*

„Čo si sa zbláznila? Tí predsa nie sú."

„Naozaj?"

Toto jediné slovo stačilo aby som priznala, že ten úplne normálny nebol: „A čo ešte také je?"

„Vlkolaci, upíri, strážcovia, vyvolení a mutanti. Momentálne vládne chaos. Potrebujeme nastoliť poriadok."

„A kto ho nastolí?"

„Vy, princezná Anastasia." ozvalo sa za mnou.

„Princezná?"

Málinko sa uklonil: „A tá najvyššia v poradí."

*

Najviac sa mi páčili kvetinové záhony za kaštieľom. Kvety príjemne voňali. Najviac ma upútali ruže. Kvitnúce ruže voňali najsilnejšie, zatiaľ čo rozkvitnuté svoju vôňu stratili a púčiky ju v sebe držali ako poklad.

*

„Nevravel si, že sa ti už nechce čakať?" doberal si mladšieho.

„Ale toto už nepotrvá tak dlho."

„Ona je neskúsená!" zúril starší.

„Ona je ruža..."

*

„Vy ste trafení!" vykrikovala som s ním. Stáli sme na prašnej ceste, práve zapadalo krvavé slnko, „Zabili ste mi sestru!"

„Aspoň nám už nebráni nič v tom aby sme zabili teba."

*

„Keď už mne pri tom...Čo má rád?"

„Hm, filmy akčné. Možno i romantické, ale ja ako brat som to nechcel zisťovať."

Rozosmiali sme sa.

„Knihy sú jednoznačne fantasy." sme na tom podobne.Tá moja ktorú nosím zo sebou je fantasy.A romantická.

„Kvety nie sú jeho veľká vášeň."

Zistila som.

„Ale možno sa to zmení." usmial sa na mňa.

*

Podišiel ku mne.Odtrhol jeden lístok z tulipánu, z hyacintu, z narcisu a z kvitnúcej ruže.Dal si ich do dlane a prikryl druhou.Následne dlane roztvoril a v okamihu držal veľkú pestrú kyticu.Podal mi ju.

Mierne som sa začervenala a privoňala si.

„Krásna vôňa." povedala som s povzdychom.

„Ako princezná." pousmial sa, a skôr ako som zareagovala sa otočil a vybral sa preč od záhonu.

*

Uvidela som ho ležiaceho na bruchu v kaluži krvi a v zakrvavenom oblečení s hlavou otočenou ku mne.A jeho neskutočne prázdnym pohľadom.

„Páni, prestaňte mi desiť obeť.Skôr ako si ju vychutnám umrie od strachu." ozvalo sa pohŕdavo z rohu miestnosti.Jeho hlas by som spoznala kdekoľvek.

*

Viac napätia,akcie,romantiky,lásky,priateľstva,strachu ale i zábavy.