Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

𝔍𝔦𝔥𝔶𝔲𝔫'𝔰 𝔠𝔯𝔲𝔰𝔥

 Sunghi mala ešte stále hlavu v smútku. Svoj žiaľ sa aspoň čiastočne snažila zapiť osviežujúcim mojitom, v ktorom to značne prehnali s dávkou mätových lístkov. 

Joowon s ňou sedel v plážovom bare. Mal síce nutkanie osloviť ju, či ju dokonca utíšiť, no nevedel ako. Keď bol v prítomnosti Sunghi, okamžite začal postrádať akékoľvek logické zmýšľanie. Dlane sa mu neprestajne potili a od nervozity si hrýzol do spodnej pery. Skrátka od nej nedokázal odtrhnúť svoj pohľad. O tom, že sa jeho slabina nazývala Sunghi, zatiaľ ešte nikto netušil.

„Veď nemáš dôvod plakať, nie?" odhodlal sa opýtať.

„Joowonie, ja som ho trafila, chápeš?" skryla si tvár do dlaní a spustila ďalší nárek. „TRAFILA!"

„Ale bola to len nehoda," namietol jemne, „a Yoongi ti predsa už odpustil. Mohlo sa to stať komukoľvek z nás. Nevyčítaj si to, prosím."

„To sa ti ľahko povie," zasmoklila a ublížene po ňom fľochla, „ty nemáš tajný plán, ako ja."

„Aký tajný plán?"

Môj tajný plán."

„Sunghi," zamračil sa a zvedavo si ju premeral, „o čom to rozprávaš?"

„O mojom tajnom pláne. Ale ja fakt neviem, či by som ti takúto malichernosť mala vlastne vešať na nos. Bolo by ti to úplne k ničomu."

„A práve preto by si nemala váhať," usúdil s víťazoslávnym úsmevom, „ak je to niečo, čo ma vonkoncom nezaujíma, nemám dôvod sa do toho miešať."

„No ak by sa to dozvedel Ddochi..." zamyslela sa a uprela zrak na rosu stekajúcu po pohári s mojitom, „asi by ma zabil."

„Týka sa to Jimina?"

„Len trošku. Tak spolovice."

„Druhú polovicu tvorí Yoongi, že?"

Sunghi sa prekvapením rozšírili oči. Vskutku neočakávala, že by Joowon rozlúštil jej tajný plán bez najmenšieho objasnenia.

Postupne sa jej začínala zmocňovať úzkosť. 

Čo ak Joowon odhalí pravdu o tom, že Jiminovi sa nepáčia iba dievčatá? Po škole by sa to roznieslo rýchlosťou svetla a každý by o ničom inom ani len nehovoril. Chúdak, Ddochi... Určite by sa to odzrkadlilo aj na jeho popularite a psychickom zdraví...

„To som nepovedala!" zažmúrila naňho podozrievavo, „odkiaľ si vzal jeho meno, hm?"

„Veď kvôli tomu tu teraz sedíme. Lebo volejbalová lopta zasiahla Yoongiho hlavu a ty si sa kvôli tomu rozplakala."

„Správne, ale..." hľadala akúkoľvek uveriteľnú alternatívnu, ktorú by jej Joowon zožral. „Môj tajný plán je dať dokopy mňa a Jimina. Chcela som, aby mi v tom Yoongi pomohol, lebo ja sa neviem otvorene spýtať Ddochiho, či by so mnou chodil. Hanbím sa."

Samej sa jej nechcelo veriť, že niečo podobné vôbec vyšlo z jej úst. Predstava jej a Jimina ako niečo viac než najlepších priateľov, bola nanajvýš nechutná. Nikdy by sa doňho nezamilovala, aj keď bol tým najroztomilejším stvorením, ktoré sa kedy po koridoroch školy premávalo. Joowonovi sa však s tým tajomstvom nemohla zveriť.

„Počkaj. Ty máš rada Jimina? O-odkedy?" zahabkal šokovane.

„Že by odjakživa?" nepresvedčivo sa zasmiala, „on je taký krásny. Veď vieš predsa ako božsky vyzerá. Máte spolu veškeré tréningy. Myslím tým, že má peknú postavu a taktiež celkom pekne tancuje...Je vtipný a pozorný, má pekný úsmev a tak."

„Uhm, všetko na Jiminovi je podľa teba pekné, že?" neveriacky našpúlil pery.

„Iba žiarliš, Joowonie. Ale Jimin je vskutku niečo. Ktoré dievča by ho nechcelo? Každý po ňo slintá, no nie každý si to prizná."

„To áno, ale pamätám si, že si mi pred dvomi týždňami vravela, že by si si s Jiminom nikdy nič nezačala. Vraj by to bolo ako s bratom."

„Haha, no vidíš? Tu máš dobrý príklad toho, že názory ľudí sa môžu drasticky zmeniť aj behom niekoľkých dní."

„Aj tak sa mi to akosi nepozdáva," zamrmlal si viac menej Joowon sám pre seba, „naozaj Jimina miluješ?"

Sunghi mala potrebu vyložiť karty na stôl. Na Joowoni videla značné sklamanie a veľký bôľ. Ona sama cítila, že sa okolo nej posledné obdobie až príliš obšmieta. O tom, že k nej Joowon prechovával sympatie, vedela už nejaký ten piatok a robilo jej nesmiernu radosť, ak ho občas priviedla do rozpakov. Myslela si, že je veľmi zlaté, keď sa celý červená.

Lenže týmto rozhovorom zahasila aj ten najmenší plamienok, čo medzi nimi stihol vzplanúť.

„Joowonie, ja..."

Ja hlúpa hus.

„Pre boha, zachráňte ma niekto!" Jihyun znenazdajky dobehol k plážovému baru, až mu takmer odvialo rybársky klobúčik.

Nestrácal čas a už-už sa ukrýval za Joowonove vypracované telo. Nakoľko  bol aj dostatočne vysoký, Jihyun nemal najmenší problém s ním splynúť.

„Čo sa to deje?" vyzvedala Sunghi.

„Yul sa deje. Ide tam! Rovno oproti. Vidíte ju?"

„Koho?" zachmúril sa Joowon.

„Yul! Máme spolu doučovanie z fyziky."

„Aha. A kde je ten háčik, Jihyunie?"

„Nesmie ma zazrieť."

„Prečo?"

„Lebo je do mňa hotový blázon a svojimi mocnými pažami by ma  udusila k smrti, " odvrkol.

„Nemienim ti byť záclonou, kým neodíde," dodal Joowon a väčšmi sa oprel o pult, aby sa zaňho už nemohol skrývať.

„Ale kamarát... Prosím! To mi nemôžeš urobiť."

„Prečo nie? Veď ty nás aj tak za kamošov nepovažuješ. Si tu len preto, lebo tu musíš byť."

„Joowonie, nebuď naňho zlý," pokarhala ho Sunghi a znova sa sústredila na preľaknutého Jihyuna.

„Prečo jej rovno nepovieš, že nemáš o ňu záujem?"

„Ona nepozná slovíčko nie. Bude sa snažiť dovtedy, dokým si ma nezíska. A ja ju fakt nechcem. Nie je môj typ."

Sunghi dlho netrvalo, kým Yul medzi ostatnými dievčatami spozorovala. Podľa Jihyunovho opisu ju našla ihneď. Od svojich priateliek sa nelíšila skoro ničím. Mala hladké čierne vlasy vyčesané do vysokého copu, dvojdielne bodkované plavky a trošku kyprejšie tvary. Hádam to bolo to jediné, čo z nej robilo „unikát". Sunghi by ju však za žiadnych okolností neoznačila za obéznu a vlastne ani škaredú. Yul mala okrúhlu a pomerne malú tvár, vcelku veľké mandľové oči a alabastrovú pokožku podobnú Yoongimu.

„Ty sa jej páčiš?"

„Áno. A veľmi."

„Nuž, podľa mňa má to dievča na viac..." Joowon sa opäť raz činil, za čo ho mal Jihyun najväčšiu chuť kopnúť do píšťaly.

„Nemôžeš sa jej predsa vyhýbať až do smrti. Čo keby si za ňou šiel, pozval ju na zmrzku a porozprával sa s ňou? Keď jej milo vysvetlíš, že nestojíš o jej lásku, isto to pochopí."

„Ha! Tak to ju skutočne nepoznáte," sarkasticky sa uškrnul, „ona je mnou doslova posadnutá."

„Si si istý, že si ťa omylom nepomýlila so mnou?" Jimin sa sem prirútil aj s Yoongim v tesnom závese.

„Ešte ty si tu chýbal, braček," podráždene konštatoval Jihyun.

„Tomu verím. Bezo mňa tu musela byť príšerná nuda," samoľúbo vyhlásil a začal očami hľadať Yul. „Kde je tá tvoja frajerka, Jihyunie? Nechceš mi ju predstaviť?"

„Jimin, prisahám, že ak ju sem-"

„Hej, Yul! Yul! Jihyun je tu s nami a chcel by ťa pozvať von!" zakričal čo najhlasnejšie a zamával na ňu.

Dievčaťu sa razom rozžiarila celučičká tvár, iskričky radosti jej zahrali v tmavých očiach. Netrvalo ani desať sekúnd, kým vstrebala túto úžasnú novinku a už-už sa za jej pätami len piesok prášil.

Jihyun sa nenápadne odplížil naspäť za Joowona a s menšou triaškou sa snažil ukryť za svoj rozkošný klobúčik. Sám čert mu bol dlžný staršieho brata ako Jimin. Bez neho by sa mu odtiaľto snáď aj podarilo vykľučkovať bez väčšej ujmy.

„Hovoril si o Jihyunovi?" Yul zalapala po dychu a zreničky sa jej viditeľne rozšírili, „och. Ty sa naňho celkom aj podobáš."

„Park Jimin, jeho hyung, teší ma." 

Zahral sa na príležitostného džentlmena a venoval jej elegantný úklon.

„Bože, jak ja ho neznášam..." neodpustil si Jihyun, a tak ho započula i Yul.

„Jihyun~ssi, si to ty?"

Nasledovalo hrobové ticho.

„Len smelo, Yul! Tvoj vysnívaný princ sa schováva tamto za Joowonom, pretože má pred tebou poriadnu trému. Jeden fajn pokec a prinajmenšom dva kopčeky kokosovej zmrzliny by ho už mali zrovnať," zamával jej pred nosom pokrčenými bankovkami. „Tak čo, berieš?"

„Že váhaš!" podskočila od šťastia a nemilosrdne vytrhla Jihyuna z Joowonovho tieňa. Ten sa ešte márne usiloval zubami-nechtami o hocičo zachytiť.

Yuline prsty, ktoré sa obmotali okolo jeho zápästia, boli snáď pevnejšie ako putá. Tak ľahko sa z nich veru nevymotá.

„Užite si to, hrdličky!" stihol po nich zakričať ešte Jimin.

„Kamoš, neprehnal si to tak trošku?" Joowon si prešiel rukou po krku, „niežeby som ho mal kto vie ako rád, ale chudák Jihyun."

„Aj mne sa zdá," pridala sa na jeho stranu i Sunghi. Tá aj naďalej vysedávala pri barovom pulte a slamkou sa pokúšala vymaniť spod ľadu posledné zapatrošené lístky mäty. „Nech je Jihyun akákoľvek osina v zadku, nebolo to od teba pekné, Ddochi."

„Občas musíte nechať veci prirodzene plynúť," nonšalantne vyrukoval, „tak, ako som vám to teraz demonštroval. Hádam som tým započal aj ich milostný vzťah."

„O tom dosť pochybujem," zamotal sa do rozhovoru Yoongi, „bol úplne zhrozený. Nevšimol si si, že sa chvel akoby dostal epileptický záchvat? Toto už nie je sranda, Jimin."

„Fajn!" zdvihol obe ruky do vzduchu, „priznávam, že som to možno prehnal. Ale Jihyun mi robí oveľa väčšie naprieky. O tom však nikto z vás nevie, lebo sa pred vami hrá na svätuškára."

„Slová ako svätuškár a Jihyun by nemali existovať v jednom a tom istom súvetí," uchechtla sa naostatok Sunghi.

„Myslím to vážne," oduto pokračoval, „to mi tu nikto neverí? Yoongi hyung, veď ty u nás žiješ už nejaký ten piatok. Povedz im, ako si ma Jihyun doberá."

„Robíš z toho zbytočný cirkus," odpovedal mu Yoongi, „Jihyun je síce drzý a nerešpektuje autority, ale nešikanuje ťa."

„Takže ste všetci proti mne, čo? Nuž, aj tak som mal už lepší program..." zahundral si nahnevane popod nos.

„Pôjdem sa radšej prejsť. Trafíš k nám aj sám?"

„Je to sotva osem blokov. Za koho ma máš?" odvetil Yoongi. „Cestou sa posnažím oslobodiť aj Jihyuna. Nemám ho rád, ale vyzeral dosť vydesene..."

„Ako myslíš."

Jimin ešte stihol zagúľať očami a dramaticky si povzdychnúť. Taktiež sa pobral kade ľahšie.

Yoongi, Sunghi a Jowoon pri bare zostali na ocot.

„Čo ho toľko škrie? Ešte nikdy nevystrájal kvôli takej maličkosti," zamyslela sa Sunghi sledujúc ho v diaľke.

„Možno len zlý deň," tipoval Joowon, „určite ho to čochvíľa prejde."

„Dúfam," zosmutnela, „veď sa sotva dotkol môjho jedla. A moje jedlo zbožňuje predsa najviac."

„Bude v pohode," pridal sa Yoongi na Joowonovu stranu, „ani sa nenazdáš a budeš mať naspäť toho starého dobrého Jimina."

„Jihyun musí byť rozhodne jeho slabé miesto..."

„Nie, prikláňam sa skôr k tej osine v zadku," pousmial sa Joowon.

„Viete čo? Nechajme to radšej tak a objednajme si niečo. Kto si so mnou dá tequilu?"  

~

toto je posledná plážová časť 🤗
a zároveň aj akési vyvrcholenie jednej dramatickej situácie 👀

please enjoy!

sga.

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro