„Carbonara alebo jjajang ramen?"

Prečo som to urobil? Prečo som sa správal ako malé decko? Mal som mu niečo povedať. Áno, mal! Namiesto toho som tam postával ako taký čudák a on sa mi takmer vyznal so svojimi pocitmi. Stačil malý kúsoček a už by som viac nemusel byť na pochybách. Ale nie, Joowon sa musí zjaviť v tej najnevhodnejšej chvíli a všetko zničiť!

„Carbonara alebo jjajang ramen?"

Už zasa otravuje. S tým ramenom tu neustále obsmŕda. Raz mu všetky vlasy vypadajú a narastú mu namiesto nich kučeravé rezance. A potom bude vyzerať ako Justin Timberlake v klipe NSYNC – I drive myself crazy. A keď už sme pritom, I drive myself crazy as well...

„CARBONARA ALEBO JJAJANG RAMEN?!"

Joowon mu zahučal rovno do tváre, keďže sa nad ním nebezpečne skláňal aj so žeravou wok panvicou v ruke.

„Do pekla, Joo! Nepľuj na mňa," znechutene si prešiel rukou po líci, kam naňho vyprskli Joowonove sliny, a neochotne si z ucha povytiahol slúchadlo.

Yoongi mu tie svoje čierne, ešte pred odchodom, požičal. Vraj ich bude potrebovať viac ako on.

„Aish! Človek sa ti snaží uvariť a doniesť ti jedlo rovno do huby a ty si ešte sťažuješ!" pokarhal ho Jowoon a voľnou rukou mu jemne tresol po hlave. „Nie si jediný, čo tu má depky, tak prestaň na mňa škriekať."

„To ty si začal prvý škriekať, Joo," urazene si preložil ruky na hrudi a pretočil sa na opačnú stranu. Doteraz sa vyvaľoval na Joowonovej a Sungminovej koženej sedačke a zaryto predstieral, že neexistuje. Celé dlhé hodiny počúval smutné piesne a na asi dvadsať minút sa mu podarilo aj zadriemať. Keďže ale Joowon dupe ako slon a do všetkého navôkol drgá lakťami, ani hluchý by v tomto byte nezaspal na viac, ako trištvrte hodinu.

„Jimin!"

„Čo je?!"

„Už sa rozhodni," tlačil naňho. „Carbonara alebo jjajang?"

„Samozrejme, že carbonara."

„Yah! Ty nevďačné hovädo, jjajang je predsa lepší..." zahundral si Joowon popod nos a zas zmizol v kuchyni, kde sa pustil do odbaľovania omáčky.

Jimin sa zatiaľ prehadzoval na mäkkej pohovke, ako taká ryba na suchu, a čo najviac nenápadne odpisoval na Sunghiine správy. Dúfal, že neprekukne jeho klamstvá ako zvyčajne.

„Yoongi bol dnes ráno akosi podivne prítulný," poznamenal Joowon. „Už som si začínal myslieť, že sa nemôže dotknúť ľudí, lebo sa rozpadne na morskú penu, či čo."

„Yoongi je skvelý..." až po tom, čo to vyslovil, si uvedomil to nehorázne klišé. Áno, radšej si mal zahryznúť do jazyka. Bohužiaľ, bolo už neskoro.

„Ale čo, pozrime sa!" zasmial sa škodoradostne Joowon. „Kamarát, mňa neoklameš. Si v tom až po uši."

„Buď ticho, Joo!" Jimin sa schoval pod lem čierneho trička, ktoré mu požičal. Predsa len sa tu nechcel promenádovať v nepohodlnej školskej uniforme.

„Aký si červený," skonštatoval Joowon, keď s plnými miskami ramenu prišiel do obývačky. „Roztomilé."

„Joo!"

„Čo?"

„Prestaň s tým," vyštekol po ňom Jimin. „Dnešok pre mňa nie je zrovna najľahší a ty si zo mňa ešte aj uťahuješ. Hanbi sa!"

„Aj ty si si zo mňa robil žarty, keď som mal záujem o Sunghi," oponoval mu Joowon.

„Mal?! Ty Sunghi už nechceš?" skoro sa strepal zo sedačky. Predstava, že by si Joowon našiel iné dievča, bola neprijateľná a najmä aj nepredstaviteľná.

„A to ti kto povedal?" s ohrnutou perou listoval vo svojej galérii, až kým nenašiel tú správnu fotku. Displej mobilu vrazil Jiminovi priamo do tváre.

„Počkať," zahabkal, pretože mu už nič akosi nedávalo zmysel. „Takže vy ste oficiálne spolu?!"

„Bingo," zaškeril sa Joowon a sám si ešte raz prezrel tú fotku, na ktorej sa držal so Sunghi za ruky.

Ách, aké romantické...

„Ale aj ty si urobil nejaké pokroky, no nie? Podľa mňa si sa Yoongimu dostal pod tú jeho ľadovú kožu," domnieval sa Joowon na základe toho, čo ráno videl. Medzi tými dvoma to rozhodne iskrilo, no zároveň vo vzduchu visela aj akási čudná odmeranosť.

„Je to komplikované, Joo."

„Povedz mi niečo, čo neviem," odsekol mu na to a už-už sa napchával rezancami so smotanovo-syrovou omáčkou.

„S Jihyunom sme sa dnes pohádali," priznal sa a zobral si druhú misku položenú na stole. Joowon bol vskutku gurmán a dal si potrpieť na tom, aby aj ten najlacnejší sáčkový ramen vyzeral k svetu. Vrch vždy dozdobil strúhaný čedarom, jarnou cibuľkou, alebo aj opečenými vajíčkami. Tými fakt nikdy nešetril.

„Nič nové pod slnkom," flegmaticky nad tým mávol rukou. „Hádate sa často, nie?"

„Teraz to ale bolo iné, Joo. Mám pocit, že ma Jihyun naozaj nenávidí. Ak by si tam len bol, ak by si mohol vidieť tú jeho neskrotnú zášť v očiach. Ani si nevieš predstaviť, aký obrovský odpor voči mne má. Ani ja si to neviem dobre predstaviť, a to som mu tam stál zoči-voči..."

„Zas a raz sa utápaš vo vlastných sračkách," podotkol Joowon s plnými ústami, až mu zatúlané rezance pomaly stekali po brade. „Koľkokrát som ti vravel, že je Jihyun ešte nevyspelé decko? Jeho záchvaty hnevu si nesmieš brať príliš k srdcu. Podľa by vybehol po každom. Nie je to tebou, Jimin."

Ách, áno Joo, zabudol som, že ty si ten najväčší preborník vševedstva. Ó odpusť mi, veľký a múdry majster, Ma Joowon!

„Nezabúdaj, že si tam nebol," znova mu pripomenul Jimin. „Myslím si, že to bola posledná kvapka pred pretečením pohára. Neviem, čo mám urobiť. Možno by som sa mal na to celé vybodnúť a nechať veci plynúť mimovoľne, alebo?"

„Úprimne," začal Joowon, „s tvojou povahu necháš niečo mimovoľne plynúť tak možno deň dva. Nemáš na to nervy, Jimin. Si niekedy dosť prchký."

Prchký?!

„Ešte len uvidíš aký som prchký, ak ma neprestaneš degradovať."

Joowon sa neubránil malému úsmevu. Akonáhle sa Jimin urazil, alebo sa cítil byť dotknutý, jeho líca sa snáď o polovicu zväčšili. Bolo to celkom rozkošné.

„Tak prepáč, Jimin~ah. Len sa mi zdáš byť poslednou dobou pod psa. Ja viem, že to nemáš ľahké a Jihyun je ako tŕň v zadku, ale nestojí to za to."

Jimin sa odmlčal a urazene odbáčal zrakom ku svetlému kobercu na zemi.

„Potrebuješ pauzu, kamoš. Čo tak vypadnúť na pár dní z mesta, hm? Kemping, alebo také čosi. Potrebuješ vniesť trošku elánu do toho svojho mizerného života."

„Čože?"

„Vezmi so sebou aj Yoongiho. Aspoň budete mať dosť času a súkromia na to, aby ste sa dôverne spoznali a pozhovárali sa. Žiaden Jihyun, žiadni rodičia, žiaden chrapúň menom Cha. Len vy dvaja na výlete, obklopení panenskou prírodou," rozvášnil sa Joowon.

Odkiaľ berieš tie gýčové prirovnania, Joo? Vymietol si všetky trápne reklamy na sýtenú vodu?

No keď sa nad tým, sprvu bláznivým nápadom, zamyslel, neprišlo mu to až také nereálne. Možno sa v tomto Joowon fakt nemýlil. Občas človek potrebuje vypnúť a vypadnúť na čerstvý vzduch. A ísť s Yoongim niekam ďalej ako len na pláž, by nemuselo byť na zahodenie. Hádam by aj on sám potreboval menšiu zmenu.

„Veď vieš, môžete sa oťukať," Joowon stále mlel a mlel. „Nájsť si k sebe cestičku. Hodíte sa k sebe a myslím si, že si aj dosť rozumiete."

„Ďakujem, pán doktor. Zapíšem si to za uši," prikývol Jimin, ale aj naďalej sa zamýšľal nad tou lákavou predstavou.

~

„Jihyun~ssi! Jihyun~ssi!" Yul cez celú chodbu kričala na svojho vysnívaného princa, ktorý jej však nevenoval ani štipku svojej drahocennej pozornosti.

Namiesto toho sa prehraboval vo svojej skrinke, kde sa mu povaľovali samé haraburdy a skadiaľ sa mu skotúľavala jedna plechovka koly za druhou.

„Jihyun~ssi," Yul k nemu podišla a opatrne sa končekmi prstov dotkla jeho chrbta. „Si v poriadku? Vyzeráš, akoby si túto noc vôbec nespal."

„Nestaraj sa," odvrkol drzo, ale vzápätí ho zamrzelo, ako po nej vyštekol. Yul predsa za nič nemohla. Bola síce otravná, avšak po tom incidente na pláži, sa mu zas až tak neprotivila. Popravde, aj ten nepatrný okamih v jej prítomnosti, ho presvedčil o tom, že Yul nie je zlá. Bola pomerne naivná a večná romantička, ale Jihyun sa v jej prítomnosti cítil čoraz viac uvoľnenejšie. Sám nevedel prísť na ten správny dôvod.

„Jihyun~ssi, povedz mi, čo sa stalo."

Yul ho pohotovo schytila za ruku a psími očami ho začala podlo vydierať.

Fakt jej to ide. Vyzerá ako šteňa. Aish, pripomína mi tým Jimina...

„Poďme nabok, aj tak máme obedovú prestávku," potiahla ho od skrinky, ale Jihyun sa tak ľahko nedal.

„Ako som ti už povedal, Yul. Nestaraj sa."

„Ale Jihyun~ssi..."

„A nie som žiaden Jihyun~ssi! Som Jihyun! Len Jihyun!" rozkričal sa na celý koridor.

Ostatných študentov ihneď prilákal tento rozruch. Dokonca aj učitelia, ktorí mali dozor, zvedavo zdvíhali obočie nad tým, čo sa s Jihyunom dialo.

„Prepáč," nesmelo pípla a začala sa zahanbene hrať so svojimi tenkými prsteňmi. Yul vskutku nebola rada terčom pozornosti.

„To nič," povzdychol si, keď na nich prestala väčšina ľudí vypleštene civieť. Kvôli rastúcemu stresu si niekoľkokrát prešiel prstami vo vlasoch. Tento zlozvyk, nanešťastie, zdedil aj sám Jimin.

„Iba nemám náladu," objasnil jej v skratke a nehľadiac na to, že naňho Yul čakala, sa opäť raz začal prehrabovať vo svojich veciach.

„Ale dnes máme na obed pizzu," namietla Yul. „Síce asi bude hnusná a poriadne rozmočená, no je to stále pizza."

„Môžeš si dať aj moju porciu, nie som hladný."

„Jihyun~ssi, musíš predsa jesť."

„Nemám chuť."

„Tak sa poď so mnou aspoň porozprávať, hm? Vonku je teraz celkom pekne a ani nie je tak chladno," Yul si už po druhýkrát privlastnila jeho dlaň.

Prečo mi nikto nemôže dať pokoj? To chcem toho až tak veľa?

Avšak Yul bola príliš roztomilá na to, aby ju zvládol znova odbiť. To dievča malo fakt vytrvalosť, najmä čo sa týkalo Jihyuna.

„Pohni. Zdá sa mi, že je moja obľúbená lavička ešte stále voľná!"

Jihyun sa aj napriek mrzutej nálade pousmial nad jej nevinnou radosťou. Yul, aj keď ju od seba všemožne odháňal, sa vždy nakoniec vrátila späť. Navyše bola k nemu oveľa milšia, než ostatní spolužiaci.

Hm, možno by som jej mal dať šancu. Vlastne, môže s ňou byť aj celkom zábava, či?

„Na," nekompromisne mu k ústam tisla svoj sendvič so šľahačkou a šťavnatými jahodami. „Musíš predsa niečo zjesť, inak sa ti bude točiť hlava."

„Uhm," pritakal akoby očarovane a bez ďalších námietok si privlastnil jej chutnú desiatu.

Ty naničhodník jeden. Kradneš babám jahodové sendviče? No pozrime sa, ako hlboko si klesol...

„Niečo ťa zvnútra zožiera," usúdila náhle. „Že by si mal nejaké nezhody s bratom?"

Jihyun sa takmer zadrhol kúskom jahody, keďže sa Yul trafila rovno do čierneho.

Ako to len vie? Je snáď čarodejnica? Tá bosorka jedna!

„So súrodencami to býva ťažké. Ja a moja sestra sa vkuse medzi sebou hašteríme. Dokonca som si jeden čas aj myslela, že si už s ňou nemám viac čo povedať."

Jihyun na ňu uprel smutný pohľad.

„Sestra bola odo mňa staršia o tri roky a odišla študovať do zahraničia. Tesne predtým sme sa pohádali a neprehovorili sme na seba asi dva roky. Iba sme sa stroho zdravili a pred rodičmi sme predstierali, že je všetko okej. Ale nebolo. Doteraz si s ňou nemám čo povedať, aj keď by som na minulosť najradšej zabudla. Je mi jedno, kto má a kto nemá pravdu. Dôležité je, aby súrodenci zostali pohromade. Keď raz mojich rodičov nebude, zostane mi už len sestra. Lenže, obávam sa, že tá mi odišla ešte oveľa skôr. Vieš, Jihyun~ssi, nikto nechce zostať sám. Nie na dlhé mesiace, na ešte dlhšie roky a proste... naveky."

„To je mi naozaj ľúto, Yul," Jihyun sa odrazu cítil previnilo. Veď jeho problémy neboli až v takých troskách ako tie jej a navyše naňho Jimin ešte stále nezanevrel.

Zatiaľ.

„Tvoj hyung mi pripadá milý," spomenula si na jeho rozžiarenú tvár. „Teda aspoň sa zdá byť milý. Nech už sa však deje čokoľvek, mali by ste sa to pokúsiť vyriešiť, no nie?"

„Ty si s ním nežila celý svoj život. Nežila si celé tie roky v jeho tieni ako úbohá náhrada."

„Jihyun~ssi, ale ty nie si nijaká náhrada. Ty si skrátka ty."

Yul fakt nie je až taká zlá, čo? Ani hlúpa a ani škaredá zrovna nie je...

„Jihyun?"

„No?"

„Poznáš tamtoho chalana? Už vyše minúty sa pozerá rovno na nás," nenápadne doňho drgla lakťom.

A vážne. Za plotom školy postával Yoongi vo svojej školskej uniforme a strašil tu po okolí. So svojimi odrastenými vlasmi a alabastrovou pokožkou by nejednému nahnal husiu kožu. Vyzeral ako stalker, ktorý sa behom sekundy môže zmeniť na masového vraha.

No do riti.

Jihyun vedel, že sa chystá do tuhého. Práve preto odišiel z kaviarne krátko po tom, čo aj Jimin. Bál sa, že by mohol zastihnúť Yoongiho a ten by mu štedro prelámal každučkú kosť v tele.

On počul, ako som nakričal na Jimina. On tam vtedy bol. Do riti!

„Jihyun? Tak poznáš ho?" Yul ho potiahla za sako, aby už konečne začal dávať pozor.

„Och, to je len Yoongi hyung."

„Huh?"

„Ten chalan, s ktorým bol môj brat na pláži. Ten, vďaka ktorému som musel odísť skôr."

„To je ten, čo nám prekazil rande?" zamračila sa.

Áno, to je ten chalan, čo ma vtedy zachránil, Yul.

Akonáhle mu skončí škola, a to už bude onedlho, si ho Yoongi rozhodne podá. Jihyun si ani nechcel predstaviť, aké silné údery musel rozdávať. Jiminov spolubývajúci bol jednoducho desivý. Ako vzhľadom, hlasom, tak aj jeho aurou.

Som mŕtvy muž.

„Mal by si za ním ísť. Či naňho plánuješ len vyvaľovať oči?" spytovala sa Yul.

Jihyun naprázdno prehltol. Ešte nebol pripravený umrieť, ale za zbabelca byť označený rovnako netúžil. Pomaly sa teda postavil z lavičky a nahryznutý sendvič vrátil Yul.

„A-áno, to je dobrý nápad."  

~

takže, otázka znie...

carbonara alebo jjajang ramen? 🤭

sga.