So Seanom často vtipkovali o tom, že jej ústa raz budú koncom jej kariéry. Ale nikdy tomu nebolo tak blízko, ako v ten moment.

Torresove oči blčali potlačovaným hnevom, ako sa snažil zachovať si profesionálnu tvár. Cez stisnuté zuby nasal do pľúc vzduch a chcel čosi povedať, no prerušilo ho vibrovanie jeho vlastného mobilu. Zamrmlal si popod nos čosi, čo mohla byť nadávka, a vytiahol ho z vrecka nohavíc. „Áno, Mike, budem tam," zdvihol bez toho, aby pozrel na displej, a nespúšťal zrak z Lydie. V hlase mu zaznievalo ľahké podráždenie, no oči hovorili, že čoskoro bude mať Sean na stole ďalšiu vraždu. Tú jej. „Dvadsať minút. Odchádzam z práce." Zložil a preletel pohľadom z Lydie na Seana a Aryu. Vzápätí sa však jeho modré oči znovu ustálili na Lydii.

„Zajtra o ôsmej budete v mojej kancelárii," sykol, prepaľujúc sa očami skrz jej lebku. „A prídete včas. Nielen do mojej kancelárie, ale aj do práce. Každý jeden deň. Je to jasné?"

„Áno, inšpektor Torres," prehovorila so stiahnutým hrdlom. Na viac sa nezmohla.

Torres sa pohol z prahu dverí a bez slova ju obišiel. Neodvážila sa obzrieť, no počula otváranie chladničky a krátko na to sa okolo nej Torres mihol znovu – tentoraz s troma fľašami luxusného šampanského. „Pekný večer," dodal chladne, keď okolo nej prechádzal.

Ešte minútu ani jeden z nich nedýchal. Napokon za sebou Lydia zachytila rázne kroky a vzápätí sa v jej zornom poli objavil Sean. Vykukol z dverí, zavrel ich a zabodol zlostný pohľad do Arye. „Čo som hovoril o tých dverách?!"

„Nuž, hádam, že je čas vypadnúť," zamumlala Arya. So šálkou kávy v ruke zamierila k Lydii. „Nemaj obavy, nevyhodí ťa. Z toho, čo som počula o poschodie vyššie, už tak si namútil zlú karmu medzi seberovnými. Vyhadzovanie detektívov prvý týždeň v pozícii by vyzeralo najhoršie pre neho.

Okrem toho, som si celkom istá, že nejaké z tých klebiet sa k nemu už dostali. A sú založené na pravde, čo ho pravdepodobne škrie najviac. Bola si len prvá, koho to počul povedať nahlas."

„Nuž, ďakujem veľmi pekne," zamručala Lydia. „Nemusí ma vyhodiť, ale to neznamená, že mi nebude zo života robiť peklo."

„Myslím, že peklo nám tu bude robiť všetkým," reagoval Sean. „Nepremýšľaj nad tým príliš. Už s tým nič nenarobíš. Vyzeralo to, že ide čosi oslavovať. Pri troche šťastia sa spije pod obraz boží a zajtra si na teba ani nespomenie."

„Myslíš, že ten upätý idiot vie, čo znamená odviazať sa?" nadvihla Arya obočie.

Sean sa zamračil a zazrel na ňu. „Ty si ešte tu?" zamručal a otvoril jej dvere.

Arya mu ukázala prostredník a vypochodovala z kuchynky. „Zajtra sa zastavím," povedala ešte Lydii, než zmizla za rohom.

„Toto bude príšerné," zaskučala Lydia a prstami si prehrabla vlasy. „Buď ma zajtra vyhodí, alebo mi to dá poriadne vyžrať." Toto nebolo niečo, čo by ktokoľvek prehryzol. A z toho, čo o Torresovi doteraz počula, rozhodne to neprehryzne on.

Sean ju ľútostivo pozoroval. Dobre vedel, že to schytala za všetkých troch. „Bež domov, daj si vaňu a pohár vína a nechaj Torresa na ráno. A hlavne cestou nikoho nezraz."

„Ale čo tie papierovačky a-," začala zmätene, ale Sean ju prerušil mávnutím ruky.

„Ja to dám dohromady, nikam sa dnes neponáhľam. Len mi tu nechaj svoje poznámky."

Lydia mu omráčene podala poznámkový blok. Bola natoľko vykoľajená, že aj otázku na Seanovu údajnú frajerku nechala plávať. „Ďakujem, Sean, naozaj. Oplatím ti to."

„S tým rátam," žmurkol a zasunul si zápisník do vrecka. „Tak bež už, vidíme sa ráno."

•••

Na Tylera si Lydia spomenula, až keď z križovatky zazrela otvorený balkón vo svojej obývačke. „Dopekla," zamrmlala si pre seba a odbočila k vstupu do podzemnej garáže.

Cestou výťahom si v mysli premietala prázdnu chladničku, make-up na kuchynskom stole a ďalších tucet vecí, ktoré nerátali s príchodom Tylera – alebo kohokoľvek iného – do jej domácnosti.

Lydia sa zamračila, keď jej po otvorení dverí do nosa vrazil sladkastý dym. Zavrela za sebou a nasledovala dym za zdrojom. Pri pohľade, ktorý sa jej naskytol, jej klesla sánka. Drake a Tyler sedeli na gauči s nohami na konferenčnom stolíku, na ktorom sa okrem iného kopilo niekoľko škatúľ od pizze, a sledovali wrestlingový zápas. A akoby mimochodom si z jej vázy spravili popolník.

„Čo sa tu, kurva, deje?!"

Tyler sa strhol a vzápätí sykol od bolesti. Obrátil sa za jej hlasom a ticho zanadával. „Tuším si hovoril, že určite nepríde skôr ako o siedmej," zagánil na Drakea.

Drake vyzeral byť rovnako prekvapený. „To som si aj myslel," uchechtol sa a potiahol z cigarety. „Ahoj, Lydia. Čo tu robíš tak skoro?"

Jeho otázka vyvolala u Tylera záchvat smiechu, čo zas vyvolalo vlnu skučania, keďže jeho rebrá rázne protestovali.

„Drake!" okríkla suseda a mávla rukou smerom k Tylerovi. „Od neho sa toto dalo čakať, ale ty?! Mal si naňho dávať pozor, a nie sa sfajčiť s ním! Potrvá tak tri dni, kým tú trávu vyvetrám. Okrem toho – tráva a analgetiká?!"

Drake bezmocne pokrčil ramenami. „Mám dosť sebazáchovy na to, aby som sa nesnažil stavať do cesty naštvanému boxerovi. Snažil som sa mu dohovoriť. Ale! Tú trávu vytiahol z tvojej kúpeľne. A veru to nie je zanedbateľné množstvo," zasmial sa a ukázal na pollitrovú sklenenú fľašu takmer do polovice naplnenú sušenými rastlinami. „Čo nám na to povieš, detektívka?"

Lydia pootvorila ústa a znovu ich zavrela. Chvíľu mlčky zízala na fľašu, ktorá spočívala nedotknuto na dne záchodovej nádrže na vodu tak dlho, že na ňu úplne zabudla. Skrýša, ktorú jej kedysi dávno ukázal Tyler.

„Už je to nejaký ten rok, čo som skončila," odsekla Drakeovi a zamračila sa na Tylera. „Netvrdil si, že si prestal tiež?"

„Uhm. Tri roky. A potom prišiel New York," odvetil Tyler a mykol ramenami.

Lydia ho chvíľu skúmala pohľadom. Poznala ho dosť dobre na to, aby vedela odhadnúť, kedy tú ľahostajnosť predstiera. Čo, dopekla, sa za tých osem dní, odkedy ho videla v Londýne, zmenilo?

„Zahaste to," prikázala chlapom na gauči a vzala zo stola sklenenú fľašu. Zamierila do kúpeľne a chvíľu so sebou zvádzala boj, čo s trávou spraviť. Nemala v pláne sa vrátiť ani len k občasnému jointu, a Tylerova prítomnosť tomu dvakrát nenapomáhala. Nehovoriac o tom, že ho v tom rozhodne neplánovala podporovať. A predsa mala ťažké srdce, keď obsah fľaše sypala do záchoda.

Tylerov zamračený výraz jej prezradil, že dobre vedel, čo z trávou spravila. Ukázala mu prostredník a otvorila balkón ešte viac, než už bol.

Lydii poskočilo srdce, keď otvorila pizzovú škatuľu na kuchynskej linke a zazrela nedotknutú pizzu Hawaii. „Táto je pre mňa?"

„Kto iný by to jedol," doberal si ju Drake a vstal. „Nuž, rád som sa zdržal, ale ešte mám nejakú prácu. Súdiac podľa toho, čo som videl, tvoj pacient určite prežije."

Lydia sa pri pohľade na Tylera iba uchechtla. „Ďakujem, Drake. Máš to u mňa. Hoci toto," gestom zahrnula obývačku, „môj dlh minimálne o čosi zmenšuje."

„To asi áno, uznávam," Drake ju oslnil dvoma dokonale rovnými radmi zubov. „Dobrú chuť. A pekný večer. Rád som ťa spoznal, Tyler. Hádam, že sa nevidíme naposledy."

„Ja tiež," kývol mu Tyler.

Lydia vyprevadila Drakea k dverám a zamkla za ním. Po tom, s čím sa stretla nielen v práci, ale aj vo vlastnom živote, zamykala vždy veľmi dôkladne. Vzápätí napochodovala späť do obývačky a vypla telku.

„Hej, ja som to sledoval!" protestoval Tyler a natiahol sa za ovládačom v jej ruke, no uhla. A on momentálne naozaj nebol v stave zápasiť oň.

„Ako ti je? Čo tá noha?" spýtala sa Lydia a s pizzou sa usadila do kresla. „A tým myslím naozaj."

Tyler sa nad jej dodatkom pousmial. „Noha sa má podstatne lepšie. Podľa Drakea to bolo asi len nepríjemne narazené. Rameno bolí ako sviňa aj skrz analgetiká a rebrá hrajú všetkými farbami. Na vážnu ujmu to ale nevyzerá. Iba ak na psychickú."

„Čo robíš v New Yorku, Tyler? A tentoraz nehovor, že dovolenkuješ. Čo sa stalo? Neverím, že by si len tak odišiel dovolenkovať týždeň po tom, čo Bella pochovala svojho brata. Ty nie."

Tyler zaťal sánku. „Stavím sa, že si sa celý deň nemohla dočkať chvíle, keď to zo mňa vypáčiš," zahundral a siahol po otvorenej plechovke piva. „Je to... komplikované."

„Tak to zjednoduš," odvetila Lydia jemne a skúmala Tylera pohľadom. Čokoľvek to bolo, zožieralo ho to. A keď Drake odišiel, nesnažil sa to už ani skrývať. „Ako to Bella zvláda? Stalo sa niečo?"

Tyler sa rozchechtal. „Stalo sa toho priveľa," odvetil horko. „Bella... netuším, ako to zvláda. Čosi... sa v Londýne odohralo. Odísť z Londýna bolo v pláne, New York bol horúcim adeptom na to, kam by sme šli. Ale veci sa zmenili. Smrť jej brata zamiešala karty. To, na čom sme pracovali, sme ale aj tak dotiahli do konca. Len to nešlo tak hladko a tak úspešne, ako sme očakávali." Nájsť zmysel v jeho kryptickej odpovedi nebolo ľahké, ale Lydia vedela, že ak niečo povedať nechce, nevypáči to z neho, nech by sa snažila akokoľvek. „Len čo to bolo možné, Bella zmizla do Neapolu. Bez slova. Nedvíha mi, neodpisuje, dokonca si to ani neprečíta. Viem, kde je, aj že je relatívne v poriadku, ale dožiera ma to ticho. Odstrihla všetkých. Nie je to prvý raz, čo sa takto odmlčala od priateľov, ale nikdy nie odo mňa. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že mi to kladie za vinu."

Lydia položila pizzu bokom a naklonila sa bližšie k Tylerovi. „Čokoľvek sa stalo, nemyslím si, že ti to Bella kladie za vinu. Som si celkom istá, že to kladie za vinu sebe. Prehra a výhra sú pre ňu čiernobiele entity. Buď vyjde všetko tak, ako chcela, alebo to nie je výhra. Ale realita čiernobiela nie je. Myslím, že je pre ňu ťažké priznať a akceptovať, že niektoré veci nemožno predvídať. Že nech sa akokoľvek snažíš, nikdy nepokryješ všetky možné situácie. Povedala by som, že Bella potrebuje čas, ticho a samotu, aby to spracovala."

„Keď stráviš pol života krytím niekomu chrbát, s vedomím, že ak by sa niečo dialo, máš možnosti, ako zasiahnuť... Nemať informácie z prvej ruky a tápať v tme je ako nočná mora." Tyler povzdychol a prstami si vošiel do vlasov. Na moment sa zarazil, akoby nenašiel to, čo čakal, že nájde – očividne sa so svojím novým účesom ešte nezžil.

„Niekto nás zradil," prehovoril po chvíli. „Primárny cieľ to síce nenarušilo, ale to nemení nič na tom, že nás zradil a okradol Bellu o čosi pre ňu veľmi podstatné. Človek, ktorému som veril, že mu na Belle záleží. Že ju udrží v bezpečí, ak by som ja nemohol. Dokonca aj ona, čo si k sebe nikoho nového nepripustí, ho začínala mať rada. A o to viac ju to zasiahlo – pretože si nepochybne myslí, že to mohla predvídať. Kurva, aj ja si chcem povedať, že som to mohol predvídať. Ale nevidel som to. Nevidel som prichádzať vôbec nič. Nikdy by som to nečakal, nie od neho." Lydia mlčky sledovala, ako Tylerova frustrácia plynule prechádza do zlosti a nenávisti. „Bol mi ako mladší brat."

Lydia sa zhlboka nadýchla a potlačila náhlu túžbu zapáliť si. „Bratia sú preceňovaní," zamumlala si popod nos.

Tyler to zachytil a pery sa mu skrútili v pobavene-hnevlivom úškľabku. „Tvoj brat nebol práve ideálnym príkladom brata," odsekol Tyler a so syknutím vstal. „A vlastne ani človeka, keď už sme pri tom."

Lydia neodporovala. Po chrbte jej prebehol mráz, keď sa jej vybavili Kyleove bledomodré oči a mrazivý úškrnok. Prstom neprítomne prešla po výraznej jazve, ktorá sa jej ťahala po ľavej strane brucha. Jej rodina nebola ideálnym príkladom ničoho dobrého.

Tyler si napustil pohár vody a dokríval späť k gauču. „Nevedel som, kam ísť," vrátil sa k Lydiinej pôvodnej otázke, „tak som šiel sem, dúfajúc, že ak už nič iné, aspoň si zarobím nejakými zápasmi a zároveň tým vybijem zúrivosť, ktorá ma zadúša. No, ale to rameno nevyzerá, že bude v najbližšej dobe spolupracovať dosť na to, aby sa tie plány naplnili."

Lydia potlačila nepríjemné spomienky a pousmiala sa. „Chcela by som povedať, že ma to rameno mrzí, ale takto aspoň nezmasakruješ niekoľko ľudí, ktorí s príčinou tvojho hnevu nemajú nič spoločné."

Tyler sa uškrnul. „Ale, ale, nehraj sa na anjela. Milovala si sledovať ma, ako zápasím."

Milovala. Lydia mu úsmev opätovala, no pri tom slove ju pichlo v hrudi. Milovala nielen sledovať ho pri zápasení. Roky doňho bola zamilovaná, zatiaľ čo on mal oči vždy iba pre Bellu. Lydia sa cez neho preniesla, ale tá druhá časť sa rokmi ani o kúsok nezmenila. Bella stále bola jeho prioritou.

Kedysi si s Tylerom boli veľmi blízki. Bola tam pre neho, kedykoľvek potreboval. Tyler jej nikdy nič nesľuboval. Vedela, do čoho ide, keď sa spolu zaplietli, ale ani to jej nezabránilo zamilovať sa doňho. A keď po dlhom čase konečne pochopila, že naozaj nemajú žiadnu spoločnú budúcnosť, odišla do Ameriky. Dívať sa na niečo, čo nemohla mať, pre ňu bolo príliš bolestivé. A ako sa ukázalo, tých tritisíc míľ medzi nimi naozaj pomohlo, aby to prebolelo.

Už nebol iba sexi motorkárom s ochranárskymi sklonmi, ktorý ju zakaždým odpútal od jej vlastných problémov a rozosmial. Teraz ho videla takého, aký skutočne bol – nedokonalého, strateného, túžiaceho po niečom, čo nikdy nemohol mať.

„Tak," vyrušil tok jej myšlienok Tyler. Venoval jej úsmev, ktorým sa snažil prekryť vlastnú nepohodu spôsobenú tým, čo jej práve povedal. „Teraz mi povedz, aký si mala deň ty, detektívka."

•••

„Musí s tebou byť niečo zle, keď si slobodný a v štvrtky opúšťaš prácu až po zotmení," skonštatoval Scott, keď nasadol na miesto spolujazdca Seanovho SUV. Starší detektív zahodil ohorok cigarety a zavrel dvere. „Keď ťa doma čaká nahnevaná manželka a traja tínedžeri, je to celkom pochopiteľné," pokračoval pobavene a pripútal sa, zatiaľ čo Sean opúšťal parkovisko okrsku. „Štvrtky sú také malé piatky. Až budeš mať ženu, bude ťa čakať krížový výsluch aj po pive s kamošmi, ktoré si zabudol vopred zmieniť. Potom budeš ľutovať, že si tieto večery nestrávil v opojení dobrého alkoholu a dobrého sexu."

Sean iba pobavene odfrkol. „Nie som tak zúfalý, aby som si dobrý alkohol a dobrý sex mohol dopriať iba v štvrtkové a piatkové večery," odbil Scotta a pridal plyn. „Mimochodom, vynechal si časť o tom, že ťa doma aj o tomto čase bude čakať pripravená večera."

„Hej. Pravdepodobne otrávená. Mal som dnes opraviť práčku, už to odkladám týždeň."

Sean sa zaškľabil. „Veľa šťastia," uchechtol sa a zamieril s autom k chodníku. Scott býval hneď za rohom, čo bolo sotva tri kilometre od okrsku. Ráno zvykol do práce chodiť peši a po skončení obvykle niekoho ukecal, aby ho zviezol. Nebolo to prvý ani posledný raz, čo ten údel padol na Seana.

„Budem ho potrebovať," súhlasil Scott pobavene a vystúpil. „Pekný nudný a osamelý večer, Ward. Vidíme sa zajtra."

Scott zaplesol dvere auta a Sean sa znovu zaradil do premávky. Pôvodne nemal v pláne zdržať sa tak dlho, ale keď už sa do toho pustil, veľmi rýchlo sa utopil v podrobnostiach prípadu a možných scenároch deja. Nebolo to prvý raz, čo stratil pojem o čase.

Ale nebolo to tak úplne iba o práci. Ďalším dôvodom bola pokazená klíma v jeho byte. A v neposlednom rade tu bola istá žena, od ktorej sa mal držať ďalej. Že jeho načasovanie nevyšlo však pochopil až v momente, keď po vystúpení z výťahu, takmer vrazil do o hlavu nižšej brunety s čokoládovými očami. Pery sa jej roztiahli do úsmevu, keď ho zbadala.

„Práve teba som tu hľadala," prehovorila zamatovou španielčinou a skočila pohľadom zo Seana na plastovú nádobu na jedlo, ktorú držala v rukách. „Nezastavil si sa dnes, tak som myslela, že by večera mohla zájsť za tebou."

Sean sa takmer zasmial nad dvojzmyslom, ktorý visel vo vzduchu. No namiesto toho pohľadom preletel chodbu, aby sa uistil, že sú sami. „Poď ďalej," navrhol jej s úsmevom a vylovil z vrecka kľúče od bytu.

Nemal to robiť. Vedel to. Vedel to teraz, vedel to na začiatku, vedel to každý skurvený raz, keď sa topil v tých čokoládových očiach.

Pravidlo číslo jedna: nepleť do toho emócie, znel mu v hlave Jakeov hlas, zatiaľ čo za Camillou zamykal. Kútikom oka sledoval vlniace sa krivky pod saténovými šatami, keď mierila ku kuchynskej linke. Nečujne ju nasledoval a pery sa mu zvlnili do úsmevu, keď zacítil jej kuracie enchiladas. To ale nebolo to, na čo mal v danú chvíľu najväčšiu chuť.

Neklaď otázky, nehľadaj si medzi nimi kamošov, nespávaj s nimi, a najmä sa, pre Kristove rany, nezamiluj.

Camilla sa otočila k nemu a lakťami sa oprela o linku, sledujúc, ako sa približuje. Plné pery sa zvlnili do úsmevu, keď došiel až k nej, vzal jej tvár do dlaní a lačne ju pobozkal. Nedokázal jej odolať, a ona mu to rozhodne neuľahčovala.

Mal na ňu a jej rodinu dávať pozor, držať ich od problémov. Ak by sa držali v ústraní, nepútali na seba pozornosť, boli by neviditeľní. Nepodstatní. Až kým veci nebudú pripravené. Namiesto toho však potenciálne namočil do problémov nielen Camillu, ale aj seba. Bolo to riskantné pre nich oboch. On bol detektív a Camilla... Ak by niekto zistil, kto Camilla je – kto by mu uveril, že o tom nevedel? Ilegálna imigrantka a detektív. Čo by povedala, ak by ju vypočúvali? Alebo – čo by nepovedala, ak by šlo o budúcnosť a bezpečie jej rodiny? Čo by to spravilo s ním? S kariérou, životom, všetkým, čo si v Štátoch posledných pätnásť rokov budoval?

Ak by raz vyšlo na povrch, čo sme spravili – čo sme spravili ako príslušníci polície – mali by sme postarané o celu na tri životy, odpovedal mu v spomienkach Jakeov hlas.

„Nikto sa nič nedozvie, Sean," prehovorila Camilla potichu, akoby mu čítala myšlienky. „Uistila som sa, že ma nik nevidel. Nikdy by som ťa neohrozila. Po tom, čo si pre mňa a moju rodinu spravil..."

„Ja viem," odvetil láskavo a prstami jej prešiel po líci. Následne ju pobozkal, skôr, než stihla zazrieť pochybnosti, ktoré ho nahlodávali zvnútra.

Vedel, že hovorila pravdu, že to v ten moment myslela vážne. No vedel tiež, že ak niekto nadobudne čo i len podozrenie... nenechali by ju ísť, kým by nezískali pravdu. A pravda... pravda bola v tomto prípade veľmi nebezpečná vec. Pretože ona síce vedela iba jeho meno, no on ich vedel desiatky. A ľudia nad ním preferovali odstrániť slabé články reťaze ešte predtým, než sa stali hrozbou.

•••

Sean so slastným povzdychom oblizol posledné stopy omáčky z vidličky a položil tanier na nočný stolík. Na toto by sa dalo zvyknúť, pomyslel si s pohľadom upretým na Camilline prsty brázdiace jeho nahý hrudník. Pootvoril ústa, aby jej poďakoval, no kým stihol prehovoriť, rozozvučal sa mu mobil. S povzdychom venoval Camille ospravedlňujúci úsmev, naklonil sa k odhalenej bradavke a krátko ju poláskal jazykom. „Budem hneď späť," sľúbil a s mobilom v ruke zmizol v kúpeľni.

Už pri pohľade na číslo na displeji ho uvoľnenosť prešla. „Prosím?" ozval sa stroho.

„Pekný večer, detektív," ozval sa na druhom konci známy ženský hlas. „Alebo teda noc. Dlho sme sa nevideli. Čo keby si sa zajtra zastavil? Veď vieš kde. Mám pre teba prácu, okrem iného."

Seanovi po chrbte prebehli zimomriavky. Chiara ho nemohla vystáť, trpela ho iba kvôli Jakeovi. Ale Jake bol mŕtvy. Od pohrebu ju nielenže nevidel, ale bol tiež odstrihávaný od všetkých informácií, pokiaľ nebolo nevyhnutné, aby ich mal. Teraz mu volala osobne a niečo potrebovala. Sean si bol viac než istý, že ak by bol ktokoľvek iný, kto by to mohol spraviť, Chiara by na neho ani len nepomyslela. Čo bolo tak dôležité, že to stálo za to, aby prehryzla svoju nenávisť? A najmä: čo potrebovala od detektíva? Pretože to bolo jediné, čím pre nich mohol byť nenahraditeľný.

„Akú prácu?" spýtal sa ostražito.

Chiara sa zasmiala. „Neboj sa, je to dosť jednoduché na to, aby si to nepokazil. Budem ťa čakať o štvrtej. Ak všetko vyjde, oplatím ti to prekvapením. Napoviem ti, pre väčšiu motiváciu: týka sa to Salmy."

Sean zmeravel. „O čom to hovoríš, Chiara?" sykol. Naposledy svoju mladšiu sestru videl naživo pár minút predtým, než ju obvinili z vraždy, ktorú nespáchala. Všetky jeho žiadosti o návštevu boli zamietnuté a v Mexiku boli jeho právomoci detektíva na bode mrazu.

Chiara sa spokojne zasmiala. „Zajtra, detektív. Nemeškaj."