Jimin sa nenechal odradiť. Počas Yoongiho večernej rutiny potichu zišiel do kuchyne a z mrazáku vytiahol veľkú nádobu karamelovej zmrzliny. Nielenže bola skvelým liekom pre každú boľavú dušu, ale celkom účinne zvládla aj odbúrať stres.

Hneď ako sa vrátil, uvidel Yoongiho ležať na svojej polovici postele. Predstieral, že už stihol zaspať, no Jimin mu na to tak ľahko neskočil.

„Mali by sme sa porozprávať," pokúsil sa znova zabŕdnúť do rozhovoru.

„Som unavený. Nepočká to do zajtra?"

„Problémy by sa mali riešiť za pochodu," nenechal sa odbiť. „No tak, hyung. Priniesol som aj zmrzlinu. Nechceš snáď, aby sa roztopila, či?"

Yoongi si len povzdychol nad tým, že sa znova nechal obmäkkčiť Jiminovým prosebným kukučom. Po chvíli sa usadil na matraci do tureckého sedu a s vyčítavým pohľadom si privlastnil vedierko karamelovej zmrzliny.

„Dnes som stretol brata," potichu odvetil, „samozrejme, nenáročky."

„Myslíš Junkiho?" Jiminovi sa prekvapením rozšírili oči a nahol sa k nemu bližšie, aby neprepočul ďalšie slová.

„No nie, ty génius. Ja mám ešte ďalších šiestich bratov..."

„Nečerti sa toľko, len som zvedavý," zasmial sa, „nechcel som ťa rozčúliť, Yoongi hyung."

„Ja iba..." zaryl lyžicu hlbšie do zmrzliny a tvárou mu prešiel bolestný tieň. „Naozaj o tom nerád rozprávam."

„To je v poriadku," odpovedal mu Jimin. „Môžem začať rozprávať ja, ak sa na to ešte stále necítiš. Čo ty na to?"

Yoongi si ho spýtavo premeral.

„Ak dovolíš, toto si nachvíľu požičiam," odvážil sa mu vziať studenú nádobu z rúk. Dlhšie už neváhal a jedna plná lyžica skončila rovno v jeho ústach.

„Mrzí ma, že som ťa ignoroval, Yoongi. Nebolo to odo mňa pekné," smutne dodal. „Máš právo sa na mňa hnevať."

Ale...prečo?

„Keď som vtedy utiekol z pláže, čosi sa vo mne zlomilo."

„Blúdil som Pusanom niekoľko hodín a nemohol som sa primäť kráčať naspäť domov. Myslel som si, že v ten večer už viac neznesiem pohľad ako na teba, tak ani na Jihyuna. Až keď ma našiel Joowon, do nitky premoknutého a vcelku uzimeného, môj názor nabral nový rozmer. Musím uznať, že hlavnú zásluhu má na tom všetkom, pravdaže, Joo, ale..."

Bolo zvláštne sledovať, ako zakaždým výrečný a koketný Jimin nenechádzal správne slová na to, aby opísal to, čo sa v ten deň vlastne stalo.

Očami neustále blúdil po svojej izbe, ako keby sa nedokázal sústrediť na jeden konkrétny bod a opäť raz si intenzívne hrýzol do spodnej pery.

„Si taký láskavý a pokojný, a to aj vzhľadom k tomu, čo všetko som ti vyviedol. Obrátil som ti život hore nohami iba kvôli vlastným stupídnym potrebám. Až neskôr som si to začal plne uvedomovať a tá neuveriteľná ťarcha na mojich pleciach ma čoraz viac ubíjala. Pozerať sa ti do očí, aj po tom všetkom, čo som ti urobil, je pre mňa neznesiteľné. Zničil som ti predošlý život a i tak sa na mňa vieš stále usmiať. Aj tak mi vieš popriať dobré ráno a byť v mojej spoločnosti bez toho, aby si po mne zlostne zazeral. Ak by si ma nenávidel, možno by to pre mňa bolo omnoho ľahšie."

Yoongi z neho, ani v tejto chvíli, nespúšťal zrak. Nepochyboval o tom, že Jimin svoje vyznanie myslí nanajvýš úprimne.

„Sľúbil som si, že nikdy nebudem ako môj foter. A ten je plný zášti voči každému, kto nezapadá do jeho štandartov," ozval sa Yoongi po tom, čo Jimin stíchol.

Aj vďaka tomu k nemu zdvihol hlavu.

„Nebudem ti klamať, Jimin. V prvé dni som ťa mal plné zuby a cítil som k tebe strašný odpor, ale potom to zo mňa razom opadlo. Zdá sa, že toto prostredie mi dovolilo rásť najmä osobnostne a mal som dostatok času na to, aby som nad všetkým dôkladne popremýšľal. A prišiel som na to, že si dobrý človek," adresoval mu s nešikovným úškrnom a pravou rukou ho opatrne chytil za plece. „Všetci robíme chyby. Nevyčítaj si niečo, čo nemôžeš zmeniť."

„Ale ja-"

„Aj tak by som z toho domu skôr či neskôr letel. Bola len otázka času, kedy môjmu fotrovi prepne," povzdychol si, no ani na sekundu sa neprestal usmievať.

„Hyung, to je u vás až také zlé?" opýtal sa Jimin, „nedá sa to nejako vyriešiť? Musí predsa existovať nejaké-"

„Ver mi. Ak by nejaké riešenie existovalo, už by sme tu spolu nesedeli."

„Ja...Je mi to veľmi ľúto, Yoongi. Nemal som ani poňatie-"

„Je to okej," zosilnel svoj stisk. „Teraz mi to však daj. Som na rade."

Uchmatol si naspäť nádobu so zmrzlinou a taktiež do nej zaryl lyžicu, aby ju mohol konečne ochutnať. Vyzerala lahodne.

„Junki ma dnes čakal pred školou," pokúsil sa sám rozhovoriť. „Najskôr mi vyčítal, prečo sa mu neozývam a ignorujem ako jeho, tak aj našu mamu."

„A ignoroval si ich?"

„Trochu," priznal sa nerád. „Trval na tom, aby sme šli do jeho obľúbeného motorestu na koláč a kávu. Mne síce objednal len minerálku, ale to máš asi jedno..."

Jimin sa taktiež pousmial, keď si všimol, ako Yoongi zásadne odbáča od témy.

„Povedal som niečo, čo som nemal," frustrovane si prešiel voľnou rukou po vlasoch. „Bol som nahnevaný, že strká nos do môjho života práve teraz, keď sa o mňa predtým sotva zaujímal. A v slabej chvíľke som ho pripísal k nášmu otcovi. Povedal som, že je presne ako on a nikdy nebude o nič lepší. Tiež som sa zmienil aj o tom, že by som brata radšej vôbec nemal."

Jimina to zasiahlo priamo do srdca, i keď tie slová neboli venované priamo jemu. Dokázal si však predstaviť podobný rozpor medzi ním a Jihyunom. Ich súrodenecký vzťah na tom bol posledný rok biedne a nech sa Jimin akokoľvek snažil, jednoducho s ním nevedel byť za dobré.

Čo keď mi v budúcnosti povie niečo také? Ustojím to?

„Krátko po tom odišiel, ale nechal na stole toto," zo svojej tašky vytiahol bielu vizitku s logom nemocnice.

„Pracuje tam moja mama," oboznámil ho, „odjakživa som k nej mal blízko. Vraj sa trápi kvôli tomu, že ma otec vyhodil z domu a rada by ma zas videla. Myslíš si, že by som tam mal zavolať? Mal by som to skúsiť?" spýtal sa neisto.

„Že váhaš! Samozrejme, hyung. Je to predsa tvoja mama. Ja byť na tvojom mieste, už by som tam volal aspoň dvadsaťkrát!" vychŕlil naňho tak rýchlo, že mu pomaly nebolo ani rozumieť.

„No ja..."

„Čo, hyung?"

„Nechcem ju zatiahnuť do vlastných problémov," uprene sa zadíval na vizitku, až jeho pery vytvorili rovnú čiaru. „Ona má tendenciu privlastňovať si všetko zlé. Je to ten najlepší človek, akého poznám a nechcem, aby ju moje nezhody s otcom zbytočne zožierali."

„Ale aj tak je to tvoja mama a zaslúži si poznať, že si v poriadku," naliehal naňho Jimin. „Jeden hovor ťa predsa nezabije, hyung. Cítim z teba, že to chceš aj ty, tak už toľko neotáľaj. Tu máš," vtisol mu vlastný mobil do ruky.

„Jimin-"

„Zavolaj tam. Spomínal si mi, že robí nočné, alebo? Je dosť neskoro, možno už bude v práci."

Yoongi sa zhlboka nadýchol, aby mohol Jiminovi ešte posledný raz oponovať, no nakoniec len zmĺkol a stroho prikývol na jeho slová. Do mobilu naťukal čísla z vizitky a roztrasene si ho priložil k uchu.

„Pôjdem zatiaľ odniesť tú zmrzlinu, lebo sa tu fakt roztopí," ponúkol sa Jimin, aby Yoongimu prenechal súkromie.

~

Vrátil sa až po desiatich minútach, aby naozaj neprišiel nevhod. Nechcel ich konverzáciu nijako prerušiť vlastnou prítomnosťou, a tak sa prechádzal po opustenej kaviarni sem a ta. Občas mokrou handrou pretrel nejaký stôl a o niekoľko minút sa znova pobral na poschodie.

Keď otváral dvere, Yoongi sa akurát lúčil. Na tvári mu, hádam po prvýkrát, hral úprimný šťastný úsmev.

„No? Aké to bolo?"

„Mal si pravdu," odpovedal mu Yoongi a sledoval, ako zašiel do kúpeľne.

„Uľavilo sa mi."

„Vidíš? Niekedy mám aj ja dobré postrehy," hrdo poznamenal a do teplej vody ponoril malý čistý uterák.

„Chce sa so mnou zajtra stretnúť."

„Dúfam, že prídeš."

„Rád by som," uznal a spýtavo sa zahľadel Jimina . „O čo ti ide?"

„Zvyšná krv ti zaschla na tvári, alebo si si ju len zle zmyl. Snáď nechceš spať takto, či?"

„Som dosť unavený. Asi to prežijem."

„Myslím si, že toto počkať naozaj nemôže," pousmial sa a prisadol si na posteľ. „Mám to urobiť ja, alebo ty sám?"

„Nemusíš sa o mňa starať."

„Pravdaže musím. Inak ma výčitky zhltnú zaživa."

„Tak teda, keď už musíš," nakoniec z neho opadla nevraživosť a nastavil svoju tvár Jiminovi. „Smelo."

Takto zblízka tie zaschnuté rany vyzerali ešte horšie ako z diaľky. Rozhodne to muselo bolieť.

„Banda idiotov z mojej školy," predbehol ho Yoongi. „Urazil som ich vodcu. Aj by som im utiekol, no bolo ich priveľa."

„Možno si sa mal radšej ospravedlniť," odpovedal potichu Jimin, opatrne prechádzajúc uterákom po najväčšej rane na jeho čele. „Občas musíme ustúpiť, aj keď sme si vedomí pochybenia druhých."

„Ľahko sa ti o tom rozpráva," odsekol Yoongi, „ty si na škole určite populárny. Na teba by nesiahol rukou ani učiteľ. Si miláčik školy, ale ja nie. Nachádzam sa na samom chvoste študentskej hrierarchie, no aj tak nedovolím tým hajzlom, aby mali pravdu. Nedovolím im, aby ma ponižovali len preto, lebo môžu. Rany sa zacelia, ale tá potupa sa nezacelí nikdy."

„Ako povieš," prikývol Jimin, pretože sa s ním nechcel doťahovať. Yoongi mal koniec koncov pravdu, on do jeho sveta videl iba málokedy.

„Hotovo?" spýtal sa, keď viac nepocítil mäkký uterák na svojej koži.

„Lepšie to už nevyčistím. Zajtra ti na to pohľadám mastičku," ospalo sľúbil Jimin a odložil špinavý uterák do kúpeľne.

Yoongi sa medzitým stihol uložiť na vlastnú polovicu postele a zavinúť sa do tenkej prikrývky. Nedarilo sa mu však zaspať.

Jimin mlčky prešiel až na svoju stranu, tichou miestnosťou sa ozval zvuk zhasnutia stolnej lampy a priestor zalialo more tmy.

„Hyung?"

„Áno?"

„Skús sa porozprávať aj s bratom. Určite vás to oboch mrzí. Nemal by som ti do toho príliš kecať, ale mňa by osobne veľmi mrzelo, ak by mi Jihyun niečo podobné povedal. Vieš, byť starším bratom fakt nie je ľahké. Zväčša zlyháš, no aj tak sa musíš vzchopiť a skúsiť to zas. Junkiho nepoznám, no šancu si zaslúži každý. Najmä, ak na tom máš aj ty svoj podiel viny, Yoongi."

„Ozvem sa mu," naostatok dodal a pomrvil sa, aby si našiel lepšiu polohu.

„Tak teda, dobrú noc?"

„Dobrú."

„A Jimin?"

„No?"

„Tiež by si mal hodiť reč s Jihyunom. Podľa mňa ťa má rád, len medzi vami nastali isté nedorozumenia. Šancu si zaslúži predsa každý, nie?" naschvál naňho použil jeho vlastú frázu.

„Popracujem na tom."

~

what's up guys? 🙋‍♀️

dúfam, že máte krásny víkend plný oddychu ^^

táto časť mala pôvodne okolo 1990 slov, ale ja som veľa viet vymazala, takže má len cca 1740 👉👈

pre tých, čo nie sú spokojní s týmto rozhovorom, žiaden strach, vyjde aj druhá časť 🤭

please enjoy!

sga.