„Čakal som, že dnešok bude deň, kedy konečne prídeš na čas," zaznel z reproduktoru Seanov pobavený hlas. „Rozhodne skvelý prvý dojem na nového šéfa."

Lydia zaškrípala zubami a pridala plyn, keď sa auto pred ňou pohlo. Kombinácia newyorskej premávky o ôsmej ráno a nechute vstávať pred deviatou vyúsťovala do meškania takmer každé druhé ráno. Inšpektor Reynolds, hlava oddelenia vrážd NYPD pre Brooklyn, kde Lydia pracovala, jej tie neskoré príchody toleroval, pokiaľ si ich patrične odpracovala a aspoň na miestach činu bola načas. Reynolds však odchádzal do dôchodku a o jeho nástupcovi sa toho veľa nevedelo. Jediné, čo Reynolds prezradil, bolo, že neskoré príchody nový inšpektor tolerovať rozhodne nebude.

„Už si ho videl? Ako pôsobí?" Lydia nemala príliš vysoké nároky. Na začiatok stačilo, aby to nebola žena. To sa, našťastie, splnilo. Jej vzťahy s bývalými šéfkami nikdy ani omylom nepresiahli bod mrazu. Preferovala pracovať s mužmi – často to bolo omnoho jednoduchšie. Odjakživa bola v obklopení opačného pohlavia a naučila sa fungovať medzi mužmi lepšie, než medzi ženami. Svoje ženské priateľky mohla spočítať na prstoch jednej ruky a stále jej ostával dostatok voľného miesta.

„Nevidel, stále sú s Reynoldsom zalezení v kancli. Dokonca sa ukázal aj zástupca komisára. Buď taká láskavá a dotiahni sem skôr, než odtiaľ vyjdú. Posledné, čo potrebujem, je žehliť tvoje maléry."

„Ale no tak, platím karamelovým latte. Celý týždeň. Len moju neprítomnosť nejako zakecaj, ak si niekto všimne, že chýbam."

„Akoby som pri tebe mal na výber," zamručal Sean. „Bolo by načase zmeniť partnera."

„Nuž, máš celkom biedny výber. Pedant Richie? Ukecaná Tara?"

„Akoby si ty niekedy čušala," zasmial sa Sean tlmene a Lydia počula, ako na druhej strane usrkol z kávy. „Ešte je tu Caroline, okrem iných."

„To by si mi nespravil!" zvolala Lydia urazene a šliapla na plyn, keď auto pred ňou zrazu odbočilo. Sean vedel, že ju nemohla vystáť, aj keď netušil, prečo vlastne.

Lydii sa vybavil očarujúci, zmyselný úsmev vysokej brunetky, ktorá mala pod palcom prevažne prípady, kde bolo podozrenie na prepojenie so zločineckými skupinami. Bola krásna, vtipná a vo svojej práci vražedná. Riešila prípady s neomylnosťou, ktorá Lydiu miestami desila. Držala si Caroline tak ďaleko od tela, ako to len šlo. Boli veci, ktoré o Lydii nikdy nesmeli vyplávať na povrch, a presne osoba ako Caroline mala potenciál ich odhaliť. Našťastie, ich okruhy bližších priateľov na pracovisku sa veľmi nepretínali. Lydia vedela, ako vyzerá potenciálna hrozba, a ešte lepšie, ako sa jej vyhýbať.

Lydia siahla po silnej káve v stojane medzi sedadlami a skrútila volant doprava, v snahe využiť bočnú uličku na obídenie zápchy. Počula, ako sa Sean na druhom konci uchechtol a nadýchol k odpovedi, ale čo chcel povedať sa už nedozvedela. Spoza zaparkovanej dodávky sa zrazu vynorila postava. Lydia šliapla na brzdu a pustila s prstov plastový pohár s kávou, ktorá sa následne rozprskla po bielom interiéri jej auta. To ale nebol najväčší problém.

Brzdy zabránili tomu, aby muža na ceste zvalcovala, no auto už nestihlo ubrzdiť úplne. „Preboha," vykríkla, keď auto vrazilo do muža, ktorý si ho všimol v poslednom zlomku sekundy. Autom trhlo a Lydii v ušiach zadunel tupý úder. Muž preletel cez kapotu a skotúľal sa po strane auta.

Lydia s nadávkami a srdcom až v hrdle vystúpila a obehla auto. Pohľad jej padol na mohutný chrbát muža, ktorý cez zaťaté zuby chrlil španielske nadávky a snažil sa vyškriabať do sedu. Po chrbte jej prebehol mráz. Ten hlas sa jej zdal zvláštne povedomý.

„Preboha, ste v poriadku?" vyhŕkla Lydia, potlačujúc hrôzu vo vlastnom hlase a podišla bližšie. „Nehýbte sa, môžete byť vážne zranený. Zavolám záchranku, nemocnica je len kúsok odtiaľto."

Muž ju nepočúval a podarilo sa mu posadiť. „Žiadnu záchra-," zavrčal, otáčajúc sa k nej, no hlas mu zanikol v hrdle. Vytreštil oči a zažmurkal. „Lydia?"

Lydia omráčene hľadela do dobre známej tváre a čokoládových očí, v ktorých snáď nikdy nevidela také prekvapenie. „Tyler?" Toto sa naozaj mohlo stať iba jej. Zo všetkých tých osem miliónov ľudí žijúcich v New Yorku, jej sa podarilo zraziť svojho ex milenca. Londýnčana.

„Ach, bože," neveriacky potriasla hlavou a pohľadom ho skenovala, zisťujúc jeho zranenia. Tylerova kožená motorkárska bunda vystužená kevlarom ho ochránila pred povrchovými zraneniami. Zaťatá sánka, krvácajúce dlane a syknutie aj pri najmenšom pohybe jej však prezrádzalo, že žiadnym zázrakom jeho pád neostal bez následkov. „Tyler, musíme ťa dostať do nemocnice. Môžeš vstať?"

„Áno. Nie," Tyler zasyčal pri pokuse pohnúť ľavou nohou. „Žiadna nemocnica. Budem v poriadku."

„Slečna, mali by ste zavolať záchranku," ozval sa hlas po jej ľavici. Lydia zdvihla hlavu a zazrela muža okolo päťdesiatky, ktorý dianie sledoval. „A políciu."

„Ja som polícia," odsekla Lydia a odopla z opaska svoj odznak. Muž i Tyler vypleštili oči. „Môžete mi pomôcť naložiť ho do auta?"

Spoločnými silami Tylera naložili na zadné sedadlo. Po podrobnejšej analýze to vyzeralo, že má vykĺbené rameno, niekoľko dolámaných rebier a nemohol preniesť váhu na jednu z nôh. Inak vyzeral byť iba dotlčený.

„Lydia?" volal Seanov ustarostený hlas, keď nasadla do auta. Úplne naňho zabudla. „Čo sa stalo?"

„Niekto mi vletel pod kolesá. Našťastie, zdá sa, že je prevažne v poriadku. Musím ho zaviezť do nemocnice. Zrejme budem meškať o čosi viac. Zavolám ti neskôr." Lydia zrušila hovor a naštartovala.

„Lydia-," začal Tyler, no nenechala ho prehovoriť.

„Viem, viem. Nechceš byť v záznamoch. Neboj sa, poznám niekoho, kto je mi čosi dlžný. Ale rozhodne ťa nenechám odkráčať v tomto stave bez toho, aby ťa niekto prezrel."

Tyler sa nepatrne usmial nad jej starostlivosťou. „Ďakujem. A ďakujem, že si ma nezabila."

Pohľady sa im stretli v spätnom zrkadle. Lydia si sekundu dovolila obdivovať karamelovú pokožku, plné pery a dravčí, nebezpečný pohľad, ktorým ju pozoroval. Lydia si Tylera pamätala výlučne s dredmi alebo drobnými vrkôčikmi, ktoré mal aj pred týždňom, keď sa stretli v Londýne na pohrebe spoločného priateľa. Teraz mu tvár lemovali na jeho štýl prikrátke kučery. S čerstvo oholenou tvárou vyzeral ešte väčšmi ako Tyler, s ktorým sa zaplietla na vysokej. Možno dokonca ešte príťažlivejšie.

„Čo robíš v New Yorku, Tyler?" spýtala sa a pridala plyn. Stále chvejúcimi sa prstami zvierala volant a pozorne sledovala cestu pred sebou. Nikdy sa za volantom necítila tak rozochvene ako po tom, čo sa práve stalo.

Tyler uhol pohľadom a uprel zrak von oknom. „Dovolenkujem."

„Nič si nespomenul, keď sme sa videli pred týždňom."

„Neplánoval som to." Lydia v jeho hlase zachytila ľahké podráždenie. Tyler bol dokonalý v maskovaní svojich pocitov. Toto rozhodne nebolo len ľahké podráždenie.

„Je tu aj Bella?"

„Nie."

Lydiino obočie vyletelo do výšky, no nič nepovedala. Postrehla, ako jeho pohľad ochladol a on sa uzavrel do seba, ako to zvykol robiť zakaždým, keď sa ho pýtala na čosi citlivé.

Bella bola jej najbližšia priateľka, no bolo to už pár mesiacov, čo sa zhovárali. Keď bola Lydia v Londýne, Bella bola ako duch. Prehodili spolu sotva pár viet. Náhla smrť jej nevlastného brata ju zložila.

S Bellou boli na vysokej spolubývajúce. Cez ňu sa spoznala s Tylerom. Bol u nich na byte častejšie ako doma. Vždy jej bol nablízku, chránil ju. Lydia uvažovala, čo sa muselo stať, že ho to prinútilo ujsť až do New Yorku. Bola si istá, že len tak by neodišiel. Nie bez Belly.

•••

„Ty si ho zrazila, a on ešte žije?" zatiahol Drake neveriacky a zmizol v spálni. Vrátil sa s malou baterkou. Tyler sykol, keď mu svetlo zasvietilo do očí, ale nijak inak neprotestoval. „Veď jazdíš, akoby si patrila k diaľničnej hliadke, nie k detektívom."

„A rozhodne to nebola slabá rana," odfrkol Tyler.

„Pri tom, ako som sa ponáhľala, buď rád, že z teba nie je fašírka," reagovala Lydia. Prekrížila si ruky na prsiach a posadila sa na opierku kresla.

Drake bol prvý človek, ktorého v New Yorku spoznala. Býval v byte oproti tomu jej a keď práve nepracoval ako chirurg na urgentnom príjme, pomáhal prípadom na hrane zákona, ktorí by do nemocnice vkročili len cez vlastnú mŕtvolu. K tým patril aj Tyler.

Odkedy Lydia Drakeovi zachránila krk, keď ho prepadol postrelený drogový díler a ohrozoval jeho malú dcéru, vzájomná ignorácia a zdvorilé úsmevy sa premenili na priateľstvo, láskavosti a občasné filmové večery.

Veterina na prízemí budovy, kde ordinoval Drakeov starší brat, bola v Drakeových rukách plnohodnotnou operačnou sálou. Počas pracovných hodín tam však nemal čo robiť, a tak si museli nateraz vystačiť s nemalými zásobami medicínskeho vybavenia v jeho byte. Stále sa to však nedalo ani len porovnávať s Tylerovými kamošmi, ktorí v Londýne poskytovali podobné služby.

Len čo Drake Tylerovi pomohol vyzliecť tričko, Lydia opustila miestnosť. Ani pohľad na Tylerovo dokonalé telo nevyvážil nevoľnosť pri pohľade na vykĺbené rameno. Zvládla pracovať v prítomnosti mŕtvoly v pokročilom štádiu rozkladu, ale toto nie.

Ten čas využila na zavolanie Seanovi. Zdvihol takmer okamžite. „Čo, dopekla, sa stalo? Si v poriadku?"

Lydiu starostlivý tón kolegu prekvapil. Sean zvládal väčšinu situácií so stoickým pokojom a sarkazmom. „Ja som v poriadku. Tyler – chlapík, ktorého som zrazila – z toho vyviazol pomerne naľahko, hoci má vykĺbené rameno a zrejme aj pár zlomených rebier. Som s ním... v nemocnici."

„Kriste, Morganová," povzdychol Sean. „S tebou sa človek rozhodne nenudí. Auto bolo tvoje, alebo pracovné?"

„Moje."

„Ešteže tak. Nevieš si predstaviť tie papierovačky, keby nebolo. Už z faktu, že si niekoho zrazila v čase, keď už si oficiálne mala byť v práci, budeš mať malér."

Lydiu zamrazilo. „Kde si?"

„V kancli, kde asi?"

„Sám?"

„Áno," odvetil podozrievavo. „Čo je?"

„Mohol by si si to nechať pre seba a ušetriť mi ten malér? Zhodou náhod toho chlapíka dobre poznám. Nechcem, aby mal problémy, má ich aj bez tohto dosť."

„Lydia," zaúpel Sean tlmene. „To nemyslíš vážne."

„Prosím. Prvý a posledný raz, čo ťa o niečo takéto žiadam. Oplatím ti to, ako len budeš chcieť, sľubujem."

Na druhom konci bolo niekoľko sekúnd úplné ticho. „Toto karamelovým latte nevykúpiš, je ti to jasné?" prehovoril Sean napokon mrzuto. „Prečo ja musím zakaždým dostať za partnera niekoho, kto skáče z maléru do maléru?"

„Si úžasný," zvýskla Lydia a pery sa jej roztiahli do úsmevu. „Čo ten nový šéf?"

Lydia počula pohyb na druhom konci a následne zatváranie dverí. „Šéf sa volá Patrick Torres," odvetil Sean a usrkol z kávy, „a už teraz ti môžem povedať, že ho nebudeš vedieť vystáť. Ja mám čo robiť, a to som s ním strávil v jednej miestnosti tak tridsať minút. Díval sa na mňa ako rímsky cisár na plebejca, a pritom je asi tak v mojom veku. Je to jeden z tých upätých, arogantných ja to viem najlepšie exotov. Pozitívna správa pre teba – nikoho, a už vonkoncom nie jeho, nezaujímalo, že tu nie si."

„To znie naozaj úchvatne," povzdychla Lydia. „Čo-," začala, no nedopovedala, keď z obývačky vyšiel krívajúci Tyler. Tvár mal poblednutú a zatínal zuby od bolesti, no napriek tomu kráčal.

„Lydia, prosím, nalej mu trochu rozumu. Môže mať otras mozgu alebo vnútorne krvácať. S tým mu tu momentálne nepomôžem. Potrebuje aspoň pár dní naozaj odpočívať, ideálne pod dohľadom. Lekárskym."

„Zavolám ti ešte," povedala Seanovi a zrušila. „Prepáč, Drake, ale nemyslím, že ho niekto dostane do nemocnice. Nemá ich rád." A tiež nemal rád pocit bezbrannosti, ktorému sa vystavoval dobrovoľným pobytom vo verejnej inštitúcii nadopovaný liekmi. „Dohliadnem naňho." Zrazu dostala nápad. Obrátila pohľad k Tylerovi. „Kde si tu ubytovaný?"

Tyler sa uchechtol. „Mal som dnes ráno v pláne vypadnúť z mesta. Takže... nikde."

„Perfektné," usmiala sa Lydia. „V tom prípade môžeš pobudnúť nejaký čas u mňa, kým sa nedáš dohromady. Drake tak nebude ďaleko, ak by sa tvoj stav zhoršil." A ona bude mať šancu vytiahnuť z neho, čo sa stalo v Londýne. A medzi ním a Bellou.

Tylerovi sa aj napriek bolesti pery zvlnili v úškľabku. „Si si istá, že to nebudeš zajtra ľutovať?"

„Aspoň sa na chvíľu znovu vrátim do vysokoškolských čias," uškrnula sa. Vzápätí sa obrátila k Drakeovi. „Ďakujem za tvoju pomoc. Naozaj si to vážim."

„Iba dorovnávam účty," usmial sa Drake.

Opustili Drakeov byt a Lydia odomkla dvere toho svojho. „Cíť sa ako doma," mávla rukou do bytu, ktorý, až na zariadenie, zrkadlil ten Drakeov. Než stihla viac než to, mobil v prstoch jej zavibroval. Pozrela na tri čísla v esemeske od Seana a v duchu zanadávala.

Vražda. Perfektné.