Samozrejme, že má šoféra, povzdychla Lydia v duchu, keď nasadla do auta a pohľad jej padol na chlapíka v čiernej košeli za volantom. Chlapík sa obzrel a neskrývane si ju premeriaval pohľadom. „Krásny večer...?" prehovoril s nevypovedanou otázkou na jazyku a venoval jej dychberúci úsmev.

„Lydia."

„Lydia," zopakoval muž s ázijskými črtami zamyslene. „Ja som Luke."

„Prestaň na ňu zízať, Luke, a šoféruj," zahriakol ho Torres, keď nasadol na miesto spolujazdca.

Luke zameral pohľad na Torresa a uchechtol sa. „Dnes nevyzeráš byť sám sebou, Patrick. Tá košeľa... seriózne som si chvíľu myslel, že vidím tvojho brata."

Lydia počula Torresove odfrknutie. Vzápätí smeroval otázku na ňu: „Kde bývate, detektívka?"

Nadiktovala Lukeovi adresu a auto sa vzápätí odlepilo od obrubníka. „Detektívka, hm?" nadhodil Luke veľavýznamným tónom. „Hádam, že to bude dôvod, prečo si vynechal fitko."

„Bol som nechcene zatiahnutý do rozlúčkovej akcie môjho predchodcu," odvetil Torres. „Ako to dnes šlo?"

„Príšerne," odfrkol Luke. „Tá beštia si zgustla na mne, keď nemala po ruke teba. Plynule prechádzala z módu to mi nemôžeš urobiť do budeš to ešte ľutovať. Posledný raz, čo pre teba riešim podobnú záležitosť. Na tvoje obrovské šťastie, stihlo sa dnes presťahovať všetko."

„Vďaka, naozaj. Máš to u mňa."

„Oh, prosím, oplať mi to tým, že vyladíš svoj radar na ženy."

„Luke," zahriakol ho Torres tlmeným tónom. „Skúsme nerozoberať moje súkromie pred mojou podriadenou, hm?"

„Fajn, fajn! Máte rada mačky, detektívka?" zmenil Luke tému a vrhol na ňu pohľad v spätnom zrkadle.

„S jednou som vyrastala," odvetila Lydia popravde, zarazená divnou otázkou.

„Že som ja nezavolal taxík," zazrel Torres na Luka, ktorý sa náramne bavil.

Lydia súkromný žart nepochopila a spýtavo pozrela do spätného zrkadla. „Nechcete ma zasvätiť?" Ich priateľské hašterenie jej však na perách vyvolalo úsmev. Takže Torres predsa len vedel byť aj čosi iné než namosúrený šéf. Teda, odhliadnuc od toho, že bol aj celkom obstojným tanečníkom.

„Prepáčte, ale ak by som to spravil, asi by vám čoskoro na stole pristála vražda sexi klaviristu," zasmial sa Luke.

„Vy ste klavirista?" spýtala sa Lydia so záujmom. Sama kedysi dávno hrávala, no bolo to ako... ako v inom živote. Nebola v tom príliš dobrá, chýbala jej trpezlivosť a disciplína v precvičovaní. Ale stále si pamätala niekoľko obľúbených skladieb svojej tety Lisy, ktorá jej bola ako mama.

„To môžete posúdiť sama," odvetil Luke a vzápätí k nej natiahol ruku s letákom. „Budúci týždeň budem mať menší benefičný koncert. Pokojne sa zastavte ak by ste mali záujem."

„Vzhľadom na to, koľko si tých letákov za posledný týždeň rozdal, ten koncert bude hocičo, len nie malý," skonštatoval Torres pobavene.

„Ďakujem za pozvanie. Ak mi do toho nič nevbehne, určite sa zastavím," usmiala sa Lydia a kútikom oka zaregistrovala nečitateľný pohľad, ktorým Torres Lukea prebodol. Ak už pre nič iné, šla by tam kvôli tomu pohľadu – varovnému, podráždenému. Torres nevyzeral byť nadšený, a to bol dostatočný dôvod ísť.

„Čakajte čokoľvek, len nie klasiku."

„Nechám sa prekvapiť."

•••

Patrick Torres povzdychol pri pohľade na driemajúcu Lydiu na zadnom sedadle. Bolo mu takmer ľúto zobudiť ju, no po pár sekundách sa predsa len naklonil a zľahka jej zatriasol ramenom. „Sme tu, Morganová."

Lydia zmätene zažmurkala, až sa jej pohľad ustálil na Torresovi a dlani, ktorú k nej natiahol. Pobavilo ho, ako na ňu na chvíľu gánila, odhadujúc, aké sú šance, že by ju potrebovala. Napokon ju neochotne prijala a Patrick ju pevným stiskom prakticky vytiahol z auta. Lydia sa zatackala a on ju okamžite podoprel. Čím dlhšie ju sledoval, tým viac strácal dôveru v jej pohybové schopnosti.

Aj skrz alkoholovú hmlu v hlave počul varovný hlas, pripomínajúci mu, že žena po jeho boku je jeho podriadená. Zdalo sa, že Lydia nemala v povahe držať sa na uzde, pokiaľ šlo o to, čo mala na jazyku. A on mal po krk ľudí, ktorí mu s úsmevom hovorili, čo chcel počuť, čo by mal počuť. Chcel počuť, čo si o ňom skutočne myslela. No vo chvíli, keď sa prestala krotiť, keď mu vynadala, keď s ním rozprávala a tancovala akoby boli dvaja cudzinci, ktorí sa náhodne stretli pri bare... Miestami zabúdal na to, kým boli v realite. A to ich mohlo oboch stáť priveľa.

Patrick ju zovrel okolo pása silnejšie, keď po ceste k výťahu zakopla. Lydia si z toho ale nič nerobila a z hrdla jej unikol zvonivý smiech. Ten zvuk v spojení s hlbokými modrými očami, ktoré naňho upierala, mu otupoval nielen zmysly, ale aj racionálne zmýšľanie.

„Máte naozaj silné paže," skonštatovala Lydia a roztopašne sa usmiala. Než mal Patrick šancu zareagovať, vkĺzla do výťahu a stlačila sedmičku. Oprela sa o zadnú stenu výťahu, ktorú po celej dĺžke pokrývalo zrkadlo. S potmehúdskym úsmevom z neho nespúšťala pohľad, keď napokon vkĺzol do výťahu tiež. „Muži s takýmito rukami skutočne majú evolučnú výhodu," dodala si pre seba a Patrick prekvapene nadvihol obočie.

S tým úsmevom a pohľadom fixovaným na Patricka bola tak sexi... a zároveň opitá. A jeho podriadená. Mal ešte tak tisíc dôvodov, prečo by mal vytesniť z hlavy to, čo mu ňou pri pohľade na Lydiu bežalo. Z nejakého dôvodu to však nešlo.

Zhlboka sa nadýchol, keď sa dvere za ním otvorili. Vystúpil a pohľadom preletel dvoje dvere naproti sebe. Vzápätí stočil pohľad k Lydii, ktorá neisto prešla popri ňom a zamierila k tým napravo. Nespúšťal z nej zrak a držal sa nanajvýš dva kroky za ňou, pre prípad, že by znovu stratila rovnováhu. „Budete v poriadku?"

Lydia sa náhle zvrtla a Patrick do nej takmer vrazil. „Nuž, som dospelá, však?" usmiala sa dychberúco. „Samozrejme." Chvíľu mlčky študovala jeho tvár, než dodala: „Naozaj vás mám pripitého radšej."

Patrick sa uchechtol. „Mne stačí k spokojnosti úprimnosť, nemusíte byť ani pripitá," odvetil a odolával nutkaniu dotknúť sa tej porcelánovej tváre. „Dobrú noc, detektívka."

Prudké otvorenie dverí po Patrickovej pravici ho podvedome prinútilo siahnuť po zbrani na opasku, ktorá tam ale nebola. Pohľad sa mu zasekol na Angličanovi, ktorého v ten deň už videl na okrsku. Tentoraz však pôsobil desaťkrát nebezpečnejšie, prepaľujúc inšpektora výhražným pohľadom. Čo tu robí?

„Ah, ahoj, Ty," prehovorila Lydia pobavene.

Tyler preniesol pohľad na ňu. Výraz mu zjemnel, no stále vyzeral podráždene. „Tuším si mi sľúbila, že neprídeš opitá."

Lydia sa zvučne zasmiala. „Také veci nesľubujem." Zamierila k dverám a v zárubni sa obzrela za Patrickom. „Ďakujem za odvoz, inšpektor. Dobrú noc."

Patrick prekvapene sledoval, ako prekĺzla popri Tylerovej mohutnej postave, ktorá zastávala väčšiu časť dverí. Bol by prisahal, že v jej úsmeve bolo čosi škodoradostné. Azda... azda to mala naplánované?!

Len čo zmizla z dohľadu, Patrick preniesol pohľad späť k Tylerovi, ktorý ho aj naďalej griloval očami. Zrazu spravil pár krokov k Patrickovi. V tom pohľade, v spôsobe, akým sa hýbal, bolo čosi predátorské. Čosi, čo Patricka vytrhlo z nálady a na jeho zahmlený mozog zabralo ako ľadová sprcha.

Tyler zastal sotva pol metra od Patricka. „Dám ti dobrú radu, fešák," prehovoril Tyler potichu chladným, varovným tónom. „Drž sa od nej ďalej. Pretože ak jej ublížiš, dolámem ti všetky kosti v tele, inšpektor alebo nie."

„To je vyhrážka?" nadvihol Patrick obočie bez toho, aby jeho tvár prezradila jedinú emóciu.

Tyler vyceril zuby v nebezpečnom úškrnku. „To je priateľské varovanie," odvetil. Vzápätí sa zvrtol na päte a zmizol v Lydiinom byte.

•••

„Začínal som uvažovať, či ešte má zmysel čakať na teba," zaškľabil sa Luke, keď Patrick nasadol do auta. „Úprimne, asi by som ti to ani nezazlieval. Tá baba je skutočne kus."

Patrick pár sekúnd nereagoval. „Myslím, že ma dostala," priznal napokon neochotne. Nechala ho v predstave, že je viac opitá, než skutočne bola. Jeho detektívne ego sa stále spamätávalo z tej rany. „So sladkým úsmevom ma nechala ma doviesť ju až k dverám. A... otvoril chlap."

Luke sa začal dusiť smiechom a do noci sa ozval zvuk klaksónu, o ktorý nechtiac zavadil. „Takže niekoho má?"

„No, ak by s ňou ten týpek skutočne niečo mal, myslím, že by som neodišiel po vlastných," zamručal. „Viem len, že žije v Londýne a je bodyguard." Či agresívny strážny pes, pokiaľ ide o mužov v jej blízkosti... Potom si však spomenul na to, čo sa odohralo na Reynoldsovej rozlúčke. Keď si vybavil strach v Lydiiných očiach, keď od nej odtrhol Simona... Krv v žilách mu znovu začala vrieť a prstami prešiel po chrastách, ktoré sa začínali tvoriť na odretých hánkach pravej ruky.

Nebolo to prvý raz, čo ma niekto napadol, prebehli mu hlavou Lydiine slová. Na druhý pohľad, možno Tylerova reakcia nebola až tak prestrelená.

„Hm," zamyslel sa Luke a naštartoval. „V tom prípade by si ju mohol-,"

„Prestaň sa hrať na dohadzovača," odsekol Patrick. „Som nezadaný sotva mesiac a-,"

„A nezdalo sa to ako problém, keď ťa Lydia takmer zavolala domov, že?" vysmial ho Luke.

Patrick naňho zlostne zagánil. „Je to moja podriadená, pre Kristove rany! Je mimo moje možnosti. Niežeby som mal záujem."

„Prosím ťa, je blond, modrooká a skutočne nádherná. Ak je detektívka, tak zrejme nie je ani hlúpa, čo už je o jeden stupeň vyšší level ako všetky tvoje ex. Ak ešte povieš, že si účet zaplatila sama, vybavím ti s ňou to rande ja."

Patrick zaškrípal zubami a škaredo na Lukea zazrel. „Môžeš aspoň pre tentokrát zabudnúť na môj milostný život, Luke?"

„Niečo tak žalostné je ťažké dostať z hlavy." Keď Patrick nereagoval, Luke si ho premeral kútikom oka. Po chvíli dodal: „Takže by ti nevadilo, ak by som ju-,"

Luke stíchol, keď jeho spoločník prudko trhol hlavou a vzápätí na sebe ucítil Patrickov prenikavý pohľad. Luke sa uškrnul. Detektív alebo nie, Luke ho mal za tých desať rokov, čo sa poznali, úplne prečítaného. „Takže predsa len," uchechtol sa a zošliapol plynový pedál až k podlahe. „Stavíme sa, ako dlho vydržíš nahovárať si, že ju nechceš, než ju dostaneš do postele?"

•••

Sean sa zhlboka nadýchol v snahe zbaviť sa nervozity, ktorá sa mu plazila po chrbte. Snažil sa sám sebe nahovoriť, že sa nemá čo pokaziť. Popravde, plán bol jednoduchý a ťažšiu časť už mal za sebou. Vrhol pohľad na hodinky. Nedeľa, päť minút pred dvanástou. Perfektný čas na to, aby sa čosi pokazilo.

Vyšiel spoza rohu a zamieril k dverám na konci chodby. Dnes mal službu Troy, o pár rokov mladší technik, s ktorým sa sporadicky vídal na basketbalových tréningoch. Sean rázne zaklopal na dvere a bez vyzvania vrazil dnu. Takmer pri tom narazil do Troya, ktorý sa zjavne chystal na obed. Sean potlačil úsmev.

„Čau, v celom céčkovom bloku sa nedá pripojiť k sieti," oznámil Sean podráždene a vložil si ruky do vreciek. „Zdá sa, že niečo rozožralo sieťový kábel k modemu. Aké sú šance, že máme znovu hlodavce v kontrolnej miestnosti?"

„To nemyslíš vážne," zastonal Troy a prstami si prehrabol vlasy. „Všetko sme vtedy zduplikovali, aby sa čosi podobné nestalo. Nie je možné, aby to nestačilo."

Sean sa sarkasticky uškrnul. „Možno ste si mohli ušetriť prácu a pridať radšej viac otravy na potkany."

„Vieš, kde to je poškodené?"

„Vyzerám ako technik? Nebol som tam, ale vzhľadom na to, že nič už pol hodiny nejde a v béčku nemajú problém, zažívam nepríjemné deja vu."

Troy znovu povzdychol. „Pozriem sa na to. Akoby som toho nemal dosť..."

„Kým sa tak stane, zneužijem tento počítač. Potrebujem zo systému vytiahnuť nejaké veci, čo som si tam včera uložil, a z počítačov v béčku sa tam nedostanem kvôli oprávneniam," oznámil Sean nonšalantne a ukázal na jeden z piatich bežiacich stolových počítačov v miestnosti.

„Tieto patria pod IT, tie by si nemal používať," podotkol Troy.

Sean prevrátil očami. „Toto nie je korporát, Troy. Potrebujem to teraz. Iba žeby si bol ochotný nastaviť za mňa krk, ak kvôli tomu v pondelok nebudem mať nejaké výsledky, ktoré by som Torresovi ukázal. Myslíš, že by som tu bol v nedeľu, ak by to nebolo nevyhnutné?"

Troy prevrátil očami. „Fajn. Hlavne sa odhlás, keď skončíš, a zabuchni za sebou dvere, keď skončíš. Idem omrknúť tie káble."

Sean v duchu zajasal, keď sa za Troyom zaplesli dvere. Sadol si k počítaču a ako prvé sa skutočne prihlásil do systému a poslal si na mail nejaké súbory. Následne sa prihlásil pomocou tokenu a hesla, ktoré obdržal od Chiary. Keď potom zasunul do počítača USB kľúč, program na ňom sa postaral o všetko ostatné. Sean nepokojne sledoval postupne narastajúci zelený pruh znázorňujúci, na koľko percent bola práca hotová.

Po chvíli váhania otvoril profil osoby, pod ktorej údajmi bol prihlásený. Objavil sa pred ním profil mladého strážnika zaradeného k jednému z menších brooklynských okrskov. V mysli sa mu sformovali otázky, o ktorých vedel, že bude lepšie, ak sa odpovede nikdy nedozvie. Ako sa Chiara dostala k týmto údajom? Čo sa stalo s tým strážnikom? Pretože Chiara sa nikdy dobrovoľne nevzdala informácií o svojich kolaborantoch na citlivých pozíciách, pokiaľ neboli kompromitovaní.

Istým spôsobom mu toto prišlo ako väčšie porušenie zákona, než to, čo pre Chiaru robieval kedysi, keď bol súčasťou zásahovej jednotky. Bolo iné prehliadať, že sa mu pod nosom deje niečo nelegálne, náhodou spomenúť, kde bude alebo nebude ďalší zásah. A čo robil mimo práce... Nerobil to pre peniaze, robil to kvôli ľuďom, ktorí kedysi boli na jeho mieste, no nemali to šťastie mať rodinného príslušníka na lepšej strane hranice. Kvôli ľuďom ako Jake, ktorí si zaslúžili šancu na nový, lepší začiatok.

Sean mal svoje zásady, a Chiara si toho bola dobre vedomá. Neurobil by to, ak by v stávke nebola Salma. Chiara naňho mala páku a Sean sa desil toho, koľko ďalších drobných, zdanlivo nepodstatných úloh mu v budúcnosti naservíruje pod zámienkou toho, že dostala jeho sestru z Mexika.

Len čo program skončil, vytiahol z počítača token aj USB kľúč a trikrát skontroloval, že je všetko v pôvodnom stave. Vyšiel z kancelárie a poslal Chiare stručnú esemesku. Inštinkt mu nahováral zmiznúť čo najskôr a nepozorovane. Namiesto toho však zamieril späť na svoje poschodie a cestou sa ešte zarozprával s novou detektívkou z protidrogového, o ktorej vedel, že sa jej páči. Všetko muselo vyzerať úplne normálne.

Sean takmer zastonal, keď pri výťahu narazil na Aryu. Zo všetkých nedieľ v roku si musela vybrať práve túto jednu, aby sa ukázala v práci?!

„Sean," uškrnula sa Arya, keď ho zbadala. „Prečo ma vôbec neudivuje, že ťa tu vidím v nedeľu?"

„Zato ty si tu určite len niečo zabudla," kontroval Sean s úškrnkom. Urazené odfrknutie mu napovedalo, že mal pravdu. „Čo tá Reynoldsova rozlúčka? Bola si tam?"

„Bola, ale veľa si z toho nepamätám. S Jess, Stevom a zvyškom basketbalistov sme skončili v klube, kde sa to s alkoholom trochu zvrtlo. Ale veľmi by ma zaujímalo, ako skončila Lydia – a či ten večer vôbec prežila."

Seanovo obočie vyletelo do výšky. „Prečo?"

„Pretože keď som ju videla naposledy, hrala biliard s Torresom."

„Ach, bože," zamručal Sean. „Aké mám šance dostať nového partnera? Niekoho, kto ma nestiahne so sebou na kariérne dno?" zavtipkoval, no v skutočnosti na tom nebolo nič vtipné. Nechcel na seba pútať pozornosť nadriadených. A byť vo dvojici s Lydiou, o ktorej bolo známe, že ju ľudia buď milujú alebo nenávidia a nemá najlepšie vzťahy k autoritám...

„Nezájdeme niekam na obed? Od včera som nič nejedla, som príšerne hladná." Než stihol Sean protestovať, Arya sa mu zavesila na rameno a ťahala ho k východu. „A nie, netvár sa, že máš v kancelárii niečo extrémne dôležité. Určite to pol hodiny počká – alebo nie?"

„Fajn," odvetil Sean s povzdychom, no pery sa mu podvedome zvlnili do úsmevu. Arya ho poznala pridobre. „Veď vieš, že ti neviem povedať nie."

„Perfektné," rozžiarila sa Arya a založila si na oči slnečné okuliare, keď vyšli z budovy a zaliali ich horúce slnečné lúče. „Dlho sme spolu nikde neboli, len my dvaja. Musím konečne dobehnúť osobný život môjho obľúbeného ex."

„Dobre vieš, že ho nie je veľa," odvetil Sean a obaja sa rozosmiali.

„Elias...? Elias!"

Seanovi trvalo niekoľko dlhých sekúnd, než si uvedomil, že niekto volá na neho. Srdce mu vynechalo úder. Bola to večnosť, čo ho niekto naposledy oslovil jeho stredným menom. Bolo pevne spojené s domovom – s Mexikom. Jediný, kto ho tak veľmi zriedkavo oslovoval v Amerike, bol Jake. Ale hlas patril žene, a bol mu viac než známy.

Sean sa prekvapene zvrtol a pohľad sa mu zastavil na o hlavu nižšej žene s čiernymi kučerami vypnutými do drdola a úsmevom na perách. Zdvihla ruku, aby si zložila slnečne okuliare a Seanovi padol pohľad na elegantné kvetinové tetovanie, ktoré sa jej ovíjalo okolo predlaktia a pokrývalo väčšinu pokožky. Keď ho videl prvýkrát, takmer vyletel z kože – mala v tom čase len pätnásť. Teraz si nedokázal predstaviť nič, čo by videl radšej.

„Dios santo," zamrmlal si popod nos a matne vnímal, že Aryin dotyk z jeho paže sa váhavo vytratil. „Salma," prehovoril neveriacky a spravil krok jej smerom. V ďalšej sekunde sa mu hodila okolo krku a tlmila vzlyky o jeho rameno. Sean ju zovrel v pevnom objatí, akoby ju už nikdy nemal pustiť. Keď ju naposledy objímal, mala sedemnásť. Takisto mu plakala na ramene, ale z úplne iného dôvodu – bolo to v deň, keď bola uznaná vinnou z vraždy, ktorú nespáchala, a odsúdená na pätnásť rokov väzenia.

Odtiahol sa iba natoľko, aby videl jej tvár. Chvejúcimi sa prstami jej z tváre zotrel slzy a neubránil sa úsmevu, keď si uvedomil, ako veľmi sa teraz podobala na mamu. „Netušíš, ako som rád, že ťa vidím, sestrička," zašepkal a znovu ju objal. „Čo tu robíš, Salma? Ako si sa sem dostala?"

„Chiara," odvetila Salma potichu a odtiahla sa. Sean sledoval jej pohľad k tmavému kabrioletu na druhej strane ulice. Chiara sedela za volantom a na zadných sedadlách sa rozvaľoval Julio. So slnečnými okuliarmi a zvyčajne chaotickými kučerami zapletenými do dvoch braidov ju takmer nespoznal. Niekoľkými prstami mu kývla na pozdrav, než sa auto dalo do pohybu a zaradilo sa do premávky.

Keď si uvedomil, že nebol sám, keď ho Salma zaskočila, zmeravel. Obzrel sa a jeho pohľad sa stretol s Aryiným. Pozorovala ich so zmesou prekvapenia, šoku a... a uvedomenia. Prinútila sa do úsmevu, no Sean vedel, že nie je skutočný. Bola za ním bolesť. „Nabudúce," prehovorila prázdnym hlasom predtým, než sa zvrtla a zmizla v budove.

Seanovi zovrelo hrdlo. Nikdy nechcel nikomu pravdu povedať tak veľmi, ako Aryi. Ale namiesto toho si vybral zmes výhovoriek, lží a poloprávd. Aby chránil svoju rodinu, svojich priateľov... a najmä seba. Naivne si myslel, že by to mohlo fungovať. A keď si napokon mal vybrať – Arya alebo Jake, pravda alebo rozchod... bol v tom príliš hlboko na to, aby povedať jej pravdu vôbec bola možnosť. A nech by si zvolil čokoľvek, tak či tak by jej zlomil srdce.

Nech mala Arya na jazyku akúkoľvek otázku, než odišla – neopýtala sa ju. Nemalo to zmysel. Čokoľvek by jej povedal, aj keby to bola pravda, už by mu neverila.

S povzdychom sa obrátil späť k Salme, ktorá ho skúmala pohľadom. S Aryou sa vysporiada neskôr. Teraz chcel stráviť každú voľnú sekundu so svojou sestrou.

„Poď so mnou," povedal Salme a zamieril k svojmu autu. Odomkol a podržal Salme dvere. Keď napokon nastúpil tiež, znovu sa na ňu mimovoľne na moment zadíval. Mal toľko otázok, ale väčšmi než čokoľvek iné potreboval vedieť, že je v bezpečí. „Čo ti Chiara povedala?"

„Bola spokojná s vykonanou prácou," odvetila Salma. Z vrecka vytiahla zapaľovač a začala sa s ním hrať. „Zajtra poobede odlietam do Talianska. Dovtedy môžeme byť spolu. Zajtra pre mňa niekoho pošle."

Salma ho pozorovala s neskrývanou zvedavosťou a trochu zbožným pohľadom mladšej sestry. Nič iné ako úžas nad tým, že sú po tých rokoch znovu spolu, najavo nedávala. Kedysi bola príliš temperamentná a nedokázala skrývať emócie. Teraz ani nemykla brvou pri zmienke Talianska, hoci Seana to vo vnútri zožieralo – a mal tušenie, že ani jej to nie je také ľahostajné, ako dávala najavo.

V priebehu týždňa sa nečakane dostala z päťhviezdičkového pekla do Ameriky. A napriek tomu, jediným znakom, že niečo nie je v poriadku, bolo naoko lenivé, rytmické šťukanie zapaľovača.

Nebola tou istou osobou, ktorú pred rokmi poznal. Pravdepodobne sa od nej viac líšila, než koľko s ňou mala spoločného. Ten fakt Seanovi lámal srdce. Ak by našiel spôsob, ako ju z basy dostať skôr...

Zhlboka sa nadýchol a pridal plyn. „Dvadsaťštyri hodín," vydýchol s nevôľou. „Ako by si ich chcela využiť, sestrička?"