„Slečna Velascová sa minulý víkend dostala do konfliktu s inou väzenkyňou. S ľahkými zraneniami bola presunutá do nemocničného bloku. V stredu bola následne presunutá do iného nápravného zariadenia."

„Akého? Názov? Adresa? Čokoľvek?"

„Prepáčte, ale túto informáciu vám nemôžem poskytnúť."

„Je to moja sestra," zaškrípal Sean zubami. „Kam bola presunutá? Čo presne sa odohralo?"

„Pán Ward, práve sa dívam na písomné vyjadrenie slečny Velascovej, podľa ktorého si vyslovene nepraje, aby akékoľvek informácie o jej osobe boli poskytnuté komukoľvek inému, než jej právnikovi. Prosím, kontaktujte jeho. Ak ste rodina, určite naňho kontakt máte. Naozaj vám žiadne informácie poskytnúť nemôžem. Pekný deň."

Sean zlostne zanadával a hodil mobil na gauč. S radosťou by vyklepal aj poslednú omrvinku informácie z jej právnika, ak by mu ten bastard dvíhal. Na pomyselný to-do list na najbližšiu návštevu Mexica si pripísal zmaľovať Miguelovi tvár. Sľúbil Seanovi, že na jeho sestru dohliadne. Tak kde bol, keď ho naozaj bolo treba?!

Bol si istý, že Salma by ho nikdy neodrezala od informácií o jej osobe. Takisto, ako bol presvedčený, že má dosť rozumu na to, aby si v base nevytvárala konflikty. Netušil však, kde je pravda, a tá nevedomosť ho zabíjala.

Mohol vyhľadať Chiaru. Vedel, kde ju nájsť. Vedel aj, že by to malo neblahé následky. Povedala o štvrtej. Ak by sa tam dostavil teraz, pravdepodobne by sa dozvedel, čo sa stalo. Ale za akú cenu? Chiara by mu to dala vyžrať. Salma bola jeho slabinou a Chiara to veľmi dobre vedela. Nemohol riskovať, že sa jej niečo stane.

Racionálna časť mysle mu navrávala, že nech sa so Salmou udialo čokoľvek, je to pod kontrolou. Chiara mala informáciu o tom, čo je s jeho sestrou ešte skôr, než sa on vôbec dozvedel, že sa niečo deje. Nevytiahla by ako páku naňho čosi, čím by si nebola istá. Chcela ho mať pod kontrolou, a mala by presný opak, ak by sa Salme niečo stalo a on by sa to dozvedel.

Ale tá druhá časť – brat tŕpnuci strachom o svoju malú sestru – bola príliš výrazná na to, aby skrátka pokojne sedel a počkal do štvrtej.

Sean sa vrhol k mobilu, keď za zrazu rozozvučal, no so sklamaním zistil, že to je len Lydia. To mu pripomínalo, že jej sľúbil, že stihne výsluch nejakých svedkov. „Prosím?"

„Meškáš, Ward," ozval sa mu pri uchu Lydiin hlas s anglickým prízvukom, ktorého sa nedokázala zbaviť, nech akokoľvek chcela. „Donovan je zhmotnený kus idiota. A navyše právnik. Spravila som si prestávku, ale neviem, ako dlho ho tu ešte udržím. Čakať na teba alebo nie?"

„Už som na ceste," zaklamal Sean a potláčal frustráciu, ktorá v ňom narastala. Ako sa mal popri tomto všetkom ešte aj sústrediť?! „Pokračuj bezo mňa, za pätnásť, nanajvýš dvadsať minút som tam."

Sean zložil a zamieril do kúpeľne. Pustil ľadovú vodu, nabral si ju do dlaní a ponoril si do nich tvár. Potreboval sa spamätať. Upokojiť. Nemohol si dovoliť panikáriť.

Nesmieš stratiť kontrolu. Nie nad tým, čo sa deje okolo teba – to nikdy nebudeš skutočne kontrolovať. Nesmieš stratiť kontrolu nad sebou. Strach je zabijak, prinúti ťa robiť iracionálne rozhodnutia. Musíš ho ovládnuť skôr, než on ovládne teba.

Sean sa horko uškrnul a osušil si tvár. Paradoxne, boli to Chiarine slová.

Nikdy mu neklamala – hoci s utajovaním pravdy to už nebolo tak ružové. Nikdy si neprišli na chuť, no napriek tomu jej kedysi veril, pokiaľ išlo o túto... záležitosť. Síce niekedy pôsobila, že by ho bez váhania hodila krokodílom, no nikdy mu nedala skutočný dôvod neveriť jej. Pokým Jake žil. Potom mu už nedala ani len poriadnu príležitosť hovoriť s ňou.

V každom slove, každom pohľade, ktorý mu za posledný rok venovala, cítil jej nenávisť. Vinila ho z Jakeovej smrti. A nebolo to neoprávnene. Mohol iba dúfať, že ho nenenávidí tak veľmi, aby mu ublížila na tom najcitlivejšom mieste.

•••

Keď vošiel do pozorovacej miestnosti vedľa vypočúvačky, na stoličke naproti Lydii sedel chlapík v drahom obleku a s arogantným úškrnkom na perách. To musel byť ten právnik, nový manžel Donovanovej. Niekto, kto bol presvedčený, že má navrch. Sean sa zhlboka nadýchol a s veľkým sebazaprením primäl svoje zmysly plne sa sústrediť na prácu.

Z pultu pri skle, ktoré bolo priehľadné iba z jeho strany, vzal výsledky forenznej analýzy, ktoré tam Lydia nechala. Pohľadom kĺzal po stránkach, ktoré boli miestami rozšírené o poznámky písané Aryinou rukou. Pohľad sa mu zasekol na tej poslednej, dvakrát podškrtnutej. Žiadne stopy DNA.

Podľa polohy rany na krku bol vrah približne rovnako alebo len o málo vyšší než obeť. Keďže vypočúvaný muž sedel, bolo trochu ťažké to odhadnúť, ale pôsobil mohutne. Pravdepodobne daný limit o čosi presahoval, ale to ešte nič neznamenalo.

„Čo sa vám stalo s rukou?" Sean zaostril na mužovu dlaň previazanú obväzom.

„Vo voľnom čase vyrezávam z dreva. Šmykla sa mi ruka."

Sean sa zamračil. Muž pred ním nepôsobil ako niekto, kto by vo voľnom čase vyrezával z dreva. Skôr ako stávkar na dostihové kone alebo hráč golfu. Pôsobil ako niekto, kto by nerobil niečo, pri čom by si mohol ublížiť. Z toho opovržlivého, nadradeného pohľadu bolo Seanovi jasné, že sa považuje za čosi viac. Cítil sa nedotknuteľný – a očividne pod povrchom zúril, že si dovolili predvolať ho.

Zhlboka sa nadýchol a ešte raz si muža premeral od hlavy po päty. Dokonale drahý oblek, krátke vlasy, široké plecia, pevné ramená, no nevyzeral ako niekto, kto by trávil v posilke každú voľnú chvíľu. Zasekol sa pohľadom na obviazanej dlani. Pravá. Ak by sa zranil pri vyrezávaní alebo nejakej podobnej aktivite, znamenalo by to, že je ľavák. Naopak, ak bol pravák, vyplývalo z toho, že siahol na niečo alebo ju dal niekam, kam nemal.

Donovan sa nespokojne vystrel na kovovej stoličke. „Tak si to zopakujme, detektívka," prehovoril tónom, ktorému Lydia zvykla hovoriť snobský prízvuk. „Od piatka do utorka som bol na služobnej ceste. Toho chlapa som nevidel cez štyri mesiace, mám nepriestrelné alibi a prišiel som vypovedať dobrovoľne. Ak nemáte žiadne ďalšie relevantné otázky, myslím, že sme skončili, pretože nie je nič, za čo by ste ma mohli zadržiavať."

Lydia vyčarila falošný úsmev. „Verte mi, ja by som si niečo našla," odsekla a siahla po papieroch na stole. „Podpíšte to sem. V najbližších dňoch neopúšťajte mesto a v prípade, že si na niečo spomeniete, naše číslo máte."

Sean pozoroval, ako chlapík pohol zranenou rukou, zháčil sa a vzal si pero druhou. Naškriabal na papier podpis a vstal. Takže nie je ľavák.

Lydia právnika vyprevadila a vzápätí vkĺzla do vedľajšej miestnosti, kde sa nachádzal on. „Mala som chuť ho tam zadusiť!" vypenila Lydia, keď Seana zbadala. „Arogantný, bezočivý idiot. A ešte aj právnik. Toto bolo ako za trest. Kedy si prišiel?"

„Pár minút predtým, než si s ním skončila. A úprimne, asi som rád, že som tu nebol."

Lydia prevrátila očami. „Prakticky sa mi celý čas smial do tváre. V deň, keď k vražde došlo, sa nachádzal v Seattli, kde obhajoval svojho klienta. Bol tam ešte aj deň po tom. Myslím, že nie je šanca, že by to spravil on osobne. Ale to neznamená, že do toho nie je nejako zapletený. Tá nevraživosť voči našej obeti bola očividná."

„Čo ten chlapec? Ich syn?"

Lydia sa neveselo uškrnula. „Jeho otec tvrdí, že je na letnom prípravnom kurze na Yale a že sa zastaví budúci týždeň. Podľa toho, čo sme počuli u nich doma by som ale nepovedala, že je to ten typ, čo by počúval. Alebo sa svedomite pripravoval na vysokú. Rachel mi o ňom narýchlo našla nejaké info. Telefón má vypnutý, posledná aktivita v utorok. Napadlo mi ešte zavolať do školy, kde študuje. Síce mi bez povolenia neposkytli nič solídne, učiteľka sa zmienila, že chlapec často blicuje a rodičia si s ním nevedia rady."

„Utorok. To bolo predtým, než sa vôbec našlo telo," podotkol Sean zamyslene. „Žeby ho otec kryl? Pýtala si sa Donovana na rodinu?"

„Skúsila som. Zmietol to zo stola stručným moje deti nie sú predmetom vyšetrovania."

„Možno by sme sa mali vrátiť ku komunikácii s jeho manželkou. Rozhodne bola zhovorčivejšia," utrúsil Sean a pohľadom preletel poznámky, ktoré si Lydia z vypočúvania spísala.

„No, najnovšie nedvíha telefón. Zdá sa, že sme mali skurvené šťastie, že sme ju zastihli, keď nebol doma – a skôr, než sa vôbec o niečom dozvedel. Nemyslím, že s nami bude znovu hovoriť bez právnika – svojho muža."

„Dobre... takže čo ďalej?" spýtal sa Sean a prstom si klopkal po brade. „Musíme nájsť chlapca, ale vyhlásiť pátranie by rozhodne nebol najlepší krok."

„Poprosila som nejakú stážistku z IT o zostavenie Rykerovho profilu zo sociálnych sietí. Jeho kamoši zrejme budú najlepšie vedieť, kde sa Ryker zvykne zašívať. A tiež som si nechala vyžiadať zdravotné záznamy obete a preposlala som ich Timovi."

Sean nadvihol obočie. „Dobrá práca. Mám v pláne sa zajtra zastaviť v tom hospici, kde pobýval. Pridáš sa?"

Lydia ohrnula nosom. „Asi by som mala, že?"

Sean sa uškrnul. Presne vedel, čo jej nevoňalo. „Človek by povedal, že už budeš na pracovné soboty zvyknutá."

„To nie je niečo, na čo si človek zvykne. No... možno s výnimkou teba."

•••

Bolo päť minút pred štvrtou, keď Sean zaparkoval v uličke, do ktorej ústil zadný vchod Dynastie. Zhlboka sa nadýchol a vystúpil. So šiltovkou stiahnutou do čela zamieril k masívnym kovovým dverám. Stál v nich vyhadzovač o hlavu vyšší od Seana a kontroloval členskú kartu chlapíka v drahom obleku, ktorý stál pred ním. Po chvíli vyhadzovač kývol a nechal muža prejsť.

Sean podišiel bližšie a kývol vyhadzovačovi na pozdrav. „Zdravím. Idem za Chiarou."

Vyhadzovač si ho pochybovačne premeral. „Jasné, Chiara. Alebo Ria, Mikaela, Tris, Lana. Takých tu mám denne minimálne desať. Navyše ťa nepoznám a vyzeráš ako fízel. Máš členskú kartu alebo nie?"

„Nie, ale-,"

„Tak sa vráť, až ju mať budeš," prerušil ho vyhadzovač nevrlo a než Sean stihol zareagovať, dvere sa mu zabuchli pred nosom.

Z hrdla mu unikla štipľavá nadávka siahol po mobile. Kým však stihol vytočiť číslo, dvere sa znovu otvorili. Tentoraz v nich však stála sporo odetá tmavovláska s prázdnym podnosom v ruke. „Už je to nejaká chvíľa, Ward," uškrnula sa Tris a naznačila mu, aby vošiel.

Vyhadzovač stál pri stene s rukami založenými na hrudi a nedôverčivo si ho premeriaval. „Kto je to?" dožadoval sa od Tris odpovede. „Ako to, že som ho tu nikdy nevidel?"

„Pretože zvykol chodiť predným vchodom, Jakeovi za pätami, a rozhodne nie počas dňa," odsekla Tris. „Keď sa tu nabudúce ukáže, pusti ho ďalej. Je jeden z našich," dodala s dôrazom na posledné slovo.

Vyhadzovač sa rozhodol ďalej nenamietať a s rukami zdvihnutými v obrannom geste sa odobral späť k dverám. Tris sa vzápätí obrátila k Seanovi a venovala mu zmyselný úsmev. Bol to jeden z tých úsmevov, ktoré vyvolávajú zimomriavky a oheň v tele súčasne – a v Dynastii ho všetky zamestnankyne ovládali viac než bravúrne. Ani roky tréningu Seana nenaučili s presnosťou odhadnúť, kedy je ten úsmev skutočný a kedy nie – a tiež ho nenaučili odolávať mu.

„Rada ťa vidím, Ward. V poslednej dobe si skutočne vzácnym javom v týchto končinách," prehovorila Tris a zavesila sa mu do ramena. Sean sa nad tým iba pousmial. „Ako ide tvoja detektívna kariéra?"

„Nie najhoršie," odvetil Sean a zložil si šiltovku. „Ale dostali sme nového šéfa, takže je možné, že to čoskoro pôjde rapídne dolu vodou."

Tris sa zasmiala a zamierila hore točitým schodiskom. „O tom pochybujem."

Na vrchole schodiska Sean Tris obehol a zaprel sa do masívnych odhlučnených dverí. Ocitli sa na poschodí klubu. Zvyčajné červené podsvietenie bolo vypnuté a namiesto decibelov, ktorými sa to tam zvyčajne otriasalo v jeho spomienkach, bolo zdola počuť iba elektro hudbu na znesiteľnej úrovni. Bolo viac než očividné, že dnes ešte neotvorili. Aspoň nie pre verejnosť. Sean podišiel k zábradliu a zahľadel sa na prázdny tanečný parket a dlhý bar lemovaný stoličkami.

„To nemyslíš vážne, však nie?" Jake sa nad jeho slovami iba uchechtol a kráčal ďalej. „Jake! Toto je to, na čo si narážal, keď si hovoril, že mi ju predstavíš v jej prirodzenom prostredí? Bordel?"

Jake kráčal pred ním, takže mu Sean nevidel do tváre, no bol si viac než istý, že Jake prevrátil očami. „Prestaň dramatizovať, Ward. Dynastia nie je bordel. Áno, som pri zmysloch. A áno, toto je jej prirodzené prostredie." Jake si uchmatol pohár šampanského z tácne vysokej tmavovlásky, ktorá prechádzala okolo. Kráska mala na sebe iba čierny čipkovaný korzet a kožené šortky, spod ktorých vykúkali podväzky. S úškrnkom sa pri nich zastavila. „A to som sa tešila, že ťa tu dnes neuvidím, keď si hovoril, že ideš zlaňovať. Čo sa pokazilo?"

„Počasie," uchechtol sa Jake a usrkol zo šampanského. „Namiesto toho som si vzal ešte väčšie sústo – skĺbiť svoj osobný život mimo Dynastie s tým v Dynastii. Tris, toto je môj kamoš Sean. Daj mu niečo vypiť, lebo zjavne nie je vo svojej koži."

Tris mu so smiechom podala poldecák naplnený neznámym obsahom. Sean poďakoval, naštvane zagánil na Jakea a obrátil pohárik do seba.

„Dám Chiare vedieť, že ste tu," žmurkla Tris na Jakea a Seanovi venovala oslnivý, dychberúci úsmev. „Dúfam, že ťa tu budem vídať častejšie."

„Takže chodíš so striptérkou?" spýtal sa Sean skepticky, keď Tris odkráčala.

Jake mu položil ruku okolo ramien a ťahal ho k prvému voľnému stolu. „Veci nie sú vždy také, ako sa na prvý pohľad zdá," uchechtol sa.

Tá spomienka zmizla rovnako rýchlo, ako sa zjavila. Sean pevne zovrel zábradlie a naprázdno prehltol pri náhlom záplave emócií. Toto miesto bolo plné spomienok. To bol jeden z dôvodov, prečo bol rád, že sa tu posledný rok nemusel ukazovať často.

Dynastia bola zmesou nočného klubu a strip klubu s neoficiálnymi bonusovými službami. Sex k nim ale nepatril. A Chiara síce v klube pracovala a bývala v apartmáne nad ním, ale nebola striptérka – namiesto toho klub riadila. Sean sa nikdy v ničom tak veľmi nepomýlil, ako v tomto mieste... a v tej žene.

Potreboval odtiaľ vypadnúť. Čo najskôr. „Kde je Chiara?" spýtal sa a zamieril k dverám, ktoré viedli k schodisku pre zamestnancov.

Trisina ruka na predlaktí ho zadržala. „Vie, že si tu. Stretnutie, ktoré mala pred tebou, sa nečakane predĺžilo."

„A preto poslala teba, aby si ma medzičasom zabavila," skonštatoval Sean chladne.

„Vedela, že prídeš naštvaný," odvetila Tris bez emócií.

Sean zaškrípal zubami a podišiel bližšie k Tris. „Potrebujem vedieť, čo je s mojou sestrou," sykol tlmeným hlasom, hoci nik nebol nablízku. „Čo o tom vieš?"

„Nie je to otázka toho, čo o tom viem," odsekla Tris a založila si ruky na hrudi. „Je v poriadku. To je jediné, čo ti v tento moment môžem povedať. Chiara by nespravila niečo, čo by ju ohrozilo."

„Využíva ju ako páku na mňa!" zavrčal Sean a prstami si prehrabol vlasy.

Tris prevrátila očami. „Hrá sa s tebou, pretože chce, aby si trpel. Ale to nie je dôvod na to, aby sa obťažovala s tým, čo urobila. Musel by si jej dávať riadne zabrať, aby sa uchýlila k tomu, aby Salmu reálne použila proti tebe. A to naozaj nechceš zažiť, tak dúfaj, že sa do toho bodu nikdy nedostaneš."

„Čo urobila?!"

Tris ho prepálila prísnym pohľadom a skočila pohľadom kamsi zaňho. Sean sa obzrel a vo dverách zbadal Julia, jedného z členov ochranky, ktorý sa zdržiaval takmer výlučne v Chiarinej prítomnosti. Julio mu myknutím hlavy naznačil, aby ho nasledoval.

„Urob, o čo ťa bude žiadať, a neprotestuj," sykla Tris potichu. „Nesťažuj si situáciu a možno Salmu aj uvidíš." S tými slovami ho postrčila k Juliovi.