Sme deti rána, ktoré sotva rozlepili oči a už sa boja večera.
Na starom klavíri v rohu hráme vymyslené akordy do rytmu našich idolov na vysokých podpätkoch.
Klop, klop, klop, klop...
Zvuk falošných sebavedomých ľudí.
Bežíme za ľuďmi s vôňou egreša, školských lavíc a potu, možno je tam cítiť aj štipka cigaretového dymu, aby sme im povedali krásne lži a vyznania toho, čo pokladáme za lásku.
Aj keď, kto vie...
Sme neha, sme ľahostajnosť, sme ruže v plote s ostnaým drôtom, sme zrada, sme blázonstvo, sme lož, sme vypadané vlasy na dlážke a tuš na hánkach.
Sme dievčatá.