Hello, hello, dnes len tak na rýchlo, pretože utekám pozerať anime :D Viem, že som hovorila, že kapitoly budú skôr cez víkendy, ale mením svoje slovo na neurčito, pretože minulý aj tento víkend mám program a neviem, či niečo stihnem :) Časti teda budú pribúdať takto hala bala, ale možno to pre vás bude o to lepšie prekvapenie ;) 

Ešte zvládate školu? Ja som dnes po prvej písomke a v piatok nás chce skúšať z matiky (HELP!! :/) A čo to počasie? Akože...ja som chcela jeseň, nie hneď zimu -_- 

 V momente, čo sa za mnou zabuchli dvere mojej izby, udrel som hlavou do steny, dosť silno, aby som na sekundu videl hviezdičky. Bol to nadpriemerne otravný deň, s nedostatkom jedla, priveľa prehnane veselých dievčat a teraz, na umocnenie môjho utrpenia, sa mi v dome objaví moja niekdajšia detská láska.

Bolo čudné, že aj po toľkých rokoch som si pamätal ako vyzerá. Samozrejme, teraz to bola zrelá žena, s peknými ženskými krivkami, mohol by som dodať, ale tá tvár, tie havranie vlasy a hnedé oči by som nikdy nebol schopný zabudnúť.

Vlastne, stále si spomínam na ten deň, keď sme sa prvýkrát stretli, ona mala šesť, ja som bol o rok starší, keď konečne prišiel čas, aby sme v bojovníckej škole vytvorili dvojice. Najprv som dúfal, že budem s Renthom, ale stačil jediný pohľad na môjho mladšieho brata, jeho nekompromisné, dokonalé útoky a došlo mi, že by sme sa nikdy nemohli rovnať, že by som s ním nikdy nemohol udržať krok a že bojovať s ním by mi prinieslo akurát tak hanbu.

Nakoniec ho spárovali s podobne nadaným dievčaťom menom Thora a ja...Mojím partnerom sa stala Mireia Colleyová, dcéra dvoch ochrancov a až do toho dňa pre mňa úplne neznámy človek.

Ako sa dá očakávať, nebol som práve nadšený, že som vo dvojici s dievčaťom, ktoré nepochybne začne plakať a vzlykať, ak ju náhodou zasiahnem prisilno. Až na to...že taká nebola. Posadila ma na zadok za menej ako päť minút a ja som si poriadne ani neuvedomoval svoje poníženie kvôli tomu nehynúcemu obdivu, čo voči nej moje sedemročné ja začalo okamžite cítiť.

Bojovali sme spolu viac ako rok, rástli a zdokonaľovali sa spolu. Áno, porazila ma viackrát než som ochotný priznať, ale nejako extra mi to nevadilo. S každým ďalším dňom som ju totiž ľúbil viac a viac, aj keď sme sa spolu nebavili o ničom inom ako o našich lekciách. A potom, jedného dňa, bola fuč, tréner ku mne len podišiel, aby mi povedal, že odteraz budem mať za partnera Kyrella. Nikto mi to nikdy nevysvetlil a ja som to pomaly pustil z mysle, koncentroval sa len na svoje vzdelanie a zabudol na svoje hlúpe detské city.

No teraz bola späť a akýkoľvek pozostatok toho, čo som k nej kedysi cítil, sa vrátil v plnej sile.

So zastonaním som sa odtiahol od steny a zložil sa na posteľ, ani som sa neobťažoval prezliecť sa, keď som zaboril hlavu do vankúša a šťavnato zanadával. Netušil som, čo ma frustruje viac – fakt, že som možno podcenil silu svojich pocitov alebo že sa na mňa dnes ani poriadne nepozrela.

Je to desať rokov, nemôžem ju viniť, že si ma nepamätá, no tak, veď som nikdy nič nenaznačil, udržiaval si chladný odstup a rozprával striktne len o výcviku. Navyše, tiež som sa za tie roky pomerne dosť zmenil.

Pretočil som sa na chrbát a zúfalo som si želal, aby rýchlo prišiel spánok a ušetril ma tak týchto nezmyselných myšlienok. Lenže to by potom znamenalo, že príde nový deň a keď som si predstavil, že mám stráviť ďalšie dve hodiny s Cathalyn...Mal som chuť preraziť hlavou múr.

Cathalyn bola...nechutne veselá a dievčenská, veľmi som sa snažil zostať vo svojom učiteľskom móde, no ona neustále rapotala o mojich vlasoch a hoci uznávam, že sám trávim dosť času ich obdivovaním, skôr by som jej dolámal prsty ako ju nechal zapliesť mi ich na všetky tie možné spôsoby, ktoré mi opísala.

A to nehovorím o tom, že väčšinu môjho výkladu presnívala, nevnímala ani jedno moje slovo, iba mi zamilovane hľadela na vlasy alebo von oknom. A keď konečne prišiel čas na hodinu boja, mal som pocit, že sa buď rozplačem od frustrácie alebo sa dobrovoľne prebodnem.

Strčil som jej do rúk athame a ona na mňa len nechápavo pozrela. „A to je na čo?"

„Na obranu, oslabíš alebo zabiješ tým nepriateľa, aby ti nemohol ublížiť," vysvetlil som najtrpezlivejšie ako som vedel.

„To chápem, ale na čo?" trvala na svojom, civela na athame ako keby bol otrávený. „Prečo by mi niekto chcel ublížiť?"

Zovrel som si koreň nosa. „Pretože Ermann sa chystá rozpútať vojnu a nebude brať ohľad na nikoho, dieťa alebo dospelého."

Vyvalila na mňa zlaté oči. „Ermann...? A – ale, povedali nám, že je mŕtvy, že –"

Vtedy sa zaťala, athame jej vypadlo z rúk, skrútila sa na podlahe a začala sa kolísať zo strany na stranu. Frustrovaný som zavolal Kostanz, ktorá svoju neter odviedla späť do jej izby, ospravedlnila sa mi a poradila mi, aby som ju nabudúce radšej držal od skutočných zbraní, čo najďalej. Ako ju mám, pre dobrotivého, naučiť bojovať, keď sa nedokáže na nôž ani len pozrieť?

★★★

Urobil som krok vzad, aby som sa spevnil a vrhol svoj meč do cesty tomu Etienninmu a odhodil jej ruku preč. Bez zaváhania sa po mne zahnala znova, pokrčila sa v kolenách a tento raz mierila nižšie, na môj bok a ja som uskočil z dosahu, prinútil som ubolené svaly, aby zdvihli ťažkú oceľ...A jemne ju položil na krivku jej krku, ktorú nechala nestráženú.

Moja partnerka sa ticho zasmiala a vystrela sa, pozerala na mňa rozžiarenými medenými očami.

„Nuž, som ohromená," zatiahla, odhŕňajúc si strieborno-biele vlasy z očí. „Každým dňom sa lepšíš, Myron." Ale stále nie som dosť dobrý, mal som chuť povedať.

„Ďakujem," sklonil som hlavu na znak vďaky, aj za kompliment, aj za hodinu tréningu.

Spoločne sme vystúpili z bojového kruhu v telocvični akadémie a podali naše meče pomocníkovi, ktorý k nám stál najbližšie. Uklonil sa, tak hlboko, že sa skoro posadil na zadok a opatrne uložil zbrane späť na ich miesto. Bosá, Etienne poskočila a zakliesnila sa do mňa lakťom. Neprotestoval som, Nebesá vedia, že už som jej veľakrát povedal, že mi takéto dôverné dotyky nie sú príjemné, no je nepoučiteľná a zakaždým ma odignorovala.

„Už iba jeden mesiac do výberu, veril by si tomu?" vravela vzrušene. „Už sa neviem dočkať, až zavolajú naše mená a staneme sa oficiálnymi regrútmi."

„Myslíš, až zavolajú tvoje meno," namietol som, „toto bolo prakticky prvýkrát, čo som ťa skutočne porazil a stavím sa, že aj to som len mal šťastie."

Šťuchla ma lakťom pod rebrá. „Prestaň sa podceňovať, Myron, si najlepší partner, akého som mala za celé roky."

„Oceňujem tvoju snahu, ale ako si už mnohokrát podotkla, som zabednený trubiroh."

Zasmiala sa. „No, aspoň, že to priznávaš."

Vonku z telocvične sme sa rozdelili, keďže ona šla do ženského krídla na pravo a ja som zabočil doľava, kde mali zase svoje šatne muži. S Etienne sme spolu trénovali už niekoľko mesiacov, vybrala si ma v hneď prvý deň, čo sme začali našu prípravu a ja som stále tak celkom nechápal prečo, rovnako ako každý iný chlap z nášho ročníka.

Keďže je dcérou riaditeľky a presláveného osobného strážcu pre samotných Najvyšších, každý si želal byť jej partnerom. Ja som ani len nedúfal, že to budem ja, prišiel som sem s nádejou, len nech nebudem posledný, koho si niekto vyberie. Lenže potom sa na mňa pozrela, usmiala sa a povedala moje meno, vyhlasujúc ma za jej partnera. Odvtedy som sa drel viac ako ktokoľvek iný, aby som si tú pozíciu zaslúžil, bol jej rovný a nedovolil nikomu, aby spochybňoval moje miesto v akadémii.

Stál som pod prúdom horúcej vody, zmýval zo seba pot aj vyčerpanie a keď som si spomenul, čo ma čaká teraz a neminie, potlačil som nutkanie rozbiť si hlavu o obkladačky. Po doobedí strávenom s Etienne, ktorá bola viac doma v obklopení zbraní ako hocikde inde, nemal som poňatia ako zvládnem prežiť v rovnakej miestnosti s Cathalyn.

Nechápal som, čo v nej mohlo vyvolať takú reakciu, čo ju zmenilo na tú kôpku nešťastia. Už som sa stretol s pár ľuďmi, ktorí boli z nožov nervózny alebo ich desili, ale nikdy sa nikto z nich nesprával takto... Zase raz som zatúžil, aby som mohol radšej učiť Annelie alebo som dúfal, že možno, potom, čo som dnes ráno začul rozhovor Rentha s mamou, kde sa dožadoval predĺžiť si hodiny s Annelie, pretože jej neschopný malý mozog nedokáže spracovať všetko, čo jej hovorí, za mnou príde a poprosí ma, aby som ju teleportoval kamsi ďaleko od môjho brata.

A ktovie, možno by som dvakrát nezaváhal, aby som ušetril nie len ju, ale aj seba tomuto neskutočnému utrpeniu. 

Ej, takže, čo hovoríte na tohto nášho nešťastníka Myrona? Podarí sa mu nakoniec nájsť s Cathalyn spoločnú reč a čo myslíte, že spôsobilo ten jej koplaps? :) Och a ďalšia nová postava, úprimne, Etienne som nečakala ani ja, ale mám s ňou do budúcna veľké plány ;) :P Snáď sa páčilo a držím päste v škole, o 39 dní sú jesenné prázdniny...Stay strong! 

P.S. Trošku som sa nudila cez víkend, tak som sa pohrala a pokúšala sa o aesthetics pre dané postavy :D