa tváriť znudene, kým si prezerala nechty, no v jej hlase som vycítila nezvyčajnú horkosť.

„Ty nejdeš?" začudovala som sa. Vážne som netušila, prečo ma to zaujíma, neboli sme kamarátky, ale aby som bola úprimná, v momente, čo sa priznala ohľadom svojej sexuálnej orientácie a že Rentha nevníma ako možného partnera, zo srdca mi padol obrovský kameň. Akosi som ju teraz dokázala znášať ľahšie.

Thora sa zasmiala, no neznelo to veľmi šťastne. „Žartuješ, moja rodina je predsa potupou! Nedokázali by sa na nás pozerať na takej prepychovej párty."

Tento raz zastavila Lynn mňa, aby som ďalej nerýpala, Thorin hlas jasne naznačoval, že toto nie je téma, o ktorej rada rozpráva a ja som to nakoniec nechala tak, obrátila späť svoju pozornosť k vakom, o ktorých som už pochopila, že sú v nich šaty.

„Aj ty ideš, Cath?" oslovila ju Lynn. „Smiem ťa volať Cath? Máš odporne dlhé meno, presne ako ja." Potriasla jej rukou. „Som Lynnette, len aby sa vedelo."

„Rada ťa spoznávam," usmiala sa. „A je to v pohode, moja teta Kostanz ma tak tiež volá. Pozvali ma na ples ako jej doprovod, myslí si, že to bude pre mňa skvelá príležitosť, ako spoznať nových ľudí."

„Kostanz je tvoja teta?" zopakovala som prekvapene.

Zvláštne, o Cathalyn sa ani raz nezmienila, rada by som spoznala niekoho ďalšieho, kto to takmer nikoho nepozná. Spomenula, že je z Belwicku, takže ma to neprekvapovalo. To je zrejme aj vysvetlenie toho silného prízvuku, ktorý mi vzdialene pripomínal ten škótsky.

„Okrem mojej mamy je to jediný člen rodiny, ktorý mi zostal," odvetila. „Vďaka nej presne viem, kto si, Annelie, a je mi cťou."

Thora široko zívala, pomaly zaspávala za tie dlhé hodiny, čo sme strávili zatvorené v izbe, hodnotili, preberali a skúšali si všetky možné druhy šiat. Bolo ich neskutočne veľa, keď sme sa dostali cez jednu kopu, Lynn priniesla ďalšiu. Vysvetlila mi, že Damarisina švagriná pracuje ako krajčírka a keďže sme nemohli prísť za ňou osobne kvôli mojimi zraneniam, poslala nám jej najlepšie kúsky.

Lynn si svoje šaty našla ako prvá, po takmer dvoch hodinách, kedy som začínala byť unavená a chcela si zdriemnuť ako Thora alebo vybehnúť z dverí ako Shetani, aj keď sa o pár minút zase vrátil, keď ho jeho pán neľútostne poslal späť, aby na nás dozeral. Všetky sme boli pripravené jej jednu vraziť, keby sa opovážila vzdať tých sýto zelených šiat so strihom morskej panny a bez rukávov, ktoré vyzerali ako ušité pre ňu a pre jej útle krivky.

O ďalšiu hodinu neskôr, Cathalyn zvýska, keď z kopy vydolovala šaty v žiarivej žltej farbe s jemnými vzormi na sukni a čipkovanými rukávmi.

„Tie vyzerajú ako stvorené pre mňa," rozplývala sa nad ich farbou. Mala šťastie, pretože len chvíľu potom, čo sa z nich vyzliekla, tvár stále rozžiarená nadšeným úsmevom, do izby vtrhol rozhorčený Myron.

„Môžeme už láskavo začať?" zastonal. „Dnes ešte musím ísť aj do akadémie, vieš."

Ospravedlňujúco naňho pozrela a s vakom so šatami ho nasledovala k dverám. „Prepáč, jasné, môžeme začať." Potom na nás všetky so širokým úsmevom žmurkla. „Ďakujem za šatový žúr, vidíme sa na plese!"

Keď odišli, Lynn sa zasmiala. „Skôr či neskôr, to dievča zhltne Myrona za živa."

„Možno ho to konečne prinúti vytiahnuť hlavu zo zadku," okomentovala to už prebudená Thora.

Všetky sme vybuchli smiechom.

Už bol čas obeda a ja som stále nedokázala nájsť tie správne šaty. Nie preto, že by mi žiadne nesedeli alebo neboli dosť pekné, aby som bola úprimná, všetky boli nádherné, ale žiadne na mňa nekričali, že áno, toto sú moje šaty. Lynn sa rozvaľovali na posteli, zívala a ja som na tom nebola o nič lepšie, unavovalo ma stále sa obliekať a vyzliekať.

„Och, nechaj ma sa pozrieť!" zvolala Thora a vrhla sa na kopu látok.

Po zhruba piatich minútach ku mne podišla s opovážlivým úsmevom a na prste hojdala vešiakom.

„Tieto sú rozhodne tvoje," ubezpečila ma a žmurkla. Nepresvedčivo som potiahla zips nadol a stretla som sa so šatami farby polnočnej modrej, od pása sa ťahala jemná strieborná čipka ku krátkym rukávom a tiež zdobila okraj výstrihu. Boli jednoduché, žiadne komplikované záhyby alebo vzory, no predsa nevyzerali nudne. Ich farba sa zdala taká skutočná, ako obloha uprostred letnej noci a keď som natiahla ruku, že sa ich dotknem, napoly som čakala, že do nej načriem.

Boli perfektné.

Usmiala som sa na Thoru. „Áno, to sú jednoznačne moje šaty."  

Hm, takže Thora je z hry von... Čakali ste to? :D Môžem prezradiť, že je tam ešte jedna homosexuálna postava ;) Viem, že najskôr taká časť o ničom, ale keď už nič iné, hádam ste si pri nej aspoň oddýchli :)

P.S. Pre tých, ktorí by radi vedeli, ako vlastne vyzerali ich šaty: 

Lynnette (len v zelenej farbe)

Cathalyn 

Pre Annelie som nedokázala nájsť skoro žiadne, keďže som si ich sama "navrhla", predstavu v hlave mám, no reálny kus oblečenia taký ešte asi nevytvorili :D Toto je najbližšie, čo som našla, hoci nesedí farba...